Európska filozofia je súčasť svetovej filozofie, jedna z hlavných súčastí západnej filozofie a európskej kultúry.
Historicky sa zvykne v najhrubších črtách členiť na (v Európe): starovekú filozofiu, stredovekú filozofiu, novovekú filozofiu, súčasnú filozofiu. V rámci novovekej filozofie alebo medzi stredovekou a novovekou filozofiou sa vyčleňuje renesančná filozofia.
Treba si však uvedomiť, že naznačené vyčleňovanie kríži kulturologické a všeobecnohistorické kritérium. Podľa národného/národnostného kritéria možno vyčleniť anglickú filozofiu, francúzsku filozofiu, španielsku filozofiu, taliansku filozofiu, nemeckú filozofiu, slovensku filozofiu, grécku filozofiu, českú filozofiu, škótsku filozofiu, ruskú filozofiu, dánsku filozofiu atď.
Svoju dnešnú podobu nadobudla v období scholastiky, ktorá rozšírila dedičstvo gréckeho myslenia sprostredkované cirkevnými rádmi a univerzitami. Antické dedičstvo však scholastickí učenci nemali k dispozícii v originálnej podobe, ale v latinských prekladoch. Raná scholastika bola takmer celkom odkázaná na Boethiove preklady Aristotelových Kategórií a O vyjadrovaní a Euklidových Stoicheia.
V roku 1128 preložil z gréčtiny do latinčiny Aristotelove spisy Analytiky, Topiky a O sofistických dôkazoch Jakub z Benátok. Aj Tomáš Akvinský mal k dispozícii iba tieto preklady. V polovici 12. storočí sa európski myslitelia oboznámili aj s prírodovednými dielami Aristotela, ďalej s dielami Ptolemaia a Euklida z Megary, a síce v prekladoch z gréčtiny do latinčiny, ktoré boli realizované v Palerme, a v prekladoch z arabčiny do latinčiny, ktoré vznikli v Tolede (ktorým predchádzal ešte medzipreklad do kastílčiny). V tom istom čase boli do latinčiny preložené aj lekárske a astronomické diela Arabov.
Podľa A. N. Whiteheada európska filozofia pozostáva z poznámok pod čiarou k Platónovi.
Externé odkazy
Kategória:Filozofia podľa oblasti