Michal von Visianik (nem. Michael von Viszánik; * 10. október 1792, Satu Mare, Habsburská monarchia, dnes Rumunsko† 3. november 1872, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko, dnes Rakúsko) bol rakúsky medik a lekár rusínskeho pôvodu. Pôsobil vo funkcii primára viedenskej psychiatrie.
Životopis Michal von Visianik sa narodil 10. októbra 1792 v meste Satu Mare v rodine kňaza Ivana Visianika. Po ukončení miestneho gymnázia študoval filozofiu v meste Eger, následne v štúdiu pokračoval v mestách Pešť a Viedeň, kde na univerzite v roku 1821 získal titul doktora a v roku 1825 titul magistra. Po škole začal pracovať vo viedenskej fakultnej nemocnici, kde praktizoval na psychiatrickom oddelení. Neskôr počas povodne v roku 1830, a keď v roku 1831 vo Viedni bola epidémia cholery, pôsobil ako obvodný lekár, potom odišiel do Budapešti. Aktívne propagoval myšlienku očkovania.
Michal von Visanik sa v roku 1838 stal primárom psychiatrického oddelenia viedenskej fakultnej nemocnice, ktorá sa nachádzala v budove Narrenturm (tzv. Veža bláznov). Usiloval sa o jej modernizáciu, aby mohla spĺňať svoju funkcie liečebne: zaviedol napríklad pracovné terapie, školenia pre personál či zrušil zväzovanie pacientov reťazami. V rokoch 1843 a 1844 absolvoval služobnú cestu do Nemecka, do Francúzska a do Švajčiarska, kde sa oboznámil sa architektúrou miestnych psychiatrických liečební vedúcou k efektívnejšej liečbe. Od roku 1844 riadil výstavbu psychiatrickej liečebne v Brünnlfelde (dnes časť Viedne), ktorá bola dokončená v roku 1852. V roku 1845 získal titul docenta psychiatrie na Viedenskej univerzite. Vo svojej práci sa venoval charakteristike a analýze činnosti viedenskej psychiatrickej liečebne od roku 1784, kde upriamil pozornosť na potrebu humánneho prístupu k pacientom a uvedomenia si ich nevyliečiteľnosti. V rokoch 1853 až 1869 nariaďoval a vykonával psychiatrické vyšetrenia vo fakultnej nemocnici. Svoju činnosť psychiatra ukončil v roku 1871.
Dvakrát zastával funkciu dekana lekárskej fakulty Viedenskej univerzity. Zakladal krúžky určené pre bývalých pacientov a pre vdovy doktorov. Bol prísediacim na viacerých župných súdoch (Sabolčský, Čanadský, Užský, Satumarský, Boršodský). Mal titul dvorného radcu (Hofrat), bol nositeľom Rádu Františka Jozefa a pruského Rádu koruny. V októbri 1849 sa ako jeden zo šiestich členov delegácie zúčastnil audiencie rusínskej delegácie u cisára Františka Jozefa I., ktorá mu odovzdala memorandum Pamiatnyk Rusynov Uhorskych (po slovensky Pamätník uhorských Rusínov).Michal vo Visanik, len str. 212 (nie 190, 191)
Michal von Viasanik zomrel 3. novembra 1872 v meste Viedeň, kde je aj pochovaný.
Referencie
Iné projekty
Zdroje
. .
Kategória:Narodenia 10. októbra Kategória:Narodenia v 1792 Kategória:Úmrtia 3. novembra Kategória:Úmrtia v 1872 Kategória:Rakúšania Kategória:Rusíni Kategória:Lekári Kategória:Rakúski lekári Kategória:Rakúski psychiatri Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity Kategória:Osobnosti rusínskeho pôvodu