Ľudo Ondrejov, vlastným menom Ľudovít Mistrík, iný pseudonym Ľ. M. Ondrejovič (* 19. október 1901, Slanje, Rakúsko-Uhorsko, dnes Chorvátsko – † 18. marec 1962, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik a arizátor židovského kníhkupectva Steiner v Bratislave.
Životopis Narodil sa v slovenskej rodine stolára v chorvátskom Slanje (dnes časť obce Donji Martijanec, Varaždínska župa), väčšinu detstva však prežil na Slovensku, v obci Kostiviarska (dnes súčasť Banskej Bystrice). vpravo|thumb|Hrob na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie Vzdelanie získal v Banskej Bystrici. Najprv pôsobil ako notár, neskôr pracoval v automobilových dielňach a ako šofér z povolania. Bol tiež úradníkom Matice slovenskej v Martine. V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy a stal sa profesionálnym spisovateľom. V tomto období arizoval antikvariát patriaci židovskej rodine (viac nižšie). V rokoch 1944-45 bol členom partizánskej skupiny, po oslobodení sa stal referentom na Povereníctve pre informácie, od roku 1947 bol redaktorom časopisu Partizán a neskôr správcom Domova Zväzu slovenských spisovateľov v Budmericiach. Od roku 1950 bol v plnom invalidnom dôchodku. Zomrel v roku 1962 v Bratislave.
Tvorba Svoje prvé básnické diela uverejňoval v Národných novinách, Proletárke či Slovenskom učiteľovi. V roku 1928 mu uverejnili báseň i Slovenské pohľady, ktoré sa stali jeho obľúbeným časopisom, v ktorom vydával najmä svoju poéziu. Prvá kniha mu vyšla až v roku 1932. Písal poéziu a prózu nielen pre dospelých, ale i pre detských čitateľov. Svojou tvorbou sa radí medzi neosymbolických a naturistických autorov. Jeho lyrika je emotívna, hľadá východiská v ideách ľudskosti, slobody a rovnosti, ktoré stelesňuje túžba po diaľkach, no zároveň si uvedomuje márnosť svojho snenia. V próze sa venuje napr. písaniu cestopisov, ktoré však nie sú dokumentárnymi dielami, ale autorskou fikciou.
Kritika
Počas druhej svetovej vojny arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave.https://dennikn.sk/531876/dedicka-antikvariatu-steinerovcov-prezila-vojnu-vdaka-pestunke-ked-arizator-ondrejov-poslal-jej-rodicov-do-osviencimu/ Navyše, keď sa začali deportácie, vyhlásil, že vo svojom podniku žiadnych židov nepotrebuje a ohlásil ich úradom: „Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina.“ Z listu Ondrejova datovaného 12. júna 1942. Títo ľudia neskôr zahynuli v koncentračnom tábore.Martin Trančík: Medzi Starým a Novým (História kníhkupeckej rodiny Steinerovcov v Bratislave), ISBN 80-967026-9-6, Bratislava 1997Slovenské dotyky, október 2005 Ondrejov okrem toho podľa novších pátraní arizoval aj galantériu v centre Bratislavy, ktorá mu vynášala viac ako antikvariát. Tá pôvodne patrila židovi Bernátovi Känzlerovi, aj tento prípad sa pre bývalého majiteľa skončil tragicky.
Reakcia Vladimíra Mináča Vladimír Mináč v knihe rozhovorov s Petrom Holkom (V košeli zo žihľavy) pripomína, že kritika Ondrejova nastala potom, ako sa pokúsil skopírovať texty Heleny Vozanskej:„Helena Vozanská mala vtedy mocných prihováračov v Prahe. Nejako sa zoznámila s manželkou generálneho tajomníka KSČ Slánskeho, ktorý pripravoval procesy pre iných, kým iní pripravovali proces preňho. S pani Slánskou prišla na Slovensko a urobila obrovský krik: vyhlásila Ondrejova za ľudáka a arizátora. Arizátorom bol, ľudákom nebol. Dali mu arizovať kníhkupectvo, ktoré nikdy za života ani poriadne nevidel. Ak tam chodieval na päť minút, tak iba preto, aby si zobral peniaze, keďže to bolo na Korze a v starom meste bolo obrovské množstvo krčiem, peniaze mu nevystačili, ani kým došiel za Michalskú bránu, bol on človek veľmi radodajný. Napokon sa proces nekonal: rukopis ako dokument, ako hlavný usvedčujúci predmet v spore, sa zabudol v jednej z mnohých krčiem, ktoré vtedy existovali. Usvedčujúci predmet prestal existovať a Ľubo Ondrejov dostal iba 12-tisíc korún v starej mene, čo bol mizerný honorár“HOLKA, Peter, MINÁČ, Vladimír: V košeli zo žihľavy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999, s. 29. Dielo Poézia
1932 – Martin Nociar Jakubovie, básnická skladba 1932 – Bez návratu, zbierka veršov 1936 – Mámenie, zbierka veršov 1941 – Pijanské piesne 1956 – Básne
Próza pre mládež 1932 – Rozprávky z hôr 1933 – Tátoš a človek 1935 – O zlatej jaskyni 1936 – Africký zápisník, cestopis 1936 – Horami Sumatry, cestopis vpravo|thumb 1937 – Zbojnícka mladosť, román (1. diel voľnej trilógie) – jeho vrcholné dielo, chcel napísať "knihu naplnenú slnkom a radosťou". Vrchol v umeleckom modelovaní svojho ideálneho sveta dosiahol obrazom detstva a mladosti v dvojici románov o vrchárskom chlapcovi. V románe sa odráža sociálna skutočnosť aj so svojimi zápornými stránkami, ale jeho váha spočíva vo vykreslení ideálnych ľudských vzťahov. Akokoľvek však dielo prekypuje predmetovo-zmyslovou nasýtenosťou a akokoľvek majú scény, udalosti a ľudské typy reálnu historickú základňu, román si vyžaduje "metaforické čítanie", ktoré prenáša celé rozprávanie do roviny symbolu. Zbojnícka mladosť, primitívny život vrchárskych ľudí, je iba konkrétno-zmyslovou šifrou na vyjadrenie predstavy o ideálnom svete, v ktorom vládnu najušľachtilejšie hodnoty: priateľstvo, láska, odvaha, krása, telesné i duševné zdravie a sila. Zbojnícka mladosť predstavuje v istom zmysle mýtus o oslobodenom človeku. Ustavičná túžba hlavného hrdinu "letieť ako vták" a "mať krídla" je iba detským a rozprávkovým slovníkom vyslovená túžba po odpútaní sa od všetkých príťaží, nízkostí a malicherností, snaha po rozvinutí všetkých dobrých ľudských síl. 1939 – Jerguš Lapin, román, (2. diel voľnej trilógie) 1940 – Príhody v divočine, cestopis 1950 – Na zemi sú tvoje hviezdy, románový náčrt (3. diel voľnej trilógie) 1952 / 1953 – Výšiny, novela 1956 – Slnko vystúpilo nad hory, súborné vydanie trilógie 1958 – Šibeničné pole, novela 1963 – Keď pôjdeš horou
Referencie
Literatúra BORGUĽOVÁ, Jana (ed.): Ľudo Ondrejov (1901 1962). Zborník materiálov z vedeckej konferencie, Banská Bystrica Uľanka, 9. 10. októbra 1986. Martin : Osveta (pre Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici), 1988. 168 s. + 4 strany čiernobielej prílohy. [Zborník obsahuje 16 odborných štúdií a dva príležitostné texty od Jána Števčeka a Ladislava Balleka.]
Iné projekty
Externé odkazy Osobnosti.sk - Ľudo Ondrejov FDb.cz - Ľudo Ondrejov
Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí advokáti Kategória:Osobnosti Matice slovenskej Kategória:Pochovaní na cintoríne Slávičie údolie