Lev Nikandrovič Smirnov (; * 30. máj 1928, Kostroma – † 27. november 2001, Moskva) bol sovietsky a ruský jazykovedec, slavista a slovakista, doktor filologických vied. Zaoberal sa najmä gramatikou a dejinami slovenčiny, dejinami slovanských spisovných jazykov, sociolingvistikou, slovanskou lexikografiou a rusko-slovenskými jazykovými a kultúrnymi vzťahmi.

Životopis Smirnov sa narodil 30. mája 1928 v Kostrome. Na Filologickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova vyštudoval slavistiku so špecializáciou na slovenčinu; vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1954 a ašpirantúru na tej istej univerzite v roku 1958. Od roku 1955 až do smrti pracoval v moskovskom Ústave slavistiky Akadémie vied ZSSR, ktorý sa v rokoch 1968 – 1997 nazýval Ústav slavistiky a balkanistiky a neskôr pôsobil v rámci Ruskej akadémie vied.

V roku 1962 obhájil kandidátsku dizertáciu Značenije i upotreblenije form prošedšego vremeni v sovremennom slovackom literaturnom jazyke (rus. Значение и употребление форм прошедшего времени в современном словацком литературном языке; doslova: „Význam a používanie tvarov minulého času v súčasnom slovenskom spisovnom jazyku“). V roku 1972 obhájil v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied prácu Glagoľnoje vidoobrazovanije v sovremennom slovackom literaturnom jazyke (rus. Глагольное видообразование в современном словацком литературном языке; doslova: „Tvorenie slovesného vidu v súčasnom slovenskom spisovnom jazyku“) a získal vedeckú hodnosť doktora filologických vied (DrSc.).

V rokoch 1977 – 1994 viedol sektor slovanskej jazykovedy, na čele ktorého vystriedal slavistu Samuila B. Bernštejna. Neskôr viedol Vedecké centrum pre výskum slovanských spisovných jazykov.

Zomrel 27. novembra 2001 v Moskve vo veku 73 rokov.

Vedecká činnosť Gramatika a lexika slovenčiny V prvom období vedeckej práce sa Smirnov venoval najmä gramatike, lexike, slovotvorbe a štylistike slovenčiny. Osobitne skúmal kategóriu slovesného vidu, časové tvary slovenského slovesa, vidové dvojice, obojvidové slovesá a spôsoby slovesného deja. Výsledky výskumu slovesného vidu zhrnul v monografii Glagoľnoje vidoobrazovanije v sovremennom slovackom literaturnom jazyke, ktorá vyšla v roku 1970 vo vydavateľstve Nauka. Na rozsiahlom jazykovom materiáli v nej opísal formálne prostriedky a spôsoby tvorenia slovesného vidu v súčasnej spisovnej slovenčine.

Zaoberal sa aj porovnávacou gramatikou a lexikológiou slovanských jazykov, najmä porovnávacou aspektológiou, slovotvornými procesmi a internacionalizáciou slovnej zásoby. Bibliografický súpis jeho vedeckých prác z roku 1998 obsahuje 244 položiek; neskorší súpis slovakistických prác z rokov 1956 – 2001 zahŕňa viac než sto položiek.

Dejiny spisovnej slovenčiny Od 70. rokov sa ťažisko jeho práce postupne presúvalo k teórii a dejinám slovanských spisovných jazykov a k dejinám slavistiky. V ruskej slavistike patril k prvým bádateľom, ktorí systematicky skúmali formovanie spisovnej slovenčiny v období národného obrodenia. Venoval sa jazykovednému dielu Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Pavla Jozefa Šafárika, Jána Kollára, Martina Hattalu a Martina Hamuljaka, ako aj otázkam kultúrnych interdialektov, nárečového základu kodifikácií, rozvoja abstraktnej lexiky, neologizmov a preberania cudzích slov.

Takmer štyridsať rokov výskumu tejto problematiky zhrnul v monografii Slovackij literaturnyj jazyk epochi nacionaľnogo vozroždenija (rus. Словацкий литературный язык эпохи национального возрождения; doslova: „Slovenský spisovný jazyk v období národného obrodenia“), vydanej v roku 2001. Práca sa zaoberá obdobím rokov 1780 – 1848 a sústreďuje sa na periodizáciu dejín spisovnej slovenčiny, nárečový základ bernolákovskej a štúrovskej kodifikácie a vývin ich slovnej zásoby. Vincent Blanár označil syntetickú časť monografie za jednu z najlepších jazykovedných analýz tejto epochy; zároveň upozornil, že niektoré historicko-lexikologické analýzy zostávajú vzhľadom na neexistenciu slovníka štúrovskej slovenčiny do istej miery predbežné.

Lexikografia, preklady a rusko-slovenské vzťahy Smirnov sa podieľal na príprave šesťzväzkového Veľkého slovensko-ruského slovníka, ktorý vyšiel v Bratislave v rokoch 1979 – 1995; pôsobil pri ňom ako redaktor a recenzent. Do ruštiny prekladal vedecké práce slovenských jazykovedcov, okrem iných Jozefa Štolca, Eugena Paulinyho, Jozefa Ružičku, Vincenta Blanára, Pavla Ondrusa, Štefana Peciara a Jána Horeckého, a oboznamoval ruské odborné publikum s vývojom slovenskej jazykovedy.

Ďalšou oblasťou jeho práce boli dejiny rusko-slovenských vedeckých a kultúrnych vzťahov, recepcia slovenských autorov v Rusku a teória umeleckého prekladu. Skúmal napríklad ruské preklady próz Svetozára Hurbana Vajanského, dejiny slovakistiky v Rusku a dejiny prekladov Biblie do slovenčiny.

Pedagogická, redakčná a organizačná činnosť Na slavistickom oddelení Filologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity prednášal, viedol semináre, ročníkové a diplomové práce a školil ašpirantov; na Fakulte cudzích jazykov tej istej univerzity vyučoval základy slavistiky. Špeciálne kurzy dejín slovanských spisovných jazykov prednášal aj na Ľvovskej univerzite a na Samarskej humanitnej akadémii v Samare.

Zúčastnil sa siedmich medzinárodných zjazdov slavistov a viacerých ďalších vedeckých podujatí. Na XI. medzinárodnom zjazde slavistov v Bratislave v roku 1993 predniesol referát o teoretických problémoch vzniku a vývoja spisovnej slovenčiny v období národného obrodenia.

Pôsobil v redakcii časopisu Sovetskoje slavjanovedenije (rus. Советское славяноведение; doslova: „Sovietska slavistika“), ktorý neskôr vychádzal pod názvom Slavjanovedenije (rus. Славяноведение; doslova: „Slavistika“); bol aj zástupcom jeho hlavného redaktora. Bol tiež členom redakčnej rady periodického zborníka Slavjanskoje i balkanskoje jazykoznanije (rus. Славянское и балканское языкознание; doslova: „Slovanská a balkánska jazykoveda“). Bol členom Medzinárodnej komisie pre slovanskú sociolingvistiku pri Medzinárodnom komitéte slavistov a redigoval viacero kolektívnych monografií a zborníkov.

Pod jeho vedením vznikol kolektívny zborník Roľ perevodov Biblii v stanovlenii i razvitii slavjanskich literaturnych jazykov (rus. Роль переводов Библии в становлении и развитии славянских литературных языков; doslova: „Úloha prekladov Biblie pri formovaní a vývoji slovanských spisovných jazykov“), ktorý vyšiel posmrtne v roku 2002. Smirnov bol jeho zodpovedným redaktorom a napísal kapitolu o dejinách prekladov Biblie do slovenčiny.

Ohlas v slovenskej jazykovede Slovenskí jazykovedci zaraďovali Smirnova medzi popredných a najznámejších zahraničných predstaviteľov jazykovej slovakistiky. Vyzdvihovali rozsah a sústavnosť jeho výskumu slovenčiny, práce o dejinách spisovného jazyka a jeho prínos k rusko-slovenským vedeckým a kultúrnym vzťahom.

Ocenenia Zlatá čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, udelená Slovenskou akadémiou vied Strieborná odborová plaketa J. Dobrovského za zásluhy v spoločenských vedách, udelená Československou akadémiou vied (1988)

Výber z diela Monografie a väčšie štúdie

Redakčná činnosť

Referencie

Literatúra

Externé odkazy Glagoľnoje vidoobrazovanije v sovremennom slovackom literaturnom jazyke – úplný text monografie v elektronickej knižnici Ústavu slavistiky Ruskej akadémie vied (po rusky) Slovackij literaturnyj jazyk epochi nacionaľnogo vozroždenija – úplný text monografie v elektronickej knižnici Ústavu slavistiky Ruskej akadémie vied (po rusky) Bibliografia slovakistických prác Leva Nikandroviča Smirnova (1956 – 2001) v časopise Slovenská reč

Kategória:Ruskí filológovia Kategória:Ruskí slavisti Kategória:Ruskí slovakisti Kategória:Sovietski filológovia Kategória:Ruskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Absolventi Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova