Alla Germanovna Maškovová (v slovenských zdrojoch aj Alla Germanovna Mašková; ; * 19. november 1941, Noginsk) je sovietska a ruská filologička, literárna vedkyňa, slovakistka, prekladateľka a vysokoškolská pedagogička. Na Filologickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova začala pôsobiť v roku 1973. Letopis Moskovskej univerzity ju od roku 2008 uvádza na pracovnom mieste profesorky na Katedre slovanskej filológie. Vo vedeckej práci sa sústreďovala najmä na dejiny slovenskej literatúry, slovenský naturizmus a rusko-slovenské literárne vzťahy. Venovala sa aj prekladu a redakčnej príprave slovenskej prózy a poézie vydávanej v ruštine. V roku 2011 získala Cenu P. O. Hviezdoslava za preklady diel slovenských autorov do ruštiny a za činnosť v literárnovednej slovakistike.

Životopis Narodila sa 19. novembra 1941 v Noginsku v Moskovskej oblasti. V rokoch 1959 – 1965 študovala na Filologickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova.

Na Moskovskej štátnej univerzite začala pracovať v roku 1973. V roku 1974 získala vtedajšiu sovietsku vedeckú hodnosť kandidátky filologických vied; od roku 1983 bola docentkou. V roku 2005 obhájila prácu Slovackij naturizm: k voprosu o specifike literaturnogo processa v Slovakii 1920 – 1940-ch godov (; doslova „Slovenský naturizmus: k otázke osobitostí literárneho procesu na Slovensku v 20. až 40. rokoch 20. storočia“) a získala ruskú vedeckú hodnosť doktorky filologických vied. Podľa Letopisu Moskovskej univerzity bola od roku 2008 zaradená na pracovné miesto profesorky na Katedre slovanskej filológie Filologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity.

Vedecká činnosť Vedecká práca Ally Maškovovej sa sústreďovala predovšetkým na dejiny slovenskej literatúry, najmä na slovenskú prózu 20. storočia, slovenský naturizmus, rusko-slovenské literárne vzťahy a kontakty slovenskej literatúry s ďalšími európskymi literatúrami. Na katedre vyučovala českú a slovenskú literatúru.

V roku 1987 sa podieľala na príprave kolektívnej vysokoškolskej príručky Slovackaja literatura, 1945 – 1985: proza (; doslova „Slovenská literatúra 1945 – 1985: próza“), ktorú pripravili ruskí a slovenskí literárni vedci. Neskôr bola iniciátorkou a redaktorkou kolektívnych publikácií Slovackaja literatura. Ot istokov do konca XIX veka (; doslova „Slovenská literatúra. Od počiatkov do konca 19. storočia“) a Slovackaja literatura. XX vek (; doslova „Slovenská literatúra. 20. storočie“). Podľa Viery Žemberovej bola Maškovová iniciátorkou týchto publikácií. Ich koncepcia vychádzala z potrieb zahraničných študentov slovakistiky, no kolektívne odborné spracovanie prekročilo rámec bežných učebných textov. Žemberová zároveň pri interpretácii novšej slovenskej literatúry upozornila na obmedzenia vonkajšieho pohľadu na národne špecifický materiál.

Osobitnou oblasťou jej vedeckej práce bol výskum slovenského naturizmu. V roku 2005 vydala monografiu Slovackij naturizm (30 – 40-je gody XX veka) (; doslova „Slovenský naturizmus v 30. a 40. rokoch 20. storočia“), v ktorej tento literárny prúd skúmala v európskom literárnom a filozofickom kontexte. N. V. Švedovová označila knihu za jednu z prvých ruských monografií o slovenskej literatúre a za priekopnícku prácu v ruskom výskume slovenského naturizmu; za diskutabilné považovala zvolené chronologické medzníky.

V roku 2009 vyšla po slovensky prepracovaná a doplnená verzia monografie pod názvom Slovenský naturizmus v časopriestore. Do slovenčiny ju preložila Hedviga Kubišová. Kuzmíková ocenila dokumentačnú a analytickú úroveň filozofickej časti. Zároveň poznamenala, že Maškovová vykladá naturizmus predovšetkým prostredníctvom iracionalistickej filozofie. Upozornila tiež na rozdiel oproti koncepcii Oskára Čepana: Maškovová považuje naturizmus za sformovaný a vymedzený literárny smer a navrhuje vlastnú kategorizáciu jeho vnútorných javov.

Dejinám rusko-slovenských medziliterárnych vzťahov venovala knihu Slovacko-russkije mežliteraturnyje svjazi: stranicy istorii (; doslova „Slovensko-ruské medziliterárne vzťahy: stránky dejín“; 2013). Súhrnné spracovanie dejín slovenskej literatúry priniesla v knihách Istorija slovackoj literatury (ot istokov do 1918 goda) (; doslova „Dejiny slovenskej literatúry od počiatkov do roku 1918“; 1. vydanie 2015) a Puti razvitija slovackoj literatury XIX – načala XXI veka (; doslova „Cesty vývoja slovenskej literatúry od 19. do začiatku 21. storočia“; 2019).

Prekladateľská a editorská činnosť Maškovová prekladala do ruštiny diela Janka Jesenského, Margity Figuli, Mila Urbana, Dobroslava Chrobáka, Andreja Plávku a Ladislava Ťažkého.

Spolu s N. V. Švedovovou a Jánom Zamborom zostavila antológiu slovenskej poézie v ruštine Golosa stoletij (; doslova „Hlasy storočí“), ktorá vyšla v roku 2002. Podieľala sa aj na zostavení a redakčnej príprave dvojzväzkovej antológie slovenských noviel Dunajskaja mozaika (; doslova „Dunajská mozaika“), vydanej v rokoch 2008 – 2009. N. Muranská označila Maškovovú za iniciátorku antológie a publikáciu charakterizovala ako svojho druhu prvý slovensko-ruský výber slovenskej poézie na takejto úrovni vydaný v Rusku.

Za preklady slovenských autorov do ruštiny a za pôsobenie v literárnovednej slovakistike získala v roku 2011 Cenu P. O. Hviezdoslava.

Výber z diela

Referencie

Ďalšia literatúra

Externé odkazy Profil Ally Germanovny Maškovej na stránke Slovenského literárneho centra Profil Ally Germanovny Maškovej na stránke Katedry slovanskej filológie Filologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity

Kategória:Ruskí literárni vedci Kategória:Ruskí slovakisti Kategória:Ruskí prekladatelia Kategória:Ruskí vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Absolventi Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova Kategória:Narodenia 19. novembra Kategória:Narodenia v 1941 Kategória:Žijúci ľudia