Sociálna mobilita je pohyb jednotlivcov, ale i sociálnych skupín v stratifikačnom systéme spoločnosti z jednej sociálnej pozície do druhej. Podľa A. Giddensa pod pojmom sociálna mobilita označujeme "pohyb jedincov a skupín z jedného socioekonomického postavenia do druhého". Prvýkrát tento termín použil americký sociológ ruského pôvodu Pitirim Alexandrovič Sorokin.
V triednom systéme sociálnej stratifikácie existujú (na rozdiel od ostatných stratifikačných systémov) veľké možnosti sociálnej mobility. Príkladom spoločnosti bez sociálnej mobility bola spoločnosť Hindu, charakteristická svojím kastovým systémom. Len výnimočne došlo k prípadu, že jedinec mohol opustiť kastu, do ktorej sa narodil. Spoločnosti, ktoré využívajú otroctvo, sú príkladom nízkej sociálnej mobility, pretože možnosť sociálnej mobility pre otroka je takmer neuskutočniteľná. V moderných spoločnostiach je najvýznamnejším, resp. najvvyužívanejším druhom mobility (umožňujúcim väčšine členov spoločnosti dosahovať primeraný spoločenský status, resp. spoločenské postavenie) profesiová mobilita. Rozhodujúcim mobilitným kanálom je pritom vzdelanie.
Typy sociálnej mobility Horizontálna (laterálna) mobilita je prechod ľudí z jednej sociálnej skupiny do druhej, nachádzajúcej sa na rovnakej sociálnej úrovni (napr. presuny do iných štvrtí alebo miest). Vertikálna mobilita je presun jedinca do inej sociálnej vrstvy alebo triedy, t. j. pohyb smerom nahor alebo nadol v socioekonomickom rebríčku. Intrageneračná mobilita je postup jedinca v jeho kariére a zaujíma nás zostup alebo vzostup na socioekonomickom rebríčku. Intergeneračná mobilita je miera, v ktorej deti nasledujú svojich rodičov v type zamestnania. Dlhá mobilita Krátka mobilita Profesiová mobilita
Iné projekty
Zdroje Giddens, A.: Sociologie. Argo, Praha, 2005 ISBN 80-7203-124-4 Sylaby Katedry sociológie FiF UK v Bratislave – vo formáte RTF
Externé odkazy
Kategória:Sociológia