Tábor nútenej práce Nováky alebo aj TNP Nováky bol jedným zo šiestich táborov nútenej práce na Slovensku zriadených komunistickým režimom po Februárovom prevrate na základe zákona č. 247/1948 Zb. zo dňa 25. októbra 1948 o táboroch nútenej práce, ktorý umožňoval zaradenie osôb na nútené práce bez rozsudku súdu. Vznikol formálne v decembri 1948 transformáciou dovtedajšieho pracovného a sústreďovacieho tábora v Novákoch. Zaradenci pracovali v dielňach v detašovaných pracovných oddieloch v priemysle, stavebníctve a poľnohospodárstve. V tábore vzniklo samostatné ženské oddelenie a jedinou venerickou klinikou v československých táboroch. Počet zaradencov vzrástol vzrástol v máji 1950 na 1 838, pričom medzi najčastejšie kategórie patrili hospodárski a politickí rozvratníci či zaháľači. Fungovanie tábora sprevádzali časté úteky a vyšetrovanie v roku 1949 odhalilo násilie, zneužívanie práce i právomocí zo strany vedenia a príslušníkov ŠtB voči zaradencom. V rokoch 19501951 sa sprísnil režim, najmä voči politickým zaradencom. TNP Nováky zanikol 30. septembra 1951 v rámci reorganizácie systému táborov a jeho zaradenci boli premiestnení do iných zariadení.

História TNP Nováky Koncentračný tábor Nováky

Tábor v Novákoch vznikol prestavbou bývalých muničných skladov, o ktorej sa začalo uvažovať v roku 1940 v súvislosti s riešením židovskej otázky na Slovensku. Prípravné práce sa začali na jeseň 1941 pod vedením Ministerstva vnútra a Štátnej stavebnej správy, pričom na výstavbe pracovali židovskí robotníci. Z piatich pôvodných objektov dva zbúrali a nahradili obytnými budovami, tri adaptovali na hospodárske objekty a baraky. V prvom vznikol sústreďovací tábor pre Židov určených na deportácie; od marca do októbra 1942 z neho slovenské úrady deportovali približne 4 000 až 5  000 osôb. Druhý objekt slúžil na ubytovanie pracovných síl, tretí bol od konca roku 1942 prestavaný na obytné a prevádzkové zariadenia vrátane dielní, školy a škôlky.

Po zastavení deportácií v októbri 1942 sa Nováky zmenili na sebestačný pracovný tábor financovaný z práce internovaných. Hlavným výrobným odvetvím bolo konfekčné krajčírstvo doplnené čiapkárstvom a kožušníctvom. Súčasťou areálu boli kuchyňa, pekáreň, práčovňa, obuvnícka dielňa, nemocnica, zubná ambulancia, jasle, škôlka a škola. Významnú úlohu zohrávala táborová samospráva so Židovskou radou.

Tábor fakticky zanikol 30. augusta 1944, keď správa a žandárstvo prestali pod tlakom partizánov vykonávať svoje funkcie. Vyše 250 mladých internovaných vstúpilo do partizánskych oddielov, pričom väčšina z nich zahynula počas Slovenského národného povstania. Po obsadení Novák nemeckými vojskami 13. septembra 1944 tábor využívalo maďarské vozatajstvo, od februára 1945 slúžil ako útočisko pre približne 2 300 utečencov z východného Slovenska.

Pracovný a sústreďovací tábor

Po vojne sa v tábore sústreďovali fašisti, kolaboranti a obyvatelia nemeckých obcí určení na odsun. V novembri 1945 sa v ňom nachádzalo 5 154 osôb, z toho 4 968 Nemcov. Na základe nariadenia SNR č. 105/1945 Zb. n. SNR vznikol 1. decembra 1945 pracovný tábor, ktorý zostal zberným strediskom pre Nemcov až do roku 1948. Od mája 1947 tábor riadil práp. Karol Hinšt, v júli 1948 ho vystriedal práp. Peter Kapec a od 13. novembra 1948 por. Klement Matejka. V novembri 1948 evidoval sústreďovací tábor 2 650 osôb, pracovný útvar mal 547 zaradencov.

Tábor nútenej práce Tábor nútenej práce (TNP) v Novákoch vznikol formálne začiatkom decembra 1948, keď povereník vnútra Daniel Okáli zrušil pracovné útvary a premenoval ich na tábory nútenej práce. Zmena mala prevažne administratívny charakter a zjednotila organizáciu pracovných táborov v Československu bez zásadného vplyvu na národnostné a sociálne zloženie nováckeho tábora. Sústreďovací tábor existoval súbežne až do 13. decembra 1949.

Začiatkom januára 1949 vykonal kontrolu tábora zástupca prednostu oddelenia BK/8 škpt. Ján Habán, ktorý kritizoval nízku zamestnanosť zaradencov a zlý technický stav areálu. Z 527 osôb vykonávalo produktívnu prácu iba 93 zaradencov mimo tábora, najmä v Uhoľných baniach Nováky, Chemických závodoch Nováky a Mäsiarskom družstve Prievidza.

Koncom marca 1949 vzniklo v I. objekte samostatné ženské oddelenie. Ženy absolvovali odborný výcvik a pracovali najmä ako krajčírky, práčky alebo pri poľnohospodárskych prácach. Keďže do tábora boli zaraďované aj prostitútky, zriadili pri oddelení venerickú kliniku s kapacitou 80 lôžok, ktorá bola jediným zariadením svojho druhu v československých táboroch. Do konca roku 1949 liečila 384 pacientiek.

Vedúcou ženského oddelenia sa v marci 1949 stala Matilda Klimová, ktorú do funkcie dosadil Rudolf Viktorin. Dňa 24. augusta 1949 ju Daniel Okáli odvolal v súvislosti s vyšetrovaním vedenia tábora. Následne oddelenie viedli Rozália Mečiarová, od 3. novembra 1949 práp. Michal Čabák a od 14. februára 1950 strážm. Štefan Plačko. Funkciu zástupcov vykonávali Serafína Ružovičová, Rozália Mečiarová a krátko aj strážm. Karol Droppa. Plán na zriadenie samostatného ženského TNP začiatkom roku 1950 sa neuskutočnil. Psychotechnické a biometrické výskumy Čs. ústavu práce odporúčali reorganizáciu zariadenia na Ústav pracovnej prevýchovy. Komisia Ministerstva vnútra však v máji 1950 navrhla ženské oddelenie zrušiť, najmä pre nežiaduce sexuálne kontakty medzi zaradenkami, zaradencami a príslušníkmi správy. Oddelenie zaniklo 26. februára 1951.

Po kritike z januára 1949 začalo oddelenie BK/8 vytvárať detašované pracovné oddiely v baníctve, stavebníctve a poľnohospodárstve. Zaradenci pracovali sezónne v obciach západného a stredného Slovenska, dlhodobo pri adaptácii kaštieľov v Rusovciach a Moravskom Svätom Jáne, v tehelni v Pezinku, kameňolome v Zemianskych Kostoľanoch, na stavbách v Handlovej, Trenčíne a Novákoch i pri výstavbe budovy ZNB na Ulici Februárového víťazstva v Bratislave od 9. augusta 1949. Roku 1952 sa tento oddiel premenil na Prechodný útvar nápravných zariadení Bratislava. Pracovné skupiny pôsobili aj priamo v areáli tábora, kde zabezpečovali krajčírske, remeselné, stavebné a administratívne práce.

Zoznam dielní a stavebných prác v TNP Nováky za rok 1949 Dielne: mužská krajčírska dielňašitie nových a oprava starých rovnošiat pre zaradencov, zamestnávala 8 zaradencovkrajčírov stolárska dielňazriadená v roku 1948, zamestnávala 8 zaradencov - stolárov; obuvnícka dielňaoprava plátenných a kožených topánok pre zaradencov, zriadená v roku 1948, zamestnávala 34 zaradencovobuvníkov; zámočnícka a kováčska dielňazriadená v roku 1948, zamestnávala 23 zaradencovzámočníkov, stolárov, kováčov, prípadne elektrikárov; ženská krajčírska dielňa I.zriadená v júni 1949 pre potreby ženského oddelenia, zamestnávala 4 nekvalifikované zaradenkyne; ženská krajčírska dielňa II.zriadená 1. júna 1949 firmou Odeva Trenčín, zamestnávala 74 nekvalifikovaných zaradenkýň, ktoré postupne prechádzali odborným preškoľovaním. Stavebné práce: výstavba venerickej kliniky v ženskom oddelení; výstavba výkrmne ošípaných; výstavba hydinárskej farmy; práce na rozširovaní vodovodu; výstavba bazénu; úprava ciest a úzkokoľajnej železničnej trate z II. do I. objektu; výstavba verejného osvetlenia okolo I. a II. objektu tábora.

Počas rokov 19481949 sa počet osôb zaradených do Tábora nútenej práce (TNP) v Novákoch výrazne zvýšil. V roku 1948 bolo prijatých 1 054 osôb (904 mužov a 150 žien), v roku 1949 už 1 836 (1 439 mužov a 397 žien). Najpočetnejšie skupiny tvorili „hospodárski rozvratníci“ (467, resp. 733), „zaháľači“ (493, resp. 595) a „politickí rozvratníci“ (94, resp. 508). V roku 1948 prepustili 339 osôb, do 20. decembra 1949 ďalších 1 059. Podľa správy tábora bolo 50 % prepustených „prevychovaných“ v duchu ľudovodemokratického zriadenia a 30 % dostatočne. Významným problémom boli útekyv roku 1948 zbehlo 144 osôb, v roku 1949 až 677.

Od 12. februára 1949 viedol tábor por. František Bleščák, ktorého 18. mája 1949 vystriedal Štefan Čillík. Na podnet vedúcej ženského oddelenia Matildy Klimovej inicioval na prelome augusta a septembra 1949 Anton Rašla vyšetrovanie pomerov v tábore. Odhalilo fyzické násilie voči zaradencom, ponižovanie, neprimerané tresty, zneužívanie práce i majetku tábora a neoprávnené používanie služobného vozidla. Obvinení boli najmä Štefan Čillík, kpt. Ján Májek a Matilda Klimová, ktorí boli odvolaní z funkcií a odsúdení na podmienečné tresty. Vyšetrovanie zároveň preukázalo, že príslušníci ŠtB pri výsluchoch používali fyzické násilie a zaradenkyne boli využívané na domáce práce príslušníkov správy.

Začiatkom novembra 1949 prevzal vedenie tábora vrch. strážm. Tomáš Držík, ktorého koncom decembra nahradil Jozef Hlavanda. Od mája 1950 bol správcom Jozef Cisár a od marca 1951 šstrážm. Matúš Dobrovič, ktorý tábor viedol až do jeho zániku.

Na prelome rokov 1949/1950 zosilnila činnosť ŠtB. Dňa 22. januára 1950 izolovali v Novákoch 116 politických zaradencov do osobitne stráženého baraku obohnaného ostnatým drátom a nasadili ich na prácu v bani. Vo februári 1950 sa v tábore nachádzalo 689 mužov a 182 žien, pričom strážnu službu zabezpečovalo 81 príslušníkov ZNB pod velením vrch. strážm. Jána Felbera a ml. strážm. Jozefa Babicu. V máji 1950 evidoval tábor 1 838 osôb, prevažne zaradených podľa zákona č. 247/1948 Zb.

Areál tvorili tri objekty s rozlohou 28,15 ha a kapacitou 1 500, núdzovo 2 500 osôb. Prvý objekt tvorilo 12 barakov, druhý 15 barakov a tretí objekt 8 barakov. Zaradenci pracovali najmä pre Československé stavebné závody, Uhoľné bane Nováky, Novácke chemické závody, Štátnu mincovňu v Kremnici, Montostav Bratislava a ďalšie podniky. Začiatkom júna 1951 bolo evidovaných 1 140 osôb, väčšina však pracovala v detašovaných oddieloch alebo mala pobyt prerušený. V rámci reorganizácie táborov rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti o zrušení TNP Nováky, ktorý 30. septembra 1951 zanikol. Zaradencov premiestnili najmä do TNP Ruskov, administratívne spisy neprítomných prevzal TNP Brno.

Poznámky

Referencie

Iné projekty

Nováky Kategória:Dejiny Česko-Slovenska Kategória:Komunizmus na Slovensku Kategória:Nováky Kategória:Väznice na Slovensku