Miláno (, v milánskom nárečí Milàn) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska. Je to hlavné mesto provincie Miláno. Nachádza sa na severe Talianska v oblasti Lombardsko.
Na základe skutočnosti, že v meste majú sídlo viaceré banky a aj talianska burza, je Miláno ekonomické centrum Talianska. Miláno patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. V Miláne možno vidieť aj umelecké pamiatky, ako sú napríklad Castello Sforzesco, Poslednú večeru od Leonarda da Vinci, Galériu Viktora Emanuela II., svetovo preslávené operné divadlo La Scala alebo sa iba prechádzať medzi obchodmi v módnej štvrti, kde majú svoje butiky preslávení návrhári. Sídli tu veľa módnych firiem, známa je hlavne ulica via Montenapoleone.
Samotné mesto (Comune di Milano) má 1 366 037 obyvateľov (30.11.2017), počet obyvateľov Veľkého Milána (La Grande Milano), celej konurbácie je približne 7 400 000 obyvateľov.
Susedné obce Arese, Assago, Baranzate, Corsico, Peschiera Borromeo, Rho, Sesto San Giovanni, Cormano, Cologno Monzese, Bresso, Novate Milanese, Vimodrone, Pero, Segrate, Settimo Milanese, Cusago, Cesano Boscone, Trezzano sul Naviglio, San Donato Milanese, Buccinasco, Rozzano, Opera
Geografia a podnebie Miláno sa nachádza na severnej časti Apeninského polostrova, v západnej časti oblasti Lombardsko. Mesto leží v nížine, na sever od mesta sa nachádzajú Alpy, hranica so Švajčiarskom a mesto Lugano. Mestom pretekajú len malé rieky (Olona na západe, Lambro na východe a Seveso). V meste je aj systém prepojených kanálov – Naviglio.
Miláno má na malej rozlohe veľký počet obyvateľstva, takže má pomerne veľkú hustotu obyvateľstva.
Miláno má kontinentálne podnebie , ktoré je odlišné od podnebia v strednej a južnej časti Talianska, pre ktorú je typické stredomorské podnebie. Zima v Miláne je obvykle vlhká a chladná a leto horúce a daždivé. Priemerné teploty sú -2/+4 °C v januári a +17/+29 °C v júli. Sneženie bývalo typické medzi decembrom a februárom až do ročne. V súčasnosti je to skôr ale neobvyklý jav. Vlhkosť býva pomerne vysoká počas celého roka, priemerné ročné zrážky sú okolo . Môže sa tu vyskytnúť hmla, ale redukcia ryžových polí a znižovanie znečistenia vzduchu v okolí mesta spôsobujú menší výskyt hmlistého počasia.
Dejiny left|thumb|Miláno v roku 1926 Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta boli Kelti okolo roku 600 pred Kr. Okolo roku 222 pred Kr. bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a Rimania mu dali meno Mediolanum. V 4. storočí, v čase biskupa Ambróza a cisára Theodosia I. bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala Ravenna. Bolo to predovšetkým v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne vizigótov. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa Attilu a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše Longobardov, byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá Pavia, či Monza. V 11. storočí dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzii. V roku 1167 vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody Viscontiovcov a Sforzovcov. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia Risorgimento. V roku 1859 sa vymanilo spod vlády rakúskych Habsburgovcov, stalo sa súčasťou Sardínskeho kráľovstvo, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Talianske kráľovstvo.
V Miláne vzniklo Mussoliniho fašistické hnutie, tu však bol Mussolini aj potupne popravený.
Kultúra a zaujímavosti thumb|Hrad Sforzesco thumb|Bazilika Sv. Lorenza V Miláne je viacero pamiatok a turistických atrakcií.
Pamiatky Milánsky dóm (Duomo) – je druhá najväčšia katedrála na svete a stavba s najväčším počtom sôch na svete. Castello Sforzesco (Sforzovský hrad) – hrad postavený Francescom Sforzom s niekoľkými múzeami a galériou. Bazilika svätého Lorenza Bazilika svätého Ambróza Kostol Santa Maria delle Grazie – v ktorého refektári sa nachádza svetoznáma maľba Posledná večera Biblioteca Ambrosiana – historická knižnica a galéria Galleria Vittorio Emmanuele II. Colonne di San Lorenzo – rímske ruiny Piazza Mercanti Arco della Pace
Múzeá a divadlá Múzeum Bagatti Valsecchi Múzeum Poldi Pezzoli Divadlo Teatro alla Scala (La Scala) Divadlo Teatro degli Arcimboldi Museo del 900 Galéria moderného umenia Národné múzeum vedy a technológie Leonarda da Vinciho Múzeum Leonardo3 Museo Civico di Storia Naturale Gallerie d’Italia Pinacoteca di Brera – galéria umenia
Vzdelanie thumb|Štátna univerzita V Miláne sídli veľký počet univerzít a iných inštitúcií vyššieho vzdelania. V Miláne sídli najväčšia talianska univerzita technického zamerania – Politecnico di Milano Jedna z najväčších univerzít Talianska – Università degli Studi di Milano (skratka UNIMI), má 9 fakúlt a študuje na nej vyše 60 000 študentov. University of Milan Bicocca je jedna z novších univerzít, založená v 1998 Katolícka univerzita Università Cattolica del Sacro Cuore Univerzita Luigiho Bocconiho – prestížna univerzita s obchodným a ekonomickým zameraním Iné (Istituto Europeo di Design, Scuola Superiore di Direzione Aziendale – Bocconi, Università C. Cattaneo L.I.U.C., Università Vita-Salute San Raffaele, Conservatorio Superiore "G. Verdi" di Milano, Accademia delle Belle Arti di Brera)
Životný štýl Obyvatelia Milána sú označovaní ako Milanesi (neformálne Meneghini, alebo Ambrosiani). Miláno je pomerne bohaté na parky, v centre mesta sa nachádzajú Parco Sempione, za pevnosťou Castello Sforzesco, Giardini Pubblici Indro Montanelli, v blízkosti ktorých sa nachádza Prírodovedné múzeum a Giardini della Guastalla, či nový park Biblioteca degli Alberi v rekvalifikovanej časti Porta Nuova.
Ako väčšina talianskych miest má Miláno typickú kuchyňu. Preslávená je "Cotoletta alla Milanese" (špeciálne teľacie kotlety), "Casoela", "Polenta", "Pizzoccheri", "Ossobuco" a "Risotto alla Milanese". Jedlami podávanými počas sviatkov sú "Chiacchiere", podávané počas karnevalu, "Tortelli fritti" počas Veľkej noci a vianočný koláč "Panettone". V opátstve Chiaravalle na dnešnom milánskom predmestí vznikol syr "Grana Padano" a neďaleká dedinka Gorgonzola dala meno ďalšiemu syru s modrou plesňou.
Ekonomika thumb|Via Turati Miláno patrí k väčším finančným centrám vo svete. Sídli tu Borsa Italiana, hlavná talianska burza. V meste sa nachádza avantgardná priemyselná štvrť, viaceré banky a slávne firmy.Borsa Italiana
Fiera Milano je veľký výstavný a obchodný komplex v Miláne. Miláno je svetové stredisko módy a designu. Mesto patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. Slávne firmy sídliace v Miláne: Alenia Aermacchi Alfa Romeo Giorgio Armani Banca Intesa Bugatti Dolce & Gabbana Pirelli Prada Telecom Italia UniCredit Gianni Versace
Doprava Letecká doprava Mesto má veľké medzinárodné letisko Malpensa (MXP), nachádza sa neďaleko priemyselných mestečiek Busto Arsizio a Gallarate a je spojené s centrom mesta prostredníctvom "Malpensa Express" – železničným spojením (zo stanice Cadorna). Malpensa bolo navrhnuté slávnym architektom Ettorem Sottsassom. Miláno má tiež letisko Linate (LIN), spojené s centrom autobusovou linkou 73 (zo S. Babila). Tretie letisko je Orio al Serio (BGY), neďaleko mesta Bergamo. To spájajú s centrom viaceré pravidelné súkromné autobusové linky. Ďalšie letiská v regióne sú vo Vergiate, Venegono, Bresso, Voghera a Montichiari.
Mestská hromadná doprava Miláno má štyri linky metra: M1 – červená, M2 – zelená, M3 – žltá a M5 - fialová. Celý systém metra Milan Metro M prepája vyše . Miláno má jeden z najväčších električkových systémov na svete (zhruba koľajníc a 20 liniek). Ďalej tu premáva 93 autobusových liniek, ktoré dopĺňajú štyri trolejbusové.
Miestna dopravná autorita – spoločnosť ATM, ktorá poskytuje hromadnú dopravu pre mesto Miláno prepravila vyše 600 miliónov obyvateľov v roku 2003.
Železničná doprava
Miláno je druhým najväčším železničným centrom Talianska a päť hlavných staníc v Miláne patrí k najrušnejším. Vôbec prvá železnica začala premávať v roku 1840.
K najväčším staniciam patria: Milano Centrale (druhá najrušnejšia stanica v Taliansku) Milano P.ta Garibaldi Milano Lambrate
Šport
V Miláne pôsobia dva významné svetové futbalové kluby, AC Miláno a FC Internazionale Miláno. Svoje domáce zápasy hrajú obe kluby na štadióne San Siro, ktorý má kapacitu 85 700 divákov. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako Derby della Madonnina, či milánske derby.
Miláno hostilo Majstrovstvá sveta vo futbale v rokoch 1934 a 1990 a Majstrovstvá Európy v roku 1980.
Slávny okruh v Monze, celým názvom Autodromo Nazionale Monza je lokalizovaný blízko mesta. Od roku 1950 sa na ňom pravidelne konajú preteky Formuly 1.
Miláno bolo spoločne s Lombardskom kandidátom na usporiadanie Letných Olympijských hier v roku 2020.
Miláno spoločne s Cortina d'Ampezzo sú organizátormi Zimných olympijských hier v roku 2026.
Osobnosti mesta Didius Julianus (* 133 – † 193), starorímsky cisár Ambrosius Milánsky (* okolo 340 – † 397), starorímsky cirkevný otec a biskup Augustín z Hippa (* 354 – † 430), kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec Benedikt Crispus († 725), milánsky arcibiskup, svätec Urban III. (* asi 1120 – † 1187), pápež Celestín IV. (* ? – † 1241), pápež Leonardo da Vinci (* 1452 – † 1519), renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar Bianca Mária Sforza (* 1472 – † 1510), cisárovná ako manželka Maximiliána I. Habsburského Pius IV. (* 1499 – † 1565), pápež Giuseppe Arcimboldo (* asi 1526 – † 1593), maliar Michelangelo Merisi da Caravaggio (* 1571 – † 1610), maliar Stendhal (* 1783 – † 1842), francúzsky spisovateľ Alessandro Manzoni (* 1785 – † 1873), spisovateľ Karol Ambróz Habsburg-Este (* 1785 – † 1809), rakúsky arcivojvoda, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský Mária Ludovika Modenská (* 1787 – † 1816), rakúska cisárovná Ernesto Teodoro Moneta (* 1833 – † 1918), publicista a politik Giulio Ricordi (* 1840 – † 1912), hudobný vydavateľ Alessandro Anzani (* 1877 – † 1956), inžinier Ettore Bugatti (* 1881 – † 1947), podnikateľ a konštruktér Elvira de Hidalgo (* 1888 – † 1980), španielska operná speváčka Giuseppe Meazza (* 1910 – † 1979), futbalista a futbalový tréner Alberto Ascari (* 1918 – † 1955), automobilový pretekár Aldo Rossi (* 1931 – † 1997), architekt a dizajnér Claudio Abbado (* 1933 – † 2014), dirigent Silvio Berlusconi (* 1936), politik a podnikateľ Enrico Bombieri (* 1940), matematik Paolo Nespoli (* 1957), astronaut Giuseppe Bergomi (* 1963), futbalista a futbalový tréner Benny Benassi (* 1967), spevák a diskdžokej DJ Dado (* 1967), diskdžokej Paolo Maldini (* 1968), futbalista Silvia Farina Elia (* 1972), tenistka Gala (* 1975), speváčka Ivano Brugnetti (* 1976), chodec Francesca Schiavone (* 1980), tenista Rik De Voest (* 1980), tenista Umberto Eco (*1932 - † 2016)
Partnerské mestá Nasledujúce mestá sú partnerskými mestami Milána: Betlehem, Palestína Birmingham, Spojené kráľovstvo Chicago, Illinois, Spojené štáty Krakov, Poľsko Dakar, Senegal Frankfurt nad Mohanom, Nemecko Lyon, Francúzsko Melbourne, Austrália Osaka, Japonsko São Paulo, Brazília Petrohrad, Rusko Šanghaj, Čína Tel Aviv, Izrael Toronto, Kanada
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka
Kategória:Mestá v Lombardsku Kategória:Bývalé hlavné mestá