Údol je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Polohopis Obec sa nachádza v Ľubovnianskej kotline, v údolí rieky Poprad, ktorá preteká neďaleko obce z južnej časti. Susedí na juhu s obcou Plaveč, na východe s obcou Orlov, na severe s obcou Matysová a na západe s obcou Plavnica. Chotár je vŕškovitý, nerovný, ílovitý. Rovina sa rozprestiera jedine po obidvoch stranách rieky Poprad. Od severovýchodu chráni obec pásmo hôr Senečková a Magura, ktoré sú pokryté ihličnatým lesom.
Vodné toky Cez dedinu tečie malý potok Údolčanka, ktorý sa vlieva do rieky Poprad
Dejiny Prvá písomná zmienka o obci je v listine z roku 1349 v súvislosti s predajom šoltýstva, keď Michal, syn Fabiána, tamojší šoltýs, predal miestne šoltýstvo dvom spišským mešťanom. K šoltýstvu patrilo len pár pozemkov, pivovar a mlyn. Dedina jestvovala 2-3 desaťročia pred rokom 1349. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na majetku začiatkom 14. storočia. Dedina bola majetkovou súčasťou hradného panstva Plaveč nepretržite v 14.-16. storočí.
V písomnostiach zo 14. a 16. storočia sa vyskytuje obec pod názvom Ujlak. Bol to slovakizovaný tvar pôvodného maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov Uj - nový, Lak - bydlisko, osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plaveč. Rok 1427 je doložený v portálnom súpise šarišskej stolice pod menom Wyak. Vtedy boli ujacké domácnosti zdanené daňou kráľovi od 32 port, takže Ujak už vtedy mohol byt veľkou dedinou.
Neskôr sa sedliaci postupne odsťahovali a sídlisko zaniklo. V písomnostiach o plavečskom panstve z druhej polovice 15. a začiatkom 16. storočia sa dedina v žiadaných písomnostiach nevyskytuje. Nové sídlisko založili rusínski usadlíci so šoltýsom v 20-tých - 30-tých rokoch 16. storočia. Roku 1600 sídlisko pozostávalo zo 17 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa. V obnovenej dedine v druhej polovici 16. storočia boli nové sedliacke domácnosti a domy. Koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou, v ktorej okrem rodiny šoltýsa žilo najmä poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. Roku 1755 obec vyhorela. V roku 1787 mala 61 a v roku 1828 už 88 domov. Roku 1861 obec postihla epidémia cholery.
Po vyhlásení ČSR došlo v obci k revolte proti predstaviteľom starého režimu, pri ktorej bol vyrabovaný obchod a krčma. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a sezónnymi prácami v lesoch. Za prvej republiky mnohí obyvatelia emigrovali za prácou do USA a Kanady. Počas druhej svetovej vojny obyvateľstvo podporovalo partizánske skupiny a viacerí občania sa zapojili do SNP.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Gréckokatolícky chrám sv. Demetera, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1866. Úpravami prešiel v roku 1888 a 1943 a v roku 2011 bol obnovený. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium plytkou konchou. Vnútorné zariadenie chrámu pochádza z úpravy z roku 1888. Autorom výmaľby chrámu z roku 1924 je Max Kurth. Nachádza sa tu kamenná krstiteľnica s nápisom pochádzajúca z roku 1656. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža s terčíkom s hodinami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
Kultúra 23. január 1945 - Oslobodenie obce. V tomto čase každoročné občania oslavujú výročie oslobodenia obce Sovietskou armádou. Všetky kultúrne podujatia v priebehu roka sú realizované s miestnym súborom. V roku 1975 bol vytvorený a zorganizovaný spevácko - tanečný súbor, ktorý vystupuje nielen v našej obci na rôznych jubilejných podujatiach a výročiach, ale aj mimo obce. V roku 1993 bol v Bratislave na Dňoch národnostnej kultúry, avšak vyvrcholením jeho činnosti bola účasť súboru na festivale Červená ruža v Ruskom Keresture v Juhoslávii v roku 1990.
Súbor v rámci tohoto festivalu vystúpil 4-krát, spolu navštívili Nový Sad, dedinku Nové Selo, Lemkivský festival v Ždini v Poľsku. V roku 1996 súbor prestal pracovať. Detský folklórny súbor Údolčanka ešte pracuje naďalej a zúčastňuje sa na festivale vo Svidníku a Kamienke a na rôznych slávnostných podujatiach.
Pamätníky Pamätná tabuľa umiestnená na kultúrnom dome obce Údol, venovaná ukrajinskej spisovateľke a verejnej činiteľke Irine Nevickej.
Prírodné útvary V chotári smerom na Plaveč sa nachádzajú skameneliny. Miesto týchto skamenelín sa nazýva Skalky pri Údole.
Občianska vybavenosť Kultúrny dom z roku 1975, v roku 1977 bol dokončený a daný do prevádzky. Gréckokatolícky chrám Pravoslávny chrám
Politika V rokoch 1976-2007 bol starostom obce Emil Knap.
Hospodárstvo a infraštruktúra V roku 1949 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Do spoločného obrábania poľnohospodárskej pôdy bolo združené 650 hektárov. V priestranstve hospodárskych budov JRD sa začala výstavba budovy sociálneho zariadenia, ktorá má slúžiť pre potreby JRD. Družstvo dosahovalo veľmi dobré výsledky v celkovom hospodárení. Družstvo sa začalo rozrastať poľnohospodárskymi strojmi, zariadeniami a technikou.
Obec má stavané domy po oboch stranách cesty. Jej plocha ma podobu písmena U, pričom dĺžka obce je cca dva kilometre. Od roku 1935 je v obci telefón a v roku 1953 bol zavedený elektrický prúd.
V roku 1967 bola spravená cez obec asfaltová cesta. O rok neskôr sa začala výstavba novej školy, verejného osvetlenia a rozhlasu. Vodovod bol postavený v 90-tých rokoch.
Školstvo V roku 1968 začala výstavba novej školy a v roku 1970 bola ukončená. Počet žiakov školy bol 113, v roku 1982 klesol na 65. Situácia sa zhoršovala stále klesajúcou tendenciou školskej dochádzky. Od školského roku 2001/2002 vyučuje už iba prvý stupeň ZŠ a MŠ, ktorá je taktiež v budove školy.
Osobnosti obce Pôsobili tu Irina Nevická (* 1886 – † 1966), ukrajinská spisovateľka
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Združenie Milénium Údol
Kategória:Obce okresu Stará Ľubovňa Kategória:Rusínske obce okresu Stará Ľubovňa