Puma americká (lat. Puma concolor) je mäsožravec z čeľade mačkovité. Pumy sú veľké, skryte žijúce mačky, no napriek svojej veľkosti sú príbuznejšie menším mačkovitým šelmám ako levom alebo leopardom. V dospelosti zvyčajne vážia od 20 do 80 kg, ale veľmi statné jedince môžu vážiť viac ako 100 kg. Na dĺžku merajú zväčša 145 až 275 cm, zriedkavo až 290 cm (vrátane chvosta), v závislosti od toho, či ide o samca alebo samicu a o akú populáciu ide.
Puma sa vyznačuje sivým, béžovým, hnedým alebo červeným sfarbením srsti, mohutnými končatinami a pomerne malou hlavou. Ide o najprispôsobivejšiu americkú mačkovitú šelmu a na rozdiel od iných druhov mačiek môže žiť v rôznych prostrediach. Žije na rozsiahlom území Ameriky, od kanadského Yukonu až po najjužnejšiu časť Ánd v Južnej Amerike. Uprednostňuje husto zarastené biotopy, ale dokáže si poradiť aj v otvorenej a suchej krajine. Môže sa pohybovať v nadmorských výškach až do 5 800 metrov.
Puma je teritoriálna mačka a svoje územie si značí (trením, močom, trusom alebo škrabancami). Veľkosť teritória sa zmenšuje alebo zväčšuje v závislosti od prostredia, v ktorom sa puma pohybuje, a od koncentrácie koristi, s ktorou sa stretáva. Ako skúsený lovec a predátor si dokáže zaobstarať akúkoľvek dostupnú potravu. Živí sa kopytníkmi, najmä rôznymi druhmi jeleňov a ťavovitých. Napáda však aj menšie zvieratá, ako sú hlodavce, zajace, vtáky alebo ryby, ako aj hospodárske zvieratá. K svojej koristi sa snaží priblížiť na čo najkratšiu vzdialenosť, potom ju dostihne krátkym prudkým šprintom, skočí na ňu a usmrtí ju zahryznutím do krku. Často musí súperiť o potravu s väčšími šelmami, ako sú medvede grizly, medvede baribaly a jaguáre. Občas sa musí vysporiadať aj so svorkami vlkov alebo kojotov. Ľuďom sa zvyčajne vyhýba a útoky na ľudí sú veľmi zriedkavé.
Pumy nemajú špecifické obdobie rozmnožovania. Samica je rujná 8 až 9 dní. Do ruje prichádzajú v rôznom čase a môžu sa páriť s viacerými samcami. K pohlavnému styku dochádza počas niekoľkých dní a až 70-krát denne. Gravidita trvá 82 – 96 dní. Počet mláďat vo vrhu sa pohybuje od jedného do šiestich (zvyčajne má samica 2 – 4 mačiatka). Mláďatá zostávajú s matkou až dva roky (v priemere 15 mesiacov). Pumy sa začínajú rozmnožovať vo veku dvoch až štyroch rokov. Vo voľnej prírode sa zvyčajne dožívajú 8 až 12 rokov, v zajatí až 30 rokov.
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) považuje tento druh za najmenej ohrozený, ale čoraz častejšie sa dostáva do konfliktu s ľuďmi v dôsledku rastúcej ľudskej populácie a účinkov urbanizácie a poľnohospodárstva. Stráca svoje prirodzené prostredie a na niektorých miestach je stále legálne i nelegálne lovený kvôli predácii domácich zvierat. Z týchto dôvodov sú niektoré populácie stále ohrozené alebo na pokraji vyhynutia.
Etymológia Puma je držiteľom Guinnessovho rekordu ako zviera s najväčším počtom mien – má viac ako 40 mien v angličtine a celkovo približne 43 domorodých mien v Severnej a Južnej Amerike (25 pôvodných severoamerických a 18 pôvodných juhoamerických).
Puma je bežný názov používaný v Latinskej Amerike a takmer v celej Európe. Niekedy sa používa aj v Spojených štátoch. Názov pochádza z kečuánčiny, jazyka Inkov, v ktorom znamená „mocný“ alebo „silný“.
V slovenčine sa ešte môžeme stretnúť s alternatívnymi názvami kaguár alebo kuguár, horský lev, strieborný lev alebo americký lev.HAVLOVÁ, Eva. Poznámky k Příručnímu slovníku jazyka českého. S. 166–175. Naše řeč [online]. 1939 [cit. 2023-06-18]. Roč. 23, čís. 6, s. 166–175. Dostupné online. (po česky)
V Spojených štátoch amerických a Kanade sa bežne nazýva ako cougar, mountain lion („horský lev“) alebo napríklad catamount („mačka z hôr“).
Vedecký názov tohto druhu znie Puma concolor, pričom druhové meno concolor sa vzťahuje na jednoduchú farbu srsti a v preklade znamená „jednofarebný“.ANDĚRA; Miloš. Puma (Puma concolor). 2000. Zvířata v horách. s. 60 (po česky)
Taxonómia a evolúcia Puma sa zaraďuje do podčeľade Felinae, malých mačkovitých šeliem, zatiaľ čo veľké mačky sa zaraďujú do podčeľade Pantherinae. Predkovia čeľade Felidae žili v Ázii približne pred 11 miliónmi rokov. Najbližším žijúcim príbuzným pumy je jaguarundi a tiež gepard (v porovnaní s ostatnými mačkami majú puma a gepard dlhé a ohybné chrbtice), ale otázka príbuznosti pumy a geparda nie je spoľahlivo vysvetlená.
Pôvodne bola zaradená do rodu Felis (mačka), kam patrí aj mačka domáca. Mala binomické meno Felis concolor, ktoré jej v roku 1771 priradil švédsky prírodovedec Carl Linné, ale v roku 1834 ju škótsky prírodovedec Sir William Jardine zaradil ako iný druh do samostatného rodu Puma, kde sa spolu s jaguarundim, oveľa menšou americkou mačkou, vyskytovala až do roku 2017, ale po taxonomickej revízii mačkovitých šeliem (IUCN/SSC Cat Specialist Group, 2017) je jaguarundi zaradený do monotypického rodu Herpailurus, takže rod Puma zahŕňa jediný žijúci druh, pumu americkú.KITCHENER, A. C., a kol. A revised taxonomy of the Felidae. The final report of the Cat Classification Task Force of the IUCN/ SSC Cat Specialist Group. Cat News Special Issue 11 [online]. IUCN/SSC Cat Specialist Group, Winter 2017 [cit. 2023-06-18]. Dostupné online. (po anglicky)
Poddruhy V minulosti (do roku 2000) bolo opísaných až 32 poddruhov pumy americkej, ktoré sa rozlišujú podľa sfarbenia, biotopu a preferovaného prostredia. Genetické štúdie mtDNA však ukázali, že mnohé z opísaných poddruhov sú si veľmi podobné. Preto došlo k redukcii na šesť poddruhov:
P. c. puma; južná časť Južnej Ameriky P. c. anthonyi / P. c. capricornensis; východná časť Južnej Ameriky P. c. cabreae; stredné oblasti Južnej Ameriky P. c. concolor; severná časť Južnej Ameriky P. c. costaricensis; Stredná Amerika P. c. couguar; Severná Amerika
Po taxonomickej revízii čeľade Felidae (IUCN/SSC Cat Specialist Group, 2017) však odborníci rozlišujú len dva poddruhy:
P. c. concolor; Južná Amerika P. c. couguar; Stredná a Severná Amerika
Evolúcia Podľa molekulárnej-fylogenetickej štúdie z roku 2006 spoločný predok súčasných rodov Leopardus (ocelot, margay atď.), Lynx (rys), Puma, Prionailurus (ázijské malé mačky) a ďalších malých mačiek migroval cez pevninský most v dnešnom Beringovom prielive do Ameriky približne pred 8,5 až 8 miliónmi rokov. Severoamerické mačkovité šelmy sa dostali do Južnej Ameriky po tom, ako sa tieto dva kontinenty a časť Strednej Ameriky spojili Panamskou šijou približne pred 43 miliónmi rokov a došlo k známej „medzidruhovej výmene“. Podľa niektorých štúdií sa vývojová línia geparda oddelila od línie pumy a migrovala z Ameriky späť do Ázie a Afriky, zatiaľ čo iné štúdie naznačujú, že gepardy sa oddelili priamo v Starom svete. Puma je pravdepodobne úzko príbuzná s vyhynutým „americkým gepardom“ rodu Miracinonyx.
Štúdie preukázali vysokú genetickú podobnosť medzi populáciami púm zo Severnej Ameriky, čo naznačuje, že sú nedávnymi potomkami malej skupiny predkov. Odborníci predpokladajú, že pôvodná populácia severoamerických púm vyhynula počas pleistocénu približne pred 10 000 rokmi spolu s ďalšími veľkými cicavcami, ako napríklad smilodonmi. Dnešnú populáciu severoamerických púm považujú za potomkov juhoamerických zvierat, ktoré začali migrovať na sever približne v rovnakom čase.
Rozšírenie a populácia náhľad|Puma v národnom parku Torres del Paine Pumy sa vyskytujú v Severnej a Južnej Amerike s výnimkou najsevernejšej časti Kanady (hoci bola pozorovaná už aj na Aljaške) a pravdepodobne aj Ohňovej zeme na južnom cípe Južnej Ameriky. Keďže sú veľmi prispôsobivé, možno ich nájsť v mnohých rôznych biotopoch: v horách až do nadmorskej výšky 5 800 m, lesoch, tropických džungliach, na lúkach a dokonca aj vo vyprahnutých púšťach. S rastúcou ľudskou populáciou a vplyvom urbanizácie sú však mačky čoraz viac vytláčané do menších a menej vhodných oblastí, ako sú hory. Ich vysoká prispôsobivosť im však pravdepodobne umožní zabrániť tomu, aby navždy zmizli z voľnej prírody.
Podľa najnovších odhadov žije v Kanade približne 5 500 až 9 000 púm a v USA asi 45 000 púm,State of the Mountain Lion: A call to end the trophy hunting of America’s lion. The Humane Society of The United States, 2018. Washington, DC. www.humanesociety.org (PDF). [cit. 2023-06-17]. Dostupné online. (po anglicky) ale o populácii týchto mačiek v Južnej Amerike nie je známe takmer nič.
Opis náhľad|Puma s otvorenou papuľou Pumy sú tretie alebo štvrté najväčšie šelmy z čeľade Felidae.Na rozdiel od leva alebo tigra, kde je to celkom jasné, jaguár nie je vždy väčší alebo ťažší ako puma, ale v oblastiach, kde sa vyskytujú spolu, väčšinou áno. Existujú však autority, ktoré považujú tieto šelmy za rovnocenné. Skôr ako veľkosťou prevyšuje puma jaguára predovšetkým adaptabilitou (schopnosťou prispôsobiť sa prostrediu). Dospelé samce dosahujú dĺžku približne 240 cm (od 170 do 275 (290) cmBrožurka k dokumentu Pumy, nesmiřitelní samotáři z edice Natural Killers, 2005. S. 9. Dostupné online (po česky)) od nosa po koniec chvosta a ich telesná hmotnosť sa pohybuje od 30 do 100 kg. Zriedkavo môže statný samec dosiahnuť dĺžky 290 a viac cm alebo hmotnosť 120 kg.HORNOCKER, Maurice; NEGRI, Sharon. Cougar: Ecology and Conservation. Chicago: University of Chicago Press, 2010. 331 s. ISBN 978-0-226-35347-0. S. 118–138, 166, Table 2.1: Cougar characteristics. (po anglicky) Samice merajú od nosa po chvost približne 200 cm (od 145 do 220 (230) cm) a vážia od 20 do 65 kg.SUNQUIST, M.; SUNQUIST, F. Wild cats of the world. Chicago: University of Chicago Press, 2002. 452 s. Dostupné online. ISBN 0-226-77999-8, ISBN 978-0-226-77999-7. OCLC 48383459 S. 252–278, 381. (po anglicky) Samotný chvost je dlhý približne 55 až 95 cm. Po ramená (na výšku) meria od 45 do 90 cm. Veľkosť sa líši v závislosti na poddruhu alebo regionálnej formy. Pumy zo severu a juhu (t. j. žijúce bližšie k pólom) sú vo všeobecnosti mohutnejšie ako pumy z centrálnych oblastí v blízkosti rovníka. Puma sa napriek svojmu mohutnému vzrastu radí medzi malé mačky (Felinae). Dôvodom je stavba hlasového ústrojenstva (skostnatelému jazylkovému aparátu a imobilnému hrtanu), kvôli ktorej nedokáže hlasno revať. vľavo|náhľad|Puma vyobrazená na rumunskej poštovej známke z roku 2015, ktorá upozorňuje na jej skokanské schopnosti Hlavy týchto mačiek sú okrúhle, so vztýčenými ušami. Majú silné predné končatiny, krk a čeľuste, ktoré im pomáhajú uchopiť a udržať korisť. Zadné končatiny sú dlhšie ako predné a proporčne najmohutnejšie a najdlhšie z čeľade mačkovitých, čo im dáva silu na dlhé skoky. Sú to veľmi silné a rýchle dravce. Pumy dokážu vyskočiť až päť metrov vysoko a jedným odrazom preskočiť vzdialenosť až 14 m v horizontálnom smere.WILD, Paula. The Cougar: Beautiful, Wild and Dangerous. Kanada: Douglas & McIntyre, 2013. 290 s. ISBN 978-1-77162-003-1. S. 12, 130, 256. (po anglicky) Pri šprinte môžu dosiahnuť rýchlosť viac ako 70 km/h, ale len na krátku vzdialenosť. Jednoducho tak predbehne svorku loveckých psov, ale pretože má malú kapacitu pľúc, čoskoro sa vyčerpá a hľadá potom útočisko napríklad na stromoch. Vďaka mohutným svalom a pružnej chrbtici sa s ľahkosťou pohybuje aj po skalách. K tomu je navyše obdarená zahnutými, plne zaťažiteľnými pazúrmi (vďaka tomu sa pri bežnej chôdzi neobrusujú) a veľkými vankúšikovitými prednými labami – adaptácia na zvieranie koristi. náhľad|Lebka pumy