Alienácia alebo abalienácia alebo odcudzenie: strata alebo zmiznutie nejakého javu či vzťahu tam, kde bol očakávaný v psychológii a všeobecne: urobenie (najmä citovo) cudzím, strata citového vzťahu, pozri alienácia (psychológia) v psychopatológii: psychotické vytvorenie si vlastnej psychickej reality; duševná choroba, šialenstvo; stav, keď s postihnutým nemožno nadviazať zrozumiteľnú komunikáciu, pozri alienácia (psychopatológia) v lekárstve: porušenie vzťahu medzi pacientom a lekárom, pozri alienácia (pacient) vo filozofii: pozri odcudzenie (filozofia)
Alienácia alebo ablienácia je v práve: v hmotnom zmysle: v širšom zmysle (v rímskom práve): každá dovolená strata alebo každé dovolené zmenšenie práva, právnej výhody alebo dispozície, ktoré je sprevádzané súčasným nadobudnutím výhody, zodpovedajúcej tejto ujme, inou osobou, pozri alienácia (rímske právo) v užšom zmysle (v rímskom a modernom práve): scudzenie vo formálnom zmysle: právne skutočnosti, ktorými nastáva hmotná (ab)alienácia (zbavovacie skutočnosti), napr. scudzovacie právne konanie, premlčanie, vydržanie
Odcudzenie je krádež.