Božena Slančíková-Timrava (vl. menom Božena Slančíková, pseudonymy Timrava, Teta z Polichna a i.) (* 2. október 1867, Polichno – † 27. november 1951, Lučenec) bola slovenská prozaička a dramatička.
Rodina Otec: Pavel Slančík Matka: Mária rod. Honétzyová
Životopis Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov (jej brat Bohuslav, evanjelický farár, bol jej dvojčaťom), z ktorých 6 sa dožilo dospelého veku, a viacerí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec, v Banskej Bystrici ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nevydala sa, a preto mala celý život existenčné problémy. Hoci sa neustále snažila oslobodiť od rodiny, jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy v Dolnom Kubíne (1900), neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea (1903), no vydržala tam tiež len krátko. V roku 1909 sa presťahovala do Ábelovej k bratovi na faru. Pokúsila sa ešte stať poštárkou, no nevyšlo jej to rovnako ako snaha E. Maróthy-Šoltésovej uviesť ju ako profesionálnu spisovateľku. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca. Podľa záznamu v matrike zomrela dňa 27. novembera 1951 v Lučenci u Aladára Petrivaldského (učiteľ, správca ev. a. v. ľudovej škole v Ábelovej. Bol obecným kronikárom a zanechal aj poznámky z etnografie Ábelovej).
Tvorba Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala tak rodina, ako aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä novelám a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.
Timrava, spoluzakladateľka slovenského feminizmu, sa vo svojej novele Skúsenosť (1902) tak svätokrádežne dotkla výnimočnosti martinského centra, a osobitne Vajanského, že jej pred prevratom Škultéty musel cenzurovať pôvodný rukopis a po prevrate jej v Martine už nechceli nájsť ani len miesto poštárky.
Dielo náhľad|Hrob Timravy v Lučenci 1886 / 1897 – Pesničky, satirické verše s naznačeným nápevom (len rukopis) 1893 – Za koho ísť?, poviedka, prozaický debut. Predstavuje príbeh mestskej slečny, ktorá si hľadá a napokon nájde ženícha medzi vidieckou inteligenciou. S istou dávkou irónie sa zameriava najmä na psychické reakcie hrdinky a jej vnútorný svet. 1894 – Katera, poviedka 1896 – Ondro Karmaň, poviedka 1897 – Sluhove trpkosti, poviedka 1896 – Pomocník, poviedka 1896 – Ťažké položenie, novela 1897 – Tak je darmo, novela 1898 – Pozde, novela 1899 – Bál, novela 1899 – Nemilí, novela 1900 – Boj, novela 1902 – Skúsenosť, novela vychádzajúca z jej vlastnej skúsenosti v období, keď robila spoločníčku (dielo vyšlo „recenzované“, keďže boli osoby v jej novele ľahko spoznateľné) 1904 – Na jednom dvore, novela 1904 – Veľký majster, novela 1904 – Pódi sa žení, poviedka 1905 – Bez hrdosti, novela 1906 – Šťastie, novela 1907 – Tá zem vábna…, novela 1908 – Márnosť všetko, novela 1909 – Ondro Hľonzo 1910 – V predvečer 1911 – Žiadna radosť 1912 – Strašný koniec, poviedka 1913 – Príde čas 1914 – Ťapákovci, novela 1917 – V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne 1918 – Hrdinovia, novela 1921 – Chudobná rodina, divadelná hra 1921 – Skon Paľa Ročku, poviedka 1923 – Páva, divadelná hra 1926 – Všetko za národ 1934 – Odpoveď, divadelná hra (uverejnené len druhé dejstvo) 1936 – Dve doby, novela 1938 – Záplava, posledná novela Prekážky, divadelná hra
Ocenenie Roku 1947 titul Národný umelec
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Záznam o narodení a krste v matrikezáznam číslo 12; pokrstená ako Božena Rosalia Slančík Moja teta Timrava – dokumentárny film Timrava.sk (archív, 2020)
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Osobnosti z Polichna Kategória:Dvojčatá Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach