náhľad|Štóla
Štóla () je približne dva metre dlhý pás látky, ktorý slúži ako súčasť liturgického odevu biskupa, kňaza a diakona. Kňaz a biskup ju nosia zavesenú na krku s koncami visiacimi vpredu.
Štóla je bežne využívaná v rímskokatolíckej cirkvi, anglikánskej cirkvi, starokatolíckej cirkvi a niektorých protestantských cirkvách. Ekvivalentom v byzantskom obrade je epitrachil. Štólu nosia aj niektorí nekatolícki duchovní.
História Štóla prevzala raná Cirkev z rímskeho prostredia, kde slúžila ako insígnia nižších rímskych úradníkov. V západných oblastiach (Gália, Hispánia) sa objavuje už od 2. storočia. Ako súčasť liturgického odevu sa od 4. storočia (synod v Laodicei) na gréckom Východe, na Západe sa používala od 6. storočia (diakoni) a od 7. storočia aj u kňazov a biskupov. V stredoveku sa rozvinula úprava toho, ako sa mala štóla nosiť.
náhľad|Pápež Lev XIV. so štólou.|vľavo náhľad|375x375bod|Patriarcha Cirkvi československej husitskej Tomáš Butta so štólou
Používanie V štaršej forme rímskeho rítu (a niekedy aj dnes) ju počas omše kňaz nosí prekríženú na prsiach (pravý koniec cez ľavý), konce štóle sú upevnené cingulom, a biskup neprekríženú a voľne visiacu. Dnes ju aj kňaz zvyčajne nosí voľne visiacu a štóla sa stále nosila voľne visiaca, ak má kňaz superpelíciu. Diakon nosí štólu zavesenú na ľavom pleci a previazanú pod pravou pazuchou (zvyčajne na mieste okolo pása). Štóla sa nosí na albe pod ornátom alebo dalmatikou (ak sa neurčí inak). Zvykne mať na sebe vyšité 3 malé kríže, 2 na koncoch a jeden v strede, na šiji, ktorý bozká ten, kto si štólu oblieka. Môže byť vo všetkých liturgických farbách.
Význam Štóla je odznakom kňazského úradu a nie právomoci. Nosí sa pri vysluhovaní sviatostí a svätenín a aj pri iných príležitostiach. Taktiež symbolizuje Kristovo jarmo, ktoré ma s radosťou kňaz niesť pri vykonávaní svojho úradu.
Referencie
Pozri aj cirkevný odev ornát
Iné projekty
Kategória:Liturgický odev Kategória:Liturgia