Krištof Kolumbus (* medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451, Janov – † 20. máj 1506, Valladolid) bol janovský prieskumník a moreplavec, ktorý absolvoval štyri plavby cez Atlantický oceán a otvoril tak cestu európskemu prieskumu a kolonizácii Ameriky. Jeho expedície, ktoré sponzorovali španielske katolícke veličenstvá, boli prvým kontaktom Európy s Karibikom, Strednou a Južnou Amerikou.
Vedci sa všeobecne zhodujú, že Kolumbus sa narodil v Janovskej republike a ako prvým jazykom hovoril ligúrskym dialektom. V mladom veku odišiel na more a cestoval na veľké vzdialenosti až na sever Britských ostrovov a na juh až do dnešnej Ghany. Oženil sa s portugalskou šľachtičnou Filipou Moniz Perestrelovou a niekoľko rokov pôsobil v Lisabone. Po jej smrti si však vzal kastílsku milenku, pričom s každou ženou mal jedného syna. Hoci bol Kolumbus do veľkej miery vzdelaním samouk, bol veľmi erudovaný v geografii, astronómii a histórii. Sformuloval plán hľadania prechodu západným morom do Východnej Indie v nádeji, že bude profitovať z lukratívneho obchodu s korením. Po Kolumbovom vytrvalom lobovaní vo viacerých kráľovstvách katolícki panovníci kráľovná Izabela I. a kráľ Ferdinand II. súhlasili, že finančne podporia cesty na západ. Kolumbus opustil Kastíliu v auguste 1492 s troma loďami a 12. októbra zakotvil v Amerike už iba s jednou loďou (čím sa skončilo obdobie osídlenia Ameriky, ktoré sa v súčasnosti označuje ako predkolumbovská doba). Miestom jeho zakotvenia bol ostrov v dnešných Bahamách, ktorý jeho domorodí obyvatelia nazývali Guanahaní. Kolumbus následne navštívil ostrovy dnes známe ako Kuba a Hispaniola a na území dnešného Haiti založil kolóniu La Navidad. Išlo o prvé európske osídlenie v Amerike od začiatku severských kolónií, ktoré sa uskutočnili o 500 rokov skôr. Kolumbus sa vrátil do Kastílie začiatkom roka 1493 a priniesol so sebou množstvo zajatých domorodcov. Správa o jeho plavbách sa čoskoro rozšírila po celej Európe.
Kolumbus uskutočnil ďalšie tri plavby do Nového sveta. V roku 1493 preskúmal ostrov Guadeloupe, v roku 1498 Trinidad a severné pobrežie Južnej Ameriky a v roku 1502 východné pobrežie Strednej Ameriky. Mnohé z jeho názvov, ktoré dal najmä ostrovom, sa stále používajú. Pokračoval v hľadaní cesty do Východnej Indie a miera, do akej si bol vedomý, že Amerika je úplne samostatná pevnina, je neistá. Nikdy sa jasne nezriekol svojej viery, že sa dostal na Ďaleký východ, a pôvodným obyvateľom, s ktorými sa stretol, dal meno indios („indiáni“). Ako koloniálny guvernér bol Kolumbus jeho súčasníkmi obvinený z výraznej brutality a čoskoro bol z tejto funkcie odvolaný. Kolumbov napätý vzťah s kastílskou korunou a jej menovanými koloniálnymi správcami v Amerike viedol k jeho uväzneniu a vysťahovaniu z Hispanioly v roku 1500 a neskôr k zdĺhavým súdnym sporom ohľadom výhod, ktoré on a jeho dedičia od koruny požadovali. Kolumbove výpravy začali obdobie skúmania, dobývania a kolonizácie, ktoré trvalo celé stáročia, a pomohlo tak vytvoriť moderný západný svet. Transfery medzi Starým a Novým svetom, ktoré nasledovali po jeho prvej plavbe, sú známe ako kolumbovská výmena.
Stáročia po svojej smrti bol veľmi uctievaný, ale vnímanie verejnosti sa v posledných desaťročiach roztrieštilo, pretože vedci venujú väčšiu pozornosť škodám spôsobeným za jeho vlády, najmä takmer vyhladeniu pôvodného obyvateľstva Hispanioly z Taína z dôvodu zlého zaobchádzania a európskych chorôb, ako aj ich zotročeniu. Iní historici tvrdia, že správy o jeho brutalite sú prehnané a sú súčasťou tendenčnej Čiernej legendy, t.j. že Kolumbus bol nespravodlivo znevažovaný v rámci širšieho protikatolíckeho sentimentu. Mnoho pamiatok a inštitúcií na západnej pologuli nesie jeho meno, vrátane krajiny Kolumbia a Federálneho dištriktu Kolumbia.
Raný život vľavo|náhľad|170px|Krištof Kolumbus pred bránami kláštora Santa María de la Rábida so synom Diegom, Benet Mercadé
Meno Krištof Kolumbus je slovenská verzia latinského Christophorus Columbus. V ligúrčine sa volá Cristoffa Corombo, po taliansky Cristoforo Colombo a po španielsky Cristóbal Colón. Narodil sa medzi 25. augustom a 31. októbrom 1451 na území Janovskej republiky (dnes súčasť moderného Talianska), presné miesto však zostáva sporné. Jeho otcom bol Domenico Colombo, tkáč vlny, ktorý pracoval v Janove aj Savone a ktorý tiež vlastnil stánok so syrmi, v ktorom mladý Krištof pracoval ako pomocník. Jeho matkou bola Susanna Fontanarossa. Mal troch bratov - Bartolomea, Giovanniho Pellegrina a Giacoma (nazývaného tiež Diego), ako aj sestru menom Bianchinetta. Jeho brat Bartolomeo pracoval aspoň časť svojej dospelosti v kartografickej dielni v Lisabone.Encyclopædia Britannica, 1993 ed., Vol. 16, pp. 605ff / Morison, Christopher Columbus, 1955 ed., pp. 14ff
Kolumbus nikdy nepísal vo svojom rodnom jazyku, o ktorom sa predpokladá, že išlo o janovskú odrodu ligúrčiny: jeho meno v janovskom jazyku zo 16. storočia by bolo CristoffaRime diverse, Pavia, 1595, p. 117 Corombo. V jednom zo svojich spisov hovorí, že vo veku 10 rokov išiel na more. V roku 1470 sa rodina Kolumbovcov presťahovala do Savony, kde Domenico prevzal krčmu. V tom istom roku bol Krištof na janovskej lodi najatej v službách Reného z Anjou na podporu jeho pokusu o dobytie Neapolského kráľovstva. Niektorí moderní autori tvrdia, že nepochádzal z Janova, ale z španielskeho Aragónska alebo z Portugalska.(v portugalčine) "Armas e Troféus." Revista de História, Heráldica, Genealogia e Arte. 1994 - VI serie — Tomo VI — pp. 5-52. Retrieved 21 November 2011.
V roku 1473 Kolumbus začal učiť ako obchodný zástupca pre dôležité janovské rodiny Centurione, Di Negro a Spinola. Neskôr si údajne urobil výlet na Chios, egejský ostrov, ktorý vtedy ovládol Janov. V máji 1476 sa zúčastnil ozbrojeného konvoja vyslaného Janovom na prepravu hodnotného nákladu do severnej Európy. Pravdepodobne zakotvil v anglickom Bristole a írskom Galway. V roku 1477 možno odišiel aj na Island. Je známe, že na jeseň 1477 odplával na portugalskej lodi z Galway do Lisabonu, kde našiel svojho brata Bartolomea, a tí pokračovali v obchodovaní s rodinou Centurione. Kolumbus pôsobil v Lisabone v rokoch 1477 - 1485. Oženil sa s Filipou Moniz Perestrelovou, dcérou guvernéra Porto Santo a portugalského šľachtica lombardského pôvodu Bartolomeja Perestrella.
náhľad|Kolumbova kópia Cesty Marca Pola s ručne napísanými poznámkami v latinčine na okrajoch
V roku 1479 alebo 1480 sa mu narodil syn Diego Kolumbus. V rokoch 1482 až 1485 obchodoval Kolumbus pozdĺž pobrežia západnej Afriky a dosiahol na portugalské obchodné miesto Elmina na pobreží Guiney (v dnešnej Ghane). Pred rokom 1484 sa Kolumbus vrátil do Porto Santo a po návrate zistil, že jeho manželka zomrela. Vrátil sa do Portugalska, aby vysporiadal jej majetok a vzal so sebou svojho syna Diega. V roku 1485 odišiel z Portugalska do Kastílie, kde si v roku 1487 našiel milenku, 20-ročnú sirotu menom Beatriz Enríquez de Arana. Je pravdepodobné, že sa Beatriz stretla s Kolumbom, keď bol v Córdobe, v mieste zhromažďovania mnohých janovských obchodníkov, a kde sa v pravidelných intervaloch nachádzal súd katolíckych panovníkov. Beatriz, v tom čase nezosobášená, porodila v júli 1488 Kolumbovho prirodzeného syna Fernanda Kolumba, pomenovaného podľa aragónskeho panovníka. Kolumbus uznal chlapca ako svojho potomka. Kolumbus poveril svojho staršieho, legitímneho syna Diega, aby sa postaral o Beatriz a vyplatil jej dôchodok, ktorý jej bol po jeho smrti odložený, ale Diego bol pri plnení svojich povinností nedbanlivý.
Ambiciózny Kolumbus sa nakoniec naučil po latinsky, portugalsky a kastílsky. Veľa čítal o astronómii, geografii a histórii. Podľa historika Edmunda Morgana, Kolumbus nebol vedecký človek. Napriek tomu študoval tieto knihy, urobil v nich stovky okrajových poznámok a prišiel s predstavami o svete, ktoré boli príznačne jednoduché a silné a niekedy nesprávne... Kolumbus celý život prejavoval veľký záujem o Bibliu a biblické proroctvá, pričom vo svojich listoch a denníkoch často citoval biblické texty. Na sklonku života vytvoril Knihu proroctiev, v ktorej je jeho kariéra prieskumníka interpretovaná vo svetle kresťanskej eschatológie a apokalyptizmu.
Carol Delaney tvrdí, že Kolumbus bol milenialista a že tieto viery motivovali jeho pátranie po Ázii rôznymi spôsobmi. Kolumbus často písal o hľadaní zlata v denníkoch svojich plavieb a o získavaní drahých kovov „v takom množstve, že panovníci… sa podujmú a pripravia na dobytie Božieho hrobu“. V súvislosti so svojou štvrtou plavbou Kolumbus napísal, že „Jeruzalem a vrch Sion musia byť prestavané kresťanskými rukami“. Bolo tiež napísané, že „obrátenie všetkých ľudí na kresťanskú vieru“ je ústrednou témou Kolumbových spisov, ktorá je ústrednou zásadou niektorých miléniových vier. Pri konkrétnejšej identifikácii svojich motivácií Hamandi píše, že „oslobodenie Jeruzalema z rúk moslimov“ by sa dalo dosiahnuť „využitím zdrojov novoobjavených krajín“.
Hľadanie Ázie
Pozadie náhľad|Toscanelliho predstavy o geografii Atlantického oceánu (zobrazené na modernej mape), ktoré priamo ovplyvňovali Kolumbove plány
Pod hegemóniou Mongolskej ríše nad Áziou (Pax Mongolica alebo mongolský mier) sa Európania dlho tešili z bezpečného prechodu po súši, Hodvábnej cesty, do Indie (ktorá sa vtedy stavala zhruba ako celá južná a východná Ázia) a Číny, ktoré boli zdrojmi cenného tovaru, ako sú korenie a hodváb. Pádom Konštantínopola v prospech osmanských Turkov v roku 1453 bola pozemná cesta do Ázie uzavretá pre kresťanských obchodníkov. Portugalskí moreplavci sa pokúšali nájsť námornú cestu do Ázie.
V roku 1470 navrhol florentský astronóm Paolo dal Pozzo Toscanelli portugalskému kráľovi Alfonzovi V., že plavba na západ cez Atlantik bude rýchlejšou cestou k ostrovom Moluky, Katay a Cipangu ako cesta okolo Afriky, Alfonz však jeho návrh odmietol. V 80. rokoch 15. storočia navrhli bratia Kolumbovci plán dosiahnuť Indiu plavbou na západ cez „oceánske more“ (Atlantik). Do roku 1481 poslal Toscanelli Kolumbovi mapu, z ktorej vyplýva, že je možná cesta do Ázie smerom na západ. Kolumbove plány skomplikovalo otvorenie juhovýchodného prechodu do Ázie okolo Afriky Bartolomeuom Diazom v roku 1488, keď dosiahol mys dobrej nádeje (dnešná Južná Afrika).
Geografické hľadiská Takmer všetci vzdelaní ľudia zo Západu chápali, minimálne od čias Aristotela, že Zem je guľatá. O sférickosti Zeme hovorí aj Ptolemaiova práca, na ktorej bola do veľkej miery založená stredoveká astronómia. Medzi kresťanských spisovateľov, ktorých diela zreteľne odrážajú presvedčenie, že Zem je guľatá, patrí Svätý Beda Ctihodný, vo svojom Zúčtovanie času, ktoré napísal okolo roku 723. V Kolumbových časoch techniky nebeskej navigácie, ktoré využívajú polohu slnka a hviezd na oblohe, spolu s pochopením, že Zem je guľatá, dávno používali astronómovia a začali ich zavádzať námorníci.
Už v 3. storočí pred naším letopočtom Eratosthenes správne vypočítal obvod Zeme pomocou jednoduchej geometrie a štúdiom tieňov vrhaných objektmi na dvoch vzdialených miestach. V 1. storočí pred naším letopočtom Poseidónios potvrdil Eratosthenove výsledky porovnaním hviezdnych pozorovaní na dvoch samostatných miestach. Tieto merania boli medzi vedcami všeobecne známe, ale Ptolemaiovo použitie menších, staromódnych jednotiek vzdialenosti viedlo Kolumba k podceneniu veľkosti Zeme asi o tretinu.
vľavo|náhľad|„Kolumbova mapa“, nakreslená cca 1490 v lisabonskej dielni Bartolomea a Krištofa Kolumba
Z diela Petra z Ailly Imago Mundi (1410) sa Kolumbus dozvedel o Alfraganovom odhade, že stupeň zemepisnej šírky (alebo stupeň zemepisnej dĺžky pozdĺž rovníka) preklenul 56 2⁄3 arabských míľ (čo zodpovedá 66,2 námorným míľam alebo 122,6 kilometrom), avšak neuvedomil si, že to bolo vyjadrené skôr v arabskej míli (asi 1 830 metrov) ako v kratšej rímskej míli (asi 1 480 metrov), ktorú poznal. Kolumbus preto odhadol veľkosť Zeme na asi 75% Eratosthenovho výpočtu a vzdialenosť od Kanárskych ostrovov po Japonsko na 2 400 námorných míľ (asi 23% skutočného čísla).