Myjava (hist. Miava, ) je okresné mesto, ktoré sa nachádza v západnej časti Trenčianskeho kraja, od krajského mesta Trenčín.
Polohopis Mesto Myjava leží v centrálnej časti Myjavskej pahorkatiny, na nive rieky Myjava, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov. Myjavská pahorkatina susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi, Považským podolím a Bielymi Karpatmi. Ako samostatný podcelok sú v rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny vyčlenené Brančské bradlá. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialená približne . Nové Mesto nad Váhom je od Myjavy vzdialené asi 20 kilometrov východne a mesto Senica približne 17 kilometrov juhozápadne.
Časti mesta Myjava Cengelka Dlhé štvrte Dolná štvrť Hliníky Horný pasienok Jablonská Kolónia Kopánka Padelky Panské zeme Pirte Sekule Smetanovci Staromyjavská Závršky Zubková Žaboškreky Turá Lúka Malejov Belanskovci U Vankov Junasovci
Prírodné podmienky Geomorfologické a geologické podmienky Z geomorfologického hľadiska sa kataster mesta Myjava spolu s mestskou časťou Turá Lúka nachádza v provincii Západné Karpaty a v oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Najväčšiu časť územia zaberá Myjavská pahorkatina. V jej juhovýchodnej časti sa nachádza oddiel Brančské bradlá a Malé Karpaty. Na západe a severe do územia zasahuje výbežok Bielych Karpát, oddiel Žalostinská vrchovina. Charakter územia je zväčša pahorkatinný, vo výbežku Bielych Karpát má charakter vrchoviny.
Pôdne podmienky Z hľadiska diferenciácie pôdneho krytu je katastrálne územie veľmi pestré. Na fluviálnych sedimentoch v oblasti nivy rieky Myjavy a jej prítokoch sa vplyvom povrchovej a podzemnej vody vytvorili nivné pôdy s rôznou hrúbkou pôdneho profilu, zrnitosťou a skeletnatosťou. Najrozšírenejšími subtypmi sú fluvizem typická a fluvizem glejová. V nižšej časti pahorkatiny s prevahou flyšového substrátu sa v dôsledku vlhšej mierne teplej až mierne chladnej klímy vytvorili fluvizeme stredne hlboké až hlboké, málo až stredne skeletnaté, zrnitostne stredne ťažké až ťažké. V katastrálnom území sa nachádzajú ako fluvizeme typické a fluvizeme pseudoglejové. V oblasti bradlového pásma sa vytvorili melanické pôdy – rendziny s vysokým obsahom skeletu, malou až strednou hrúbkou pôdneho profilu, prevažujúcou hlinitou až ílovohlinitou zrnitosťoua s obsahom karbonátov v celom profile a pararendziny s nižším obsahom skeletu. Vo vyšších častiach pahorkatiny a nižších častiach vrchoviny sa na podložných vápnitých pieskovcoch, ílovcoch a zlepencoch vytvorili hnedé pôdy. Najrozšírenejším typom sú kambizeme fluvizemné, typické a pseudoglejové s typickým tenkým humusovým horizontom. Ide o pôdy stredne hlboké, zrnitostne ľahké až stredne ťažké, so stredným až veľkým obsahom skeletu
Klimatické podmienky 500px|vľavo Z hľadiska klimatických pomerov možno katastrálne územie zaradiť do mierne teplej klimatickej oblasti s horskou klímou a s malou inverziou teplôt. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 °C. Priemerné ročné teploty v júli dosahujú 18 – 19 °C, v mesiaci január klasjú pod bod mrazu a dosahujú −3 až −3,5 °C. Počet letných dní (s teplotou viac ako 25 °C) je pomerne veľký, dosahuje hodnotu 50 dní v nižších polohách katastra, vo vyšších polohách je to 35 dní. 500px|vpravo Počet dní s teplotami nad 0 °C v nižších polohách Myjavskej pahorkatiny je 295, vo vyšších polohách 280 dní. Priemerný počet dní s celodenným mrazom sa pohybuje od 30 do 45 dní. Počet dní s teplotami pod bodom mrazu v nižších polohách dosahuje 70 dní, vo vyšších polohách približne 85 dní. V katastrálnom území prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov. Priemerná maximálna rýchlosť vetrov dosahuje .h−1, v nárazoch 120.h−1. Najviac sa silné vetry vyskytujú v zime a na jar.
Hydrologické podmienky 500px|vľavo Územie mesta z hľadiska zrážkovej činnosti možno zaradiť do oblasti mierne vlhkej s ročným úhrnom zrážok 650 až . Uzavretosť Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát spôsobuje, že maximum zrážok je v mesiacoch jún a júl (33,43 %), t. j. katastrálne územie vykazuje horský dažďový charakter. V záveternej časti má územie v priemere 93 daždivých dní, v náveternej časti približne 100 daždivých dní (viac ako zrážok). Najmenší úhrn zrážok je v mesiacoch január – marec, len 18,2 % z ročného úhrnu. Trvalá snehová prikrývka sa na Myjavskej pahorkatine vyskytuje v priemere 5260 dní.
Nerastné suroviny Z nerastných surovín sa v katastrálnom území mesta vyskytujú stavebný kameň, štrkopiesky a tehliarske suroviny. V súčasnom období sa v území využíva iba jedno ložisko tehliarskych surovín v južnej časti mesta.
Panoráma
Ulice 1. mája, 8. apríla, Bednárova, Bodnárova, Bradáčova, Brezovská, Buchlovská, Janka Cádru, Československej armády, Dolná, Dolná štvrť, Samka Dudíka, Duklianska, Gegeľovská, Goláňova, Gromovova, Hodžova, Horná, Hoštáky, Hurbanova, Hviezdoslavova, Jablonská, Jánošíkova, Javorinská, Komenského, Krajňanská, Krmanova, Zory Lackovej, Milana Marečka, Moravská, Námestie Milana Rastislava Štefánika, Nádražná, Novomestská, Pakanská, Partizánska, Pažického, Pažite, Pirte, Pri Lesíku, Priemyselná, Prostredná, Prvej SNR, Sládkovičova, Slovenského Národného Povstania – SNP, Staromyjavská, Generála Svobodu, Michala Šimonoviča, Štúrova, Tehelná, Továrenská, Trnovská, Trokanova, Petra Tvrdého, kpt. Miloša Uhra, Vajanského, Viestova, Zahradnícka, Závršky, Zuzky Zgurišky, Žaboškreky, U Zemanov
Vodné toky náhľad|Rieka Myjava Myjava je rieka na západnom Slovensku, na Záhorí, preteká územím okresov Myjava a Senica. Je to ľavostranný prítok Moravy s dĺžkou , priemerným prietokom /s (pri obci Štefanov) a plochou povodia . Je vodným tokom III. rádu. Pramení v Bielych Karpatoch pod Šibeničným vrchom () na území Moravy, v nadmorskej výške cca , juhovýchodne od moravskej obce Nová Lhota. Napája vodné nádrže Stará Myjava a Brestovec, a následne vteká do Myjavskej pahorkatiny. Približne od mesta Senica až k ústiu vytvára rieka Myjava širokú nivu. Na území mesta sa do rieky postupne vlievajú: Brestovský potok, Cengelka, Svacenický jarok, Smíchov a Malejovský potok.
Vodné plochy Vodná nádrž Brestovec – u Petrášov je vodná nádrž vzdialená asi od centra mesta. V roku 2001 sa stala vodnou nádržou 3. kategórie a slúži prevažne ako zásobáreň úžitkovej vody pre areál SAM Myjava. Návštevníkmi je využívané hlavne na rybolov alebo prípadné opaľovanie sa v letných mesiacoch na jeho brehoch.
Dejiny Vznik a osídľovanie
náhľad|vľavo|František Nádašdy Rok založenia obce Myjava sa v mnohých zdrojoch uvádza ako rok 1586. Prvú osídľovaciu vlnu tvorili obyvatelia južného Slovenska, ktorí utekali pred nájazdmi Turkov. Druhá vlna osídľovania sa niesla v duchu oravsko-považskom. Pôvodní obyvatelia nemali nikdy ľahké životné podmienky, ktoré boli spojené s osídľovaním lesnej krajiny, formovali vzťah tunajšieho človeka ku kraju, obci a nakoniec aj cirkvi. Z tohto náboženstva na Hornom Uhorsku. Na Myjave sa zaslúžil o vybudovanie dodnes najstaršej stavby mesta – pôvodného evanjelického kostola, postaveného v rokoch 1697 – 1729. S jeho podporou vznikli aj nové cechy – ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky. Položené boli aj základy najvýznamnejšieho myjavského cechu – cechu pytlikárov. Ten preslávil tunajších remeselníkov v celom Rakúsko-Uhorsku.
Vo svojom rukopise o farároch a rechtoroch Myjavy z konca 18. storočia Daniel Krman uvádza, že "Myjava založená byla medzi horami leta Páne 1586...". Uvádza teda založenie Myjavy v roku 1586 aj na pamätnej doske umiestnenej na novom chráme a vyhotovenej v roku 1701 alebo krátko po ňom. Bohužiaľ nie je zachovaná žiadna zakladajúca listina dediny Myjava, no všetky doklady, ktoré sa zachovali svedčia o tom, že k založeniu prišlo v 80-tych rokoch 16. storočia. náhľad|Daniel Krman Ako symbol ukončenia náboženskej intolerancie, ktorá mala za následok odobratie myjavského evanjelického kostola v prospech rímskokatolíckej cirkvi, sa stal v roku 1785 novo vybudovaný evanjelický kostol. K nemu bola neskôr v roku 1856 pristavená veža, ktorá je dominantou mesta dodnes.
Slovenské národné obrodenie náhľad|vľavo|Jozef Miloslav Hurban Myjava sa stala súčasťou stredoeurópskych a hlavne slovenských dejín v rokoch meruôsmych. Pod vplyvom J. M. Hurbana a ďalších národovcov sa zapojil takmer celý kraj Myjavskej pahorkatiny do národného oslobodzovacieho hnutia. Vyvrcholením bolo neskoršie prvé Slovenské národné povstanie, počas ktorého bola 19. septembra 1848 na verejnom zhromaždení ľudu na Myjave vyhlásená a prítomným ľudom potvrdená prvá Slovenská národná rada. Tá predstavovala prvý národný orgán v dejinách Slovákov. Bola predstaviteľkou politickej a vojenskej moci Slovenska. Dom pani Kolényovej, kde vtedajšia SNR zasadala, je súčasťou Múzea Slovenských národných rád.
Vysťahovalectvo Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v tomto kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V Spojených štátoch sa Myjavský ľud usídľoval vo veľkomestách ako napríklad New York, Chicago, Pittsburgh, Cleveland, ale aj v menších mestách a mestečkách na východnom pobreží v štátoch New York a Pensylvánia. Strediskom s najväčším počtom vysťahovalcov sa však stalo mestečko Little Falls v štáte New York.
20. storočie Nové storočie prinieslo na Myjavu čas postupného rozvoja. V roku 1937 sa začalo s výrobou armatúr, pre Myjavu tak typických. Pokračovanie rozvoja „Slovenskej armatúrky Myjava“ znamenalo, že tento podnik sa stal hlavným mestotvorným prvkom a najdôležitejším zamestnávateľov v okolí. Už nevyhovujúca infraštruktúra spred vojnového obdobia si vyžiadala kompletnú prestavbu mesta, vedenú vtedajšou vládnou stranou, ktorá natrvalo pozmenila tvár mesta. Popri výstavbe nových komunikácii, kanalizácie, bytovej výstavbe sa podarilo súbežne vybudovať školské, zdravotné a sociálne zariadenia, športový areál a modernú obchodnú sieť aj s mnohými službami.
Toto obdobie tiež prinieslo rozdelenie dovtedy fungujúcej, tzv. veľkej Myjavy. Týmto počinom z 1. apríla 1955 tak vznikajú nové obce Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka. Mestu Myjava bolo taktiež zbavené sídla okresu a stalo sa súčasťou vtedajšieho okresu Senica nad Myjavou (dnes iba Senica). Mesto sa postupne znova rozrastalo, a to hlavne zlúčením mesta s obcou Turá Lúka, ktoré sa uskutočnilo 1. januára 1980. Mesto Myjava sa dočkalo opätovného získania okresu v roku 1996. V súčasnosti už okresy vecne neexistujú, iba formálne.
Obyvateľstvo Demografická charakteristika V meste Myjava k 31. decembru 2012 žilo 11 893 obyvateľov, z toho 5 715 mužov a 6 178 žien. Oproti roku 2011 nastal pokles o 90 obyvateľov. V roku 2005 z hľadiska demografického rozloženia je v predproduktívnom veku 13,41 % obyvateľstva v produktívnom 65,56 % a v poproduktívnom veku 21,03 % obyvateľstva. Hustota obyvateľov na je 262. Pomer zastúpenia obyvateľov v predproduktívnom a poproduktívnom veku je nepriaznivý, mesto má demograficky degresívny vývoj. Ak porovnáme zastúpenie mužov a žien na základe demografickej štruktúry, je evidentné, že rozdiel medzi mužmi a ženami v poproduktívnom veku je výrazný v prospech žien a naopak v produktívnom veku je mierny v prospech mužov.
Demografické trendy Za obdobie rokov 1996 – 2006 má vývoj počtu obyvateľov klesajúcu tendenciu. Za posledných 10 rokov klesol počet obyvateľov o 449. Vychádzajúc z údajov možno skonštatovať, že v sledovanom období v každom roku zomrelo viac obyvateľov ako sa narodilo. Nepriaznivá situácia je aj v prírastku (úbytku) obyvateľstva sťahovaním. Za sledované obdobie len v rokoch 1996 a 1998 sa do mesta viac obyvateľov prisťahovalo ako odsťahovalo. Celkový prírastok v sledovanom období má záporné hodnoty. Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva tvorí v meste Myjava 51,7 %. Podiel žien v meste je teda približne na rovnakej úrovni ako na Slovensku.
Národnostné zloženie obyvateľov