František Hagara (* 10. novembra 1914 Nováky†10. mája 1983 Bratislava) bol slovenský partizánsky veliteľ, príslušník Štátnej bezpečnosti, politický väzeň, komunistický politik, v rokoch 1969 až 1976 slovenský minister lesného a vodného hospodárstva.
Život Mladosť a odbojová činnosť Narodil sa v novembri 1914 v Novákoch . Povolaním bol pôvodne robotník, v roku 1939 sa stal členom Komunistickej strany Slovenska . (KSS). Počas druhej svetovej vojny bol členom protinacistického odboja a partizánom; v ilegalite bol od apríla 1943, pričom v oblasti Vtáčniku založil a stal sa veliteľom prevažne komunisticky orientovanej odbojovej skupiny.
Na jar 1944 sa ním vedená odbojová skupina transformovala na partizánsky oddiel Vtáčnik, počas Slovenského národného povstania bol potom veliteľom novosformovanej Hornonitrianskej partizánskej brigády. Brigáda pod jeho vedením viedla proti nacistom boja až do apríla 1945, kedy sa jej jednotky spojili s jednotkami Červenej armády . Po vojne dostal za svoju odbojovú činnosť Rad Slovenského národného povstania II. triedy, Rad Bieleho leva, Československý vojnový kríž, Rad červenej hviezdy či Rad Veľkej vlasteneckej vojny.
Po vojne Po konci vojny sa stal pracovníkom Štátnej bezpečnosti a aktívne sa podieľal na prípravách i realizácii komunistického Februárového prevratu v roku 1948. Potom sa vyslovoval proti titoizmu, ale v marci 1950 bol zatknutý a niektorými svojimi kolegami z odboja obvinený zo snahy do vedenia KSS presadiť Karola Šmidkeho v rámci prípravy neuskutočneho politického procesu so skupinou Karol Šmidke a spol. Ešte toho istého roku bol nakoniec z väzby prepustený, odsúdený nebol. Pracoval v niekoľkých zamestnaniach ako hospodár.
Rehabilitácia a vrchol kariéry V roku 1963 bol ako pôvodne „slovenský buržoázny nacionalista “ nakoniec rehabilitovaný a v roku 1964 sa stal členom Slovenskej národnej rady, jej povereníkom pre oblasť financií a tiež členom ÚV KSS. V rokoch 1967 až 1968 bol povereníkom tejto rady pre oblasť lesného a vodného hospodárstva. Vyslovil sa proti pražskej jari a zmeny prebehnuvšie od decembra 1967 až do invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 považoval za hrozbu pre socializmus.
Po nástupe normalizácie sa v roku 1969 stal ministrom lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky, pričom túto funkciu následne vykonával až do roku 1976, a to najprv vo vláde Štefana Sádovského a potom aj v prvej a druhej vláde Petra Colotku. Od roku 1970 predsedal Ústrednému výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a od roku 1976 bol podpredsedom Slovenskej národnej rady. Zomrel v máji 1983 v Bratislave vo veku 68 rokov.
Referencie
Pozri aj Hornonitrianska partizánska brigáda
Kategória:Slovenskí politici Kategória:Slovenskí partizáni Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Poslanci SNR Kategória:Politici KSS Kategória:Politici ČSSR Kategória:Politici KSČ Kategória:Slovenskí komunistickí funkcionári Kategória:Osobnosti z Novák