Ľudmila Podjavorinská (vl. menom Ľudmila Riznerová, pseudonymy Božena, Damascena, Ľ. Šeršelínová, Ľ. Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila Ružodolská, Ľudmila Veselohorská, Ľ. Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza, Podjavorinský, Sojka, Teta Ľudmila a i.) (* 26. apríl 1872, Horné Bzince, teraz Bzince pod JavorinouZáznam o narodení a krste v matrike evanjelického cirkevného zboru Horné Bzince, záznam č. 16; priezvisko písané "Riezner" – † 2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom) bola slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní.
Životopis náhľad|Pamätná tabuľa na dome v Novom Meste nad Váhom. Narodila sa v učiteľskej rodine Karola Rudolfa Riznera a jeho manželky Márie rodenej Klimáčekovej. V roku 1910 sa rodina presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Vzdelanie získala v Bzinciach. Jej prvé literárne ambície podporovali strýko Ľudovít Rizner a miestny evanjelický farár a spisovateľ Ján Pravoslav Leška. Neskôr pracovala krátko ako úradníčka Červeného kríža, ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách.
Tvorba Svoje prvé práce uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a časopise Vlasť a svet v rokoch 1887 – 1888. Na Slovensku jej prvé diela vychádzali od roku 1892 v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, neskôr spolupracovala s detskými časopismi Zornička a Dětský máj. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich dielach z vidieckeho a malomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia realizmu, kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín alebo Jozef Gregor Tajovský. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších.
O udalostiach v poslednej dekáde jej života sa hovorí len málo. Podľa publicistu Petra Gettinga, ktorý sa jej venuje v knihe Studne mútne, však Podjavorinská v tomto období podporovala režim Slovenského štátu. Peter Getting na základe dobovej tlače a dokumentov uvádza, že v apríli 1942, keď Podjavorinská prijímala od režimu pocty a finančné prostriedky, bola z jej rodného mesta Nové Mesto nad Váhom deportovaná približne štvrtina obyvateľstva.
Dielo Tvorba pre dospelých 1892 – Kmotrovia figliari 1892 – Za neistými túžbami, humoreska 1893 – Sokovia, humoreska 1893 – Protivy 1894 – Rôznymi cestami 1895 – Dozvuky 1895 – Z vesny života, zbierka lyrických veršov 1896 – „Ideál“ 1896 – Pozde 1897 – Za šťastím 1897 – Ondráš 1898 – Z domova 1899 – Fako Ďura Kotúlku, humoreska 1899 – Pod svietňom 1900 – Postupne 1903 – Po bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady) 1905 – Na bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady) 1905 – V otroctve, novela 1906 – Blud, novela 1906 – Kde sa vzal 1909 – Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia 1910 – Žena, novela 1914 – Otrok 1915 – Prelud, veršovaná novela (Slovenské pohľady) 1930 – Balady, poézia 1932 – Baránok boží - končí samovraždou dieťaťa alebo tragickou nehodou a smrťou dieťaťa, po pokuse napadnúť nožom dospelú ženu ako následok dlhodobého psychického týrania dieťaťa 1937 – Mária z Magdali, poézia 1942 – Piesne samoty, poézia 1946 – Balady a povesti, poézia 1951 – Smrť, balada
Tvorba pre deti 1908 – Slovenská chalúpka, báseň 1909 – Oráč, báseň 1909 – Sadaj, slnko, sadaj, báseň 1921 – Kytka veršov pre slovenské dietky, zbierka veršov pre deti 1930 – Zajko Bojko, veršovaná rozprávka 1930 – Veršíky pre maličkých 1930 – Medový hrniec 1931 – Čarovné skielka, knižka rozprávok a poviedok 1939 – Škovránok 1942 – Zvonky 1943 – Čin-čin, veršovaná rozprávka 1947 – Klásky
Ocenenie v roku 1947 získala titul Národný umelec
Ďalší život diela Jedna z balád Podjavorinskej bola zhudobnená ako kantáta. Dielo českej skladateľky Vítězslavy Kaprálovej má názov Ilena, op. 15, pre sóla, zbor, recitátora a orchester.
Referencie
Pozri aj Najväčší Slovák
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Ženy v slovenskej literatúre Kategória:Ženy v poézii Kategória:Pseudonymy Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach Kategória:Osobnosti z Bziniec pod Javorinou