Ďatľotvaré (iné názvy pozri nižšie; lat. Piciformes; staršie: Pici, Picariae) sú rad letcov.
V užšom zmysle tento rad nezahŕňa jagavce (Galbulae/Galbuli) - pozri nižšie kapitolu Systematika.
Názvy Slovenské názvy tohto radu sú ďatľotvaréBURNIE, D. et al. Zviera: obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava: Ikar, 2002. S. 21 (nespisovne: ďatlotvaréTRNKA, A. Chordáty - zoológia a ekológia. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008. S. 150), ďatleSLÁDEK, J., KROPIL, R. Lesnícka zoológia. Zvolen: Technická univerzita, 2001. S. 5, 78BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 528.BREHM, A. Život zvierat 3 - Vtáky. Bratislava: Obzor. 1968. S. 350 (resp. staršie ďatlyNomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1953. 1(1). S. 15FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VIII. triedu slov. gymnázií. 1941. S. 174, zastarano ďatliMatzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 27, ďatloviaBROUL, F. et al. Prírodopis pre meštianske školy slovenské - 1. stupeň. Olomouc: R. Promberger. 1932. S. 49), ďatľovceFERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958, S. 135 a nasl. (nespisovne: ďatlovceBURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1960. S. 339LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. S. 161) a šplhavceIVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2014. S. 100HELL, P., SLÁDEK, J. Poľovníctvo, Poľovnícka zoológia a patológia. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 1962. S. 76 (resp. zastarano šplhavciDANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. 1936. S. 150 či šplhavíRízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 69 a nasl.). Zastarané názvy sú lezce (resp. lezci), lazúniGyőrffy, I. Prírodopis ... pre žiakov ľud. škôl. 9. vyd. Ostrihom 1899. S. 26, ďatlovitíPECHOČ, K. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá Grafická Unia. 1935. S. 125.
Charakteristika Patria sem prevažne stromové vtáky. Majú silné prsty prispôsobené šplhaniu, dva prsty smerujú dopredu a dva dozadu, zobák je spravidla dlátovitý s vyplaziteľným jazykom uľahčujúcim chytanie hmyzu. Chvostové perá sú pevnejšie a pomáhajú pri opieraní sa o kmene stromov. Ďatle majú veľmi tvrdú lebku, takže vydrží prudké nárazy pri tesaní zobákom do dreva.
Všetky hniezdia v dutinách, ale nie všetky v živých stromoch (niektoré v uhynutých stromoch, niektoré v zemi alebo termitiskách, medozvestky sú hniezdne parazity). Živia sa prevažne hmyzom, iba medozvestky jedia aj včelí vosk a tukany a fuzáne ovocie.
Väčšina druhov žije v trópoch, len ďatle aj v lesoch mierneho pásma.
Systematika recentných taxónov thumb|Ďateľ veľký Súčasný systém Vysvetlivka: A, B, C... je pomocné označenie rôznych významov toho istého názvu. Znak "/" ako aj hranaté zátvorky uvádzajú synonymá.
rad ďatľotvaré A / ďatle A / ďatľovce A / šplhavce A (Piciformes A / Pici A / Picariae A) : podrad ďatle B (Pici B / Picae A) [= nadčeľaď Picoidea A / staršie: nadčeľaď Pici B] - Tento taxón sa niekedy zaraďuje ako samostatný rad ďatľotvaré B / ďatle B / ďatľovce B / šplhavce B (Piciformes B / Pici B / Picariae B / Picae A) alebo staršie (zároveň) ako samostatná parvtrieda ďatle (Picae A) infrarad (alebo parvrad) ďatle C (Picides / Picida) [= nadčeľaď Picoidea B] čeľaď žlnovité / ďatľovité (Picidae) - Staršie sa od tejto čeľade niekedy odčleňovala samostatná čeľaď krutohlavovité / krutihlavovité (Jyngidae) zodpovedajúca dnešnej podčeľadi krutohlavorodé / krutihlavorodé (Jynginae) a niekedy aj čeľaď ďatlíčkovité (Picumnidae) zodpovedajúca dnešným podčeľadiam ďatlíčkorodé (Picumninae) a Sasiinae. čeľaď medozvestkovité (Indicatoridae) - čeľaď sa staršie občas zaraďovala do taxónu Ramphastides A (a to niekedy ako podčeľaď Indicatorinae). infrarad (alebo parvrad) tukany (Ramphastides A / Ramphastida) [= nadčeľaď Ramphastoidea A / nadčeľaď Capitonoidea A / čeľaď tukanovité (Ramphastidae) A] čeľaď barbetovité (Megalaimidae) A [= podčeľaď Megalaiminae / nadčeľaď Megalaimoidea A] - V 80. rokoch 20. storočia sa dnešné čeľade Megalaimidae A a Lybiidae B niekedy uvádzali spolu ako jedna čeľaď Megalaimidae B (= Lybiidae A), ktorá bola jedinou čeľaďou nadčeľaďe Megalaimoidea B či podradu Lybii. Z dnešného pohľadu bola čeľaď Megalaimidae B parafyletická. čeľaď fuzáňovité A (Lybiidae B) [= podčeľaď Lybiinae / nadčeľaď Lybioidea] - Pozri komentár uvedený pri čeľadi barbetovité. (bez mena) [=nadčeľaď Ramphastoidea B / čeľaď tukanovité (Ramphastidae) B ] čeľaď hlaváňovité A (Capitonidae A) [= podčeľaď Capitoninae / tribus Capitonini ] - V minulosti sa v niektorých systémoch uvádzala čeľaď Capitonidae B (po slovensky: hlaváňovité B alebo staršie fuzáňovité B) [=nadčeľaď Capitonoidea B / staršie: nadčeľaď Capitones], ktorá zahŕňala celý taxón Ramphastides A okrem čeľade Ramphastidae C. čeľaď jumbovité (Semnornithidae) [= podčeľaď Semnornithinae / tribus SemnornithiniTHE HOWARD AND MOORE COMPLETE CHECKLIST OF THE BIRDS OF THE WORLD - Errata and Corrigende to Volume 1 ] - Staršie sa tento taxón niekedy považoval za súčasť čeľade Capitonidae A (resp. podčeľade Capitoninae). čeľaď tukanovité (Ramphastidae) C [= podčeľaď Ramphastinae A / tribus Ramphastini / nadčeľaď Ramphastoidea C / staršie: nadčeľaď Ramphastides B] - Niekedy sa v systémoch vyskytuje podčeľaď Ramphastinae B, ktorá pozostáva z toho, čo je v tomto systéme označené ako Ramphastidae C a Capitonidae A. podrad jagavce (Galbulae A / Galbuli) [= nadčeľaď Galbuloidea / staršie: nadčeľaď Galbulae A] - Tento taxón sa niekedy zaraďuje ako samostatný rad jagavcotvaré / jagavce (Galbuliformes) [= nadrad Galbulimorphae ]. čeľaď jagavcovité (Galbulidae) [= infrarad Galbulides ] čeľaď lenivkovité (Bucconidae) [= infrarad Bucconides ]
Staršie sa niekedy uvádzalo iné zadelenie radu Piciformes A do podradov (porov. napr. Wetmore 1960): podrad ďatle D (Pici C) zahŕňal len čeľaď Picidae; podrad Galbulae B zahŕňal všetky ostatné čeľade z radu Piciformes A.
Zdroje tejto kapitoly:Gaudin, Jimmy. (2024). L'inventaire taxonomique des oiseaux du monde, revu, augmenté et corrigé. Taxonomic checklist of Birds of the World, updated and corrected KOVALIK, P. Slovenské mená vtákov sveta 2020 - excelová verzia SMVS_13_aug_2020 H&M4 Checklist (prístup 3. 5. 2024)SIBLEY, Ch. G. et al. A CLASSIFICATION OF THE LIVING BIRDS OF THE WORLD BASED ON DNA-DNA HYBRIDIZATION STUDIES. The Auk. No. 3 1988 Sibley, C. G., & Ahlquist, J. E. (1986). Reconstructing Bird Phylogeny by Comparing DNA’s. Scientific American, 254(2), 82–92.Clements, J. F., P. C. Rasmussen, T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, T. A. Fredericks, J. A. Gerbracht, D. Lepage, A. Spencer, S. M. Billerman, B. L. Sullivan, and C. L. Wood. 2023. The eBird/Clements checklist of Birds of the World: v2023b. Downloaded from https://www.birds.cornell.edu/clementschecklist/download/PRUM, R. O. Phylogenetic interrelationships of the barbets (Aves: Capitonidae) and toucans (Aves:Ramphastidae) based on morphology with comparisons to DNA-DNA hybridization. Zool. Journal of the Linnean Soc. (1988), 92: 313-343 a a FERIANC, O., MATOUŠEK, B. Slovenské mená vtákov. II. časť. In: Múzeum, č. 3 1978. S. 36BOCK, W. J. Aves. In: Parker, S. P. (ed.), Synopsis and Classification of Living Organisms 2. 1982. S. 995.Livezey, B.C. & Zusi, R.L. 2007. Higher-order phylogeny of modern birds (Theropoda, Aves: Neornithes) based on comparative anatomy. II. Analysis and discussion. Zool. J. Linn. Soc. 149: 1-95GRZIMEK, B. et al. Grzimeks Tierleben Band IX Vögel 3. 1970.WETMORE, A. A classification for the birds of the world. 1960. S. 30 Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR (dokončenie). In: Kultúra slova. č. 10. 1990. S. 350SCHOUTEDEN, D. H. Faune du Congo Belge et du Ruanda-Urundi - III Oiseaux Non-Passereaux. 1953. S. 374 a nasl.
thumb|Tukan
Systémy používané do začiatku 20. storočia Základné taxóny v 19. storočí boli tieto: V 19. storočí sa systémoch často vyskytoval rad šplhavce C/ lezce A/ lazúni A (Picae B/ Scansores B/ Picariae C), ktorý zahŕňal popri dnešnom rade Piciformes A aj dnešné rady kukučkotvaré (Cuculiformes), turakotvaré (Musophagiformes), papagájotvaré (Psittaciformes), krakľotvaré (Coraciiformes), dutinovce (Bucerotiformes), trogónotvaré (Trogoniformes), časť dnešného radu vrabcotvaré (Passeriformes), taxón kolibríky (Trochilidi), pričom niekedy boli do tohto taxónu zahrnuté aj dnešné taxóny dážďovníky (Apodi) a lelkotvaré (Caprimulgiformes) a niekedy naopak boli z neho vylúčené dnešné taxóny papagájotvaré (Psittaciformes) a vrabcotvaré (Passeriformes). Alternatívne (až do začiatku 20. storočia) sa vyskytoval trochu užšie vymedzený rad šplhavce D/ lezce B/ lazúni B (Scansores C), ktorý spravidla zahŕňal len dnešné rady Piciformes A, kukučkotvaré (Cuculiformes), kurakotvaré (Musophagiformes) a často aj trogónotvaré (Trogoniformes), a niekedy navyše v závislosti od autora (a) buď aj papagájotvaré (Psittaciformes), (b) alebo aj krakľotvaré (Coraciiformes) + dutinovce (Bucerotiformes). Taxón Scansores C bez taxónov Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom Zygodactyli alebo Zygodactylidae (pričom ale názvom Zygodactylae sa alternatívne označoval celý dnešný rad Piciformes A okrem čeľade Picidae). Taxón Scansores C vrátane Coraciiformes a Bucerotiformes sa označoval aj názvom Picariae D.Linné, C. Syst. Nat. tomus I. 12. vyd. 1766. S. 115-117, 139-189JEŽO, M. Školník pre školy elementárne, slovenské. Trnava: G. a E. Bežo, 1921. S. 82ZÁTURECKÝ, A. P. Naše vtáctvo. In: Dom a škola č. 4. 1894. S. 108šplhavec. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)POLÍVKA, F., KLÍMA, S. Živočíchopis pre nižšie triedy stredných škôl. 1928. S. 90-93Klettervögel. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 134-135.RIDGWAY, R. The birds of North and Middle America - part V 1911 S. 295-297 a part VI. 1914. S. 1 a nasl. KAUP, J. J. Classification der säugethiere und vögel. 1844. S. 20 a nasl.
V 19. storočia sa vyskytovali aj systémy, v ktorých sa namiesto vyššie spomínaného radu šplhavce C (Picae B) uvádzalo niekoľko menších radov, napríklad konkrétne: - tri rady: rad Levirostres (t.j. dnešné Ramphastides A a Bucerotidae), rad Pici D (t. j. dnešné Picidae, Coraciiformes, Sittidae a zvyšné Bucerotiformes) a rad Coraces (t. j. zvyšok taxónu Picae B a rod Lanius); - alebo štyri rady: rad Levirostres (t.j. dnešné Indicatoridae, Ramphastides A, Galbulae, Cuculiformes, Musophagiformes, Coraciiformes, Bucerotiformes, Trogoniformes, Apodi a Caprimulgiformes), rad Pici C (t. j. len dnešné Picidae), rad Psittacini (t.j. len dnešné Psittaciformes) a rad Stridores (t. j. len Trochilidi).Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Vierter Band, Zweite Abtheilung: Vögel, Erster Band: Papageien, Leichtschnäbler, Schwirrvögel, Spechte und Raubvögel. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1882
V niektorých systémoch v 19. storočí a na začiatku 20. storočia sa dnešný rad Piciformes A (či Piciformes B) považoval za súčasť radu krakľotvaré (Coraciiformes) a v rámci neho sa zaraďoval ako podrad (nie rad) ďatle A (Pici A/ Picariae A).BREHM, A. Brehmův Život zvířat, Díl 3, Sv. 3 - Ptáci. Kukačkovití (Papoušci) - Mandelíkovití. Praha: J. Otto. 1927, S. 360JANDA, J., BABOR, J. F.. Velký ilustrovaný přírodopis všech tří říší, Svazek 1 - Savci-ptáci. Praha: Ústřední nakladatelství a knihkupectví učitelstva českoslovanského, 1930. S. 512
V niektorých systémoch v minulosti existoval v rámci vyššie spomínaného radu šplhavce D (Scansores C/Picariae D) podrad ďatle D (Pici C/Piciformes C), ktorý zahŕňal len dnešnú čeľaď Picidae, zatiaľ čo zvyšok dnešného radu Piciformes A bol zaradený spolu s kukučkami (a niekoľkými ďalšími taxónmi) do podradu nаzvaného Cuculiformes či Coccyges.