Romantizmus bolo obdobie vo svetovej aj slovenskej literatúre zhruba od 90. rokov 18. storočia do 50. rokov 19. storočia.
Romantizmus v literatúre sa začína objavovať v 2. polovici 18. storočia a týka sa všetkých európskych literatúr, no taktiež americkej literatúry. Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádej, že sa zmení spoločenské usporiadanie. V zmysle francúzskej revolúcie sa hlavným heslom stali tri najznámejšie slová vo vtedajšom Francúzsku: rovnosť, bratstvo, sloboda (aj keď v skutočnosti jakobínska (jakobíni robili revolúciu) diktatúra a napoleonské vojny toto vznešené heslo nijako nenapĺňali). Je jedným z tých období, ktoré sa v literatúre nevyskytujú ako čisté, ale autori preberajú veľa prvkov z klasicizmu, preromantizmu, sentimentalizmu (ktoré obdobiu predchádzali) alebo realizmu (ktorý nasledoval po ukončení obdobia romantizmu).
Vznik romantizmu v literatúre
Romantizmus sa vyvíja z krátkeho obdobia preromantizmu, ktoré vzniklo ako protiklad k pomerne dlhému obdobiu klasicizmu, pričom potláča všetko presné, dokonalé, vznešené a usporiadané. Miesto toho odmieta deliť literatúru na vyššiu a nízku, rovnako ako odmieta i spoločenské vrstvy, a prestáva vidieť krásu v klasickej antickej literatúre, tak typickej pre klasicizmus. Tento nový smer vychádza z dvoch koreňov: sentimentalizmu (autori sa začínajú venovať citovému životu hrdinov a ich vnútornej analýze, hoci sú to hrdinovia často precitlivelí a naivní – tento štýl existoval najmä vo Francúzsku, Anglicku a Nemecku) a z hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor), ktoré vzniklo v Nemecku a snažilo sa o zrušenie feudálnej závislosti.
Prejavy romantizmu
Diela romantických autorov spoznáme vďaka tomu, že vo svojich dielach kládli dôraz na city, fantáziu či osamelosť, ktorá vyplývala z rozporu medzi snom a skutočnosťou, či z nepochopenia spoločnosťou. Hrdinom diela sa často stáva výnimočná osoba (tulák, zločinec, vyvrheľ spoločnosti, burič, revolucionár), ktorým je autor sám, čím sa búri proti spoločnosti. Ak aj nachádza útechu a pochopenie v láske, tá je vždy tragická a nenaplnená. Hrdina sa nechce prispôsobiť svetu a realite, v ktorej žije, preto sa často obracia do vlastného vnútra, ktoré analyzuje a nakoniec sa do neho často celkom uzatvára, obracia sa k prírode, ktorú obdivuje a velebí, jeho kroky vedú k ľuďom a vrstvám vytlačených na okraj spoločnosti. Romantický hrdina – muž – je aktívny, často zamilovaný a je schopný vraždy i samovraždy, len aby získal svoju lásku, ale romantická žena je naopak pasívna, nerobí nič, aby zmenila chod sveta, len zostáva verná svojmu manželovi alebo milencovi. Autori často svoje námety čerpajú zo stredovekej minulosti alebo z ľudovej tvorby, pričom často tvoria diela, ktoré majú vyzdvihovať utláčané národy a pripomínať im ich korene (vznik nacionalizmu). No napriek tomu, že je to obdobie ovplyvňujúce všetky európske literatúry, nevyvíja sa v každej krajine rovnakým smerom, ale má svoje zásadné odlišnosti.
Francúzska literatúra
Predchodcom francúzskych romantikov sa stal spisovateľ a filozof Jean-Jacques Rousseau. Sám vyrastá v chudobe, takže sa musí živiť sám, nemá šťastie v láske a hoci cestuje po Európe (Anglicko, Nemecko), napokon sa vracia späť do Francúzska, kde aj v biede zomiera. Jeho vlastný život ho pravdepodobne utvrdil v presvedčení, že príčinou všetkých problémov v spoločnosti je majetok. Jeho dielo sa stáva základom predromantizmu. Romantizmus samotný má vo Francúzsku dve formy – tzv. začiatočnícky romantizmus, ktorý je príznačný zameraním na minulosť a oslavu stredovekého kresťanstva a tzv. revolučný romantizmus, ktorý je protestom proti súčasnosti. Vznik romantizmu sa datuje do toho istého obdobia, ako vznik realizmu.
Jean-Jacques Rousseau
Nová Heloise, príbeh nešťastnej lásky medzi učiteľom a mladou šľachtičnou. Emil alebo O výchove, sleduje psychický vývoj chlapca od narodenia po dospelosť Spoločenská zmluva, odborné filozofické dielo
Victor Hugo
Chrám Matky Božej v Paríži, opisuje život stredovekej spoločnosti - osudový vzťah škaredého Quasimoda a krásnej Esmeraldy (kontrast krásy a škaredosti) Bedári, román o zápase s predsudkami a nespravodlivosťou v dobe francúzskej revolúcie Cromwell, dielo tvorí akýsi manifest francúzskeho romantizmu Robotníci mora, báseň o hrdinstve obyčajného rybára, o jeho boji za lásku, proti nespravodlivosti a divokým prírodným živlom
François-René de Chateaubriand
Atala, básnická poviedka, návrat ku kresťanstvu a mystike - príbeh nešťastnej lásky Indiána Šaktu a dievčaťa Ataly (začiatočnícky romantizmus)
Alfred de Musset
S láskou nie sú žiadne žarty, lyrická komédia Spoveď dieťaťa svojho veku, autobiografický román, v ktorom zachytil taktiež svoj vzťah k George Sandovej
Stendhal (vl. menom Henri Beyle)
Červená a čierna (Červený a čierny), psychologicky ladený román, v ktorom červená symbolizuje revolúciu, čierna despotizmus Kartúza parmská (tiež Väznica parmská), román o mladom šľachticovi, ktorého ideál sa nenaplní - jeho diela tvoria prechod medzi romantizmom a realizmom; jeho dielo nebolo dlho pochopené, záujem oň začali prejavovať až koncom 19. storočia
Alexandre Dumas st.
Traja mušketieri, historicko-dobrodružný román Gróf Monte Christo, dobrodružný román – prvky nenaplnenej lásky, pomsty, smrti, sebapoznávania
Anglická literatúra
Anglická romantická literatúra čerpala tak z ústnej ľudovej slovesnosti, ako aj z diel Williama Shakespeara, v ktorých nachádza to, čo ju tak fascinuje – lásku, nenávisť, majetok, smrť. Za zakladateľa romantickej literatúry tu je pokladaný George Gordon Byron, ktorý žil podobne ako jeho romantickí hrdinovia, čo len podporovalo záujem o romantizmus a rozmach tohto literárneho obdobia. Walter Scott sa najviac inšpiruje ľudovou tvorbou a historickým baladám, čím sa stal otcom historického románu a historickej poviedky.
George Gordon Byron
Putovanie Childa Harolda, moderný epos - autobiografické dielo, kde sa hrdina rozchádza so svojou spoločenskou vrstvou a bojuje proti tyranstvu, no napokon predčasne zomiera Manfréd, román o boji proti usporiadaniu sveta i proti bohu, no tento boj je neúspešný
Percy Bysshe Shelley
Odpútaný Prometheus, námet čerpaný z antickej básne o hrdinovi, ktorý sa vzoprel bohom; je autorovým stelesnením víťazstva dobra nad zlom, i preto je dielo považované za symbol boja za slobodu
Walter Scott
Jazerná panna, rozsiahly epos o Márii Stuartovne Ivanhoe, historický román – prerozprávanie príbehu o anglickom kráľovi Richardovi Levie srdce a dobe, kedy v jeho neprítomnosti vládol ľud
Charlotte Brontëová
Jana Eyrová, milostný vzťah ľudí z rôznych spoločenských vrstiev
Emily Brontëová
Búrlivé výšiny, román o anglickej viktoriánskej vyššej vrstve a jej živote – dielo má tak romantické, ako aj realistické prvky
Nemecká literatúra
Nemecká romantická literatúra vznikala na prelome 18. storočia a 19. storočia. Charakteristický je pre ňu záujem o minulosť a silné zobrazenie náboženstva až mystiky. Nemecko vtedy ešte tvorili jednotlivé štátiky, no romantizmus sa stal jednotiacim umeleckým a kultúrnym štýlom, ktorý združoval intelektuálov túžiacich po zmene spoločnosti a zlepšení pomerov.
Novalis (vl. menom Fredech von Hardenberg)
Hymny noci, kniha básní s motívmi lásky a túžby po smrti Heinrich von Ofterdingen, nedokončený román o stredovekom potulnom básnikovi, ktorý hľadá symbolický modrý kvet, ktorý je symbolom skutočnej poézie a života
Ernst Theodor Amadeus Hoffmann
Diablov elixír Životné názory kocúra Mura
Heinrich Heine
Kniha piesní, zbierka reflexívnej lyriky, v ktorej zachytil svoje pocity z nešťastnej lásky. Najznámejšou skladbou je Lorelei- balada o krásnej panne Lorelei, ktorá vábi plavcov na pevninu, kde nakoniec zomrú
Jacob Grimm a Wilhelm Grimm
- takmer výlučne sa zaoberali zbieraním nemeckých ľudových rozprávok a venovali sa germánskej mytológii. Ich rozprávky sa stali svetoznámymi a inšpirovali alebo ovplyvňovali autorov v ďalších krajinách (napr. v Čechách to bol K. J. Erben) Sedem kozliatok Červená čiapočka Zlatovláska Snehulienka Princezná so zlatou hviezdou Popoluška
Johann Wolfgang Goethe Utrpenie mladého Werthera, román písaný formou listov – hlavnou témou je nešťastná láska hlavného hrdinu, ktorá končí pre neho tragicky (dielo je považované za súhrn myšlienok Sturm und Drang) Faust, dvojdielna veršovaná dráma, ktorú písal 30 rokov – zmodernizovaný príbeh nešťastnej lásky; podľa nemeckej povesti o doktorovi Faustovi, ktorý upísal svoju dušu diablovi
Friedrich Schiller
Lúpežníci, dráma popisujúca úpadok nemeckej spoločnosti Mária Stuartovna, historická dráma
Ruská literatúra
Romantizmus je v tejto krajine príznačný tým, že v sebe nesie tiež prvky realizmu. Najznámejším ruským spisovateľom tohto obdobia je jednoznačne Alexander Sergejevič Puškin. Nebol len spisovateľom romantickej literatúry, ale podobne ako Byron bol tiež typickým hrdinom tejto doby – bojuje proti politickému systému, nevoľníctvu, žije vo vyhnanstve a napokon zomiera na následky zranení, ktoré utrpí počas súboja o česť ženy. Podobný osud postretol i jeho priateľa, spisovateľa M. J. Lermontova, ktorý je posledným spisovateľom radeným medzi ruských romantikov.
Alexandr Sergejevič Puškin Eugen Onegin, filozoficko-spoločenský veršovaný román o stave ruskej morálky – hlavným hrdinom je šľachtic plný predsavzatí, ktoré nedokáže uskutočniť, a tak stráca zmysel života; stáva sa tzv. zbytočným človekom Boris Godunov, historická dráma z ruských dejín – boj medzi Godunovom a Lžidimitrijevom, pričom Godunov je tu vykresľovaný ako romantický hrdina, zástanca národa, ktorého smrť je stratou pre národ Piková dáma, fantastický román o pomeroch v ruskej šľachte s prvkami nadprirodzena (neskôr zhudobnil P. I. Čajkovskij) Kapitánova dcéra, historická próza Kaukazský zajatec, lyricko-epická skladba inšpirovaná divokou prírodou a bojom za osobnú i národnú nezávislosť
Michail Jurievič Lermontov
Maškaráda, veršovaná hra z prostredia najvyššej ruskej šľachty Démon, veršovaná filozofická poéma, boj dobra so zlom; biblická téma sa prelína s motívom gruzínskej povesti (vyšlo posmrtne) Hrdina našej doby, prvý ruský psychologický román, zameriava sa na aktuálne spoločenské problémy a otázky – rozprávanie o živote šľachtica, ktorý má všetko a len tak premárni svoj život (zbytočný človek)
Nikolaj Vasilievič Gogoľ Taras Buľba Revízor, satirická komédia Mŕtve duše
Poľská literatúra
Hlavným predstaviteľom poľského romantizmu je najväčší poľský básnik Adam Mickiewicz, ktorý čerpal námety z poľských dejín.
Adam Mickiewicz
Pán Tadeáš, rozsiahly epos s prvkami byronovskej poviedky, v ktorej sa odohráva boj 2 šľachtických rodov o majetok a ženu – uzmierenie nastáva až vďaka láske mladých príslušníkov znesvárených rodov; zachytáva tiež obdobie napoleonských vojen vo vzťahu k Poľsku Konrád Wallenrod, historická poviedka o živote šľachtica, ktorého unesú a vychovajú ako križiaka – keď sa dozvie pravdu, pomstí sa tým, že vedie križiakov do neúspešného boja, v ktorom sám zomiera
Juliusz Słowacki
Balladyna, tragédie
Maďarská literatúra
Maďarský romantizmus je veľmi špecifický už len politickou situáciou a mnohonárodnostným Uhorskom. Jeho prejavy sa spájajú s otázkami národného osudu. Hlavným predstaviteľom romantizmu tu je básnik a prozaik Sándor Petőfi, ktorý neskôr inšpiroval aj zahraničných autorov, ako boli napr. Jan Neruda a Jaroslav Vrchlický.
Sándor Petőfi
Pieseň národa, báseň, v ktorej vyjadruje svoju lásku k národu Bohatier Ján, lyricko-epická báseň
Talianska literatúra
Giacomo Leopardi
Spevy, v jeho diele sa prelína romantizmus s klasicizmom
Alessandro Manzoni
Snúbenci, taktiež ide o zmes, ale tentoraz romantizmu s realizmom
Slovenská literatúra