Zakarpatská oblasť (), tiež označovaná jednoducho Zakarpatsko je oblasť na západe Ukrajiny na území Podkarpatskej Rusi v Karpatoch, ktorá sa stala súčasťou Ukrajiny až po 2. svetovej vojne sovietskou anexiou. Administratívnym strediskom oblasti je Užhorod. Ďalšími dôležitými mestami sú Mukačevo, Chust, Berehovo a Čop so svojím železničným uzlom a hraničným prechodom do Maďarska, centrum dopravnej infraštruktúry. Oblasť leží v časti Karpát a je strategickým stredoeurópskym regiónom, z dôvodu čoho aj bola anektovaná Sovietskym zväzom v roku 1945. Zakarpatská oblasť bola vytvorená 22. januára 1946 po tom, čo sa Československo vzdalo svojich nárokov na územie Podkarpatskej Rusi na základe zmluvy medzi Československom a Sovietskym zväzom. Územie Podkarpatskej Rusi potom prevzal ZSSR a stalo sa súčasťou Ukrajinskej SSR. Počas referenda o nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 sa v regióne konalo aj referendum o autonómii. 78 % voličov hlasovalo za autonómiu, ale regiónu nikdy nebol udelený autonómny štatút.

Zakarpatská oblasť sa nachádza v Karpatoch na západnej Ukrajine, s výnimkou juhozápadného regiónu obývaného Maďarmi, ktorý patrí do Veľkej Dunajskej nížiny. Hraničí so štyrmi krajinami: Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Keďže Karpaty sú dôležitou turistickou a cestovateľskou destináciou (nachádza sa tu mnoho lyžiarskych a kúpeľných stredísk), zohrávajú významnú úlohu v ekonomike oblasti. S rozlohou takmer 13 000 štvorcových kilometrov sa oblasť radí na 23. miesto podľa rozlohy a na 15. miesto podľa počtu obyvateľov. Podľa ukrajinského sčítania ľudu z roku 2001 mala Zakarpatská oblasť 1 254 614 obyvateľov. Súčasná populácia je 1 244 476 obyvateľov (odhad z roku 2022). Tento počet zahŕňa ľudí mnohých rôznych národností, z ktorých Maďari, Rumuni a Rusíni tvoria významné menšiny v niektorých mestách, zatiaľ čo v iných tvoria väčšinu obyvateľstva (ako v prípade Berehova).

Názov Názov Zakarpatskej oblasti (ukrajinsky: Закарпаття, romanizované: Zakarpattia), ktorý sa prekladá ako „Zakarpatský“ alebo doslova „za Karpatmi“, odkazuje na jej polohu na západnej strane Karpát, významného pohoria, ktoré tvorí oblúk naprieč strednou a juhovýchodnou Európou. Z tohto dôvodu sa oblasť často nazýva aj Zakarpatsko, hoci historický región Zakarpatska zahŕňa aj oblasti mimo Zakarpatskej oblasti, konkrétne malé časti Slovenska (väčšinou v Prešovskom a Košickom kraji), ako aj Lemkovskú oblasť v Poľsku. Medzi ďalšie historické názvy oblasti aj širšieho regiónu patria Zakarpatská Rus, Zakarpatská Ukrajina a Karpatská Rus. Región sa často označuje aj ako „Podkarpatský“ (čo sa doslovne prekladá ako „pod (alebo „nohy“) Karpát“), napríklad Podkarpatská Rus a Podkarpatsko. Tento názov odkazuje na polohu oblasti v nižšie položenej Karpatskej kotline (známej aj ako Panónska panva) a zároveň odkazuje na prevažne sa prekrývajúci fyzicko-geografický región Prykarpatsko (ukrajinsky: Прикарпаття, Ciskarpatsko), ktorý zahŕňa severovýchodné predhorie Karpát.

Mnohé historické názvy regiónu zahŕňali Rus' alebo Rusínsky, kvôli veľkej populácii Rusínov (známych aj ako Karpatskí Rusíni alebo Rusnáci) v tejto oblasti, čo je východoslovanská etnická skupina, ktorá hovorí rusínskym jazykom a pochádza z pôvodného východoslovanského obyvateľstva, ktoré obývalo severovýchodné oblasti Východných Karpát od raného stredoveku. Zakarpatská/Karpatská Rus, Podkarpatská Rus' a ukrajinská zdrobnenina Rusinko patria medzi názvy, ktoré odkazujú na rusínsky hovoriace obyvateľstvo.

Oblasť má rôzne názvy v iných jazykoch, vrátane: po slovensky Zakarpatská oblasť, Podkarpatská Rus po česky: Zakarpatská oblasť; Podkarpatská Rus po ukrajinsky Закарпатська область, Zakarpats’ka oblast’ po maďarsky: Kárpátalja po poľsky: Obwód zakarpacki po rumunsky: Regiunea Transcarpatia po rusky: Закарпатская область po rusínsky: Закарпатська область po anglicky: Subcarpathia, Subcarpathian Rus', Subcarpathian Ruthenia, Sub-Carpathian Ukraine po francúzsky: Ukraine Subcarpathique po nemecky: Karpatenland, Karpathenland, Karpatenukraine, Karpato-Ukraine Zatiaľ čo názov Zakarpatsko je prekladom ukrajinskej verzie názvu, maďarský, slovenský i český názov sa prekladá ako Podkarpatsko, čo je v súlade s názvom iných regiónov, ako je Alpokalja, subalpské pásmo v západnom Maďarsku pod Alpami. Názov Zakarpatsko a jeho varianty namiesto toho odrážajú východoslovanský jazykový zvyk zdôrazňovať polohu oblasti „za“ alebo „za“ Karpatmi (na rozdiel od „pod“). Západoeurópske jazyky majú rôzne preklady z maďarskej alebo východoslovanskej jazykovej verzie názvu, pričom anglický a francúzsky názov vo všeobecnosti pochádzajú z maďarského, slovenského i českého Podkarpatska.

Dejiny Pozri: Podkarpatská Rus

Od 10. storočia až do začiatku 20. storočia bolo územie Zakarpatskej oblasti súčasťou Uhorského kráľovstva. V rokoch 1919/1920–1938 patrilo uznesením Saintgermainskej mierovej zmluvy a Trianonskej mierovej zmluvy medzivojnovému Československu, roku 1938 bolo juhozápadné pohraničie pripojené k Maďarsku, ktoré potom v rokoch 1939–1944 okupovalo celú oblasť, než ju obsadil Sovietsky zväz. Zakarpatská oblasť v súčasnej podobe bola zriadená 22. januára 1946.

Hranice Zakarpatskej oblasti Ukrajiny sa mierne líšia od hraníc Podkarpatskej Rusi v rámci prvej československej republiky. Mesto Čop a obce Ašvaň, Batva, Galoč, Komárovce, Malé Slemence, Palaď, Palov, Rátovce, Surty, Šalamúnová a Téglás neboli súčasťou Podkarpatskej Rusi, ale boli súčasťou Slovenskej krajiny.

Geografia náhľad|Jablonický priechod - horský priesmyk cestný priechod na hranici Zakarpatskej a Ivanofrankivskej oblasti Administratívne územie Zakarpatskej oblasti sa rozkladá na približne a nachádza sa na juhozápadných svahoch a predhorí Karpát, pričom hory pokrývajú približne 80 % rozlohy regiónu. Zvyšok regiónu pokrýva Zakarpatská nížina, ktorá je súčasťou Panónskej panvy. Je to jediná ukrajinská oblasť, ktorá hraničí so štyrmi štátmi – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Na západe hraničí s Podkarpatským vojvodstvom v Poľsku, Prešovským a Košickým krajom na Slovensku, Boršodsko-abovsko-zemplínskou a Sabolčsko-satmársko-berežskou župou v Maďarsku, na juhu s rumunskými župami Satu Mare a Maramureș. Zo severu hraničí s ukrajinskou Ľvovskou oblasťou a na východe s Ivanofrankivskou oblasťou.

Krajnými bodmi oblasti sú na západe 9° 22'E, 48° 27'N 1,5 km od obce Šalamúnová na hranici so Slovenskom. Na východe 24° 37'E, 4° 48'N na hrebeni pohoria Čornohora 12 km od dediny Luhy v Rachivskom rajóne. Na severe 22° 35'E, 49° 5'N; na juhu 24° 18'E, 47° 53'N. Geografický stred Zakarpatska sa nachádza v blízkosti vrchu Kuk vo Chustskom rajóne.

V Zakarpatskej oblasti prevažujú pohoria a pahorkatiny s listnatými i ihličnatými lesmi a alpskými lúkami. Hory sa dvíhajú od juhu z Panónskej panvy až k vrcholom Karpát na severe. Na východnej hranici oblasti sa nachádza najvyšší vrch Ukrajiny Hoverla () v pohorí Čornohora. Najnižší bod oblasti, , leží pri obci Ruské Gejovce (Руські Геївці) (maďarsky: Oroszgejőc) v Užhorodskom rajóne. Pralesy Karpát, ktorých časť sa nachádza v Zakarpatskej oblasti, boli v roku 2007, rovnako ako na Slovensku, zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Najvýznamnejšou riekou je Tisa, ktorá pramení neďaleko Rachiva a miestami tvorí hranicu s Rumunskom a Ukrajinou. Ďalšími dôležitými riekami sú Latorica, Uh, Boržava, Rika, Trebeľa a Terešva. V Rachivskom rajóne sa nachádza vysokohorské jazero, ktoré je najvyššie položené v regióne. Nazýva sa Nesamovyte. Jazero ľadovcového pôvodu sa nachádza v rezervácii Hoverla na svahoch vrchu Turkul (1933 m) v pohorí Čornohora. Plocha jazera je 3 000 metrov štvorcových a leží v nadmorskej výške 1 750 metrov. Región leží v miernom podnebnom pásme s kontinentálnou klímou, s priemernými zrážkami 700 ročne a priemernými teplotami +21 °C v lete a - 4 °C v zime.

Štyri historicko-kultúrne pamiatky oblasti boli v roku 2007 nominované do súťaže Sedem divov Ukrajiny: Hrad Palanok, Múzeum na rieke Čorna,Múzeum na rieke Čorna Drevený kostol svätého Michala archanjela v Užoku a Nevycký hrad.

thumb|Mapka oblasti s vyznačením rajónov a ich sídiel

Obyvateľstvo thumb|Etnické zloženie Zakarpatskej oblasti, podľa sčítania v roku 2001. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 žilo v Zakarpatskej oblasti 1 254 614 obyvateľov. Odhad z roku 2004 hovorí o 1,2 milióne obyvateľov. Odhad z roku 2016 udáva 1 259 158 obyvateľov. V porovnaní s posledným oficiálnym sovietskym sčítaním ľudu z roku 1989 sa celkový počet obyvateľov zvýšil o 0,7 %.

Podľa oficiálnych ukrajinských čísel na území Zakarpatskej oblasti nežije ani jeden Rusín, napriek tomu, že v rokoch 1918 – 1939 tvorili na tomto území väčšinu. Ukrajinci a ukrajinské sčítanie ľudu z roku 2001 neuznávajú etnických Rusínov ako samostatnú národnosť, ale namiesto toho ich kategorizujú ako podskupinu Ukrajincov. Rusíni a rusínsky jazyk sú teda zahrnutí do kategórie Ukrajincov a ukrajinská jazyková skupina tvorí väčšinu (72,5 %), ostatné etnické skupiny sú v Zakarpatskej oblasti relatívne početné. Najväčšie z nich sú Maďari (20,1 %), Rumuni (2,6 %), Rusi (2,5 %), Rómovia (1,1 %), Slováci (0,5 %) a Nemci (0,3 %). Väčšina Rumunov na Ukrajine žije v severnom Maramureši, ale mimo tohto regiónu žije aj malá rumunská komunita, ktorá sa v rumunčine označuje ako volohi.

Z 1 010 100 Ukrajincov v regióne 99,2 % (~1 002 019) označilo svoj rodný jazyk za ukrajinčinu, zatiaľ čo približne 0,5 % (~5 051) považuje svoj rodný jazyk za ruštinu. Zo 151 500 Maďarov považuje 97,1 % (~147 107) svoj rodný jazyk za maďarčinu, zatiaľ čo približne 2,6 % (~3 939) považuje svoj rodný jazyk za ukrajinčinu. Z 32 100 oficiálne zaznamenaných Rumunov sa 99,1 % (31 811) označilo za svoj rodný jazyk rumunčinu, zatiaľ čo 0,6 % (~193) považuje za svoj jazyk ukrajinčinu. Z 31 000 Rusov sa 91,6 % (28 396) označilo za svoj rodný jazyk ruštinu, zatiaľ čo 8,1 % (~2 511) považuje za svoj jazyk ukrajinčinu. Zo 14 000 Rómov sa iba 20,7 % (2 898) označuje za svoj rodný jazyk rómčinu, zatiaľ čo 62,9 % (~8 806) považuje za svoj jazyk ukrajinčinu alebo ruštinu. Z 5 600 Slovákov sa 43,9 % (2 458) označuje za svoj rodný jazyk slovenčinu, zatiaľ čo 42,1 % (~2 358) považuje za svoj jazyk ukrajinčinu. Z 3 500 Nemcov 50,0 % (1 750) uznáva svoj rodný jazyk, zatiaľ čo 38,9 % (približne 1 362) považuje svoj jazyk za ukrajinčinu. Približne 81 % obyvateľov oblasti považuje ukrajinčinu za svoj rodný jazyk, zatiaľ čo 12,7 % obyvateľov maďarčinu a niečo vyše 5 % ruský alebo rumunský jazyk. náhľad|Etnické zloženie Zakarpatskej oblasti, podľa sčítania v roku 2001. Približne dve tretiny sú východní pravoslávni a približne štvrtina sú katolíci. Najväčšou denomináciou je Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu, za ňou nasleduje Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu a Rusínska gréckokatolícka cirkev. Medzi menšie náboženské skupiny patria rímskokatolíci a protestanti, ktorí sú vo veľkej miere spojení s menšinovými skupinami; rímskokatolíci a protestanti sú zvyčajne Maďari alebo Rusíni.

Kultúra a jazyk národností sa tu rešpektuje – okrem rusínskej národnosti, ktorá oficiálne neexistuje – a tak sa tu nachádza i veľa národnostných spolkov či škôl (okrem rusínskych, keďže tam podľa ukrajinských údajov žiadni Rusíni nežijú). Dá sa tu dorozumieť aj po slovensky. NárodnosťPočetv 1989 (%)v 2001 (%)rast (%)Ukrajinci (zahrnutí aj Rusíni)1 010 10078,480,5 +3.4%Maďari151 50012,515,1 +2,7%Rumuni32 1002,42,6 +9,0%Rusi31 0004,02,5 -37,3%Rómovia14 0001,01,1 +15,4%Slováci5 6000,60,5 -22,3%Nemci3 5000,30,3 +3,0%

Ich jazyky a kultúra sú rešpektované poskytovaním vzdelávania, klubov atď. v ich príslušných jazykoch. Obyvatelia siedmich obcí Mukačevského rajónu majú možnosť učiť sa maďarský jazyk v školskom alebo domácom prostredí. Prvá maďarská vysoká škola na Ukrajine sa nachádza v Berehove, Kolégium Ferenca Rákocziho II..

Zakarpatsko je domovom približne 14 000 etnických Rómov, čo je najvyšší podiel Rómov v ktorejkoľvek oblasti na Ukrajine.