Ivan Duliškovič (* 14. november 1815, Hoľatyn, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina† 21. február 1883, Čynadijovo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol rusínsky gréckokatolícky kňaz, spisovateľ, novinár a historik. Prostredníctvom popularizácie dejín Rusínov vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom rusínskeho národného obrodenia.
Životopis Ivan Duliškovič sa narodil 14. novembra 1815 v obci Hoľatyn v rodine Alexeja Duliškoviča, gréckokatolíckeho kňaza.
Po ukončení obecnej školy študoval na gymnáziu v Užhorode. Absolvoval štúdium filozofie v Košiciach a teológiu študoval v Užhorodskom duchovnom seminári. V roku 1841 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v obciach Skotarske, Nyžni Vorota a Verchni Vorota. Od roku 1869 až do svojej smrti pôsobil v obci Čynadijovo. Ivan Duliškovič zomrel 21. februára 1883 v obci Čynadijovo.
Literárno-vedecká činnosť Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal vedeckú prácu Istoričeskije čerty Ugro-Russkich (po slovensky Historické črty Uhro-rusov). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu rusínskeho národa na pozadí dejín Slovanov, pričom vychádzal z prác byzantských a rímskych autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázkuautonómiu Podkarpatskej Rusi v rámci Rakúsko-Uhorska, o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali Alexander Duchnovič a Adolf Dobriansky. Ostro kritizoval šľachtu a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich privilégií posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri národnom uvedomení Rusínov. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v dialekte, a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od stredoveku do obdobia 19. storočia. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných európskych obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa Teodora Koriatoviča, rozobral tému nevoľníctva a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie Mukačevskej eparchie, v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie Michaila Manujila Oľšavského a Jána Bradáča.
Redakcia časopisu Slovo (po slovensky Slovo) v roku 1874 informovala o príprave vedeckej práce Istoričeskije čerty Ugro-Russkich (po slovensky Historické črty Uhro-Rusov), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: „...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“.
Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce Istoričeskije čerty Ugro-Russkich (po slovensky Historické črty Uhro-rusov). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia mukačevských eparchov Andreja Bačinského a Alexeja Povčija.
Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. Alexandr Homičkov krátko po uverejnení v periodiku Karpat uviedol hodnotenie: „Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“. Alexander Pavlovič na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 zlatých a následne knihu propagoval.
Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od ruského historika Alexeja Leonidoviča Petrov, ktorý práve naopak považoval Rusínov za časť ruského národa, ktorí prišli do Karpatskej kotliny v 12. storočí.
Svoje vedecké články na historické témy publikoval v časopise Svit (po slovensky Svet). Ivan Duliškovič sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní stal jedným z popredných propagátorov východného obradu.
Referencie
Zdroje
. .
Kategória:Narodenia 14. novembra Kategória:Narodenia v 1815 Kategória:Úmrtia 21. februára Kategória:Úmrtia v 1883 Kategória:Rusíni Kategória:Rusínski národní buditelia Kategória:Gréckokatolícki kňazi Kategória:Spisovatelia píšuci po rusínsky Kategória:Rusínski spisovatelia