Andrej Plávka (pseudonymy Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý a i.) (* 18. november 1907, Liptovská Sielnica† 11. júl 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik a básnik.
Rodina otec: Ondrej Plávka matka: Viktória rod. Dlugolinská manželka: Mária rod. Holzerová , Miloslava rod. Šimková
Životopis Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Liptovskej Sielnici, Liptovskom Mikuláši a neskôr na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (činný v spolku Detvan). Štúdium nedokončil. V rokoch 1931 – 1945 bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže YMCA, v roku 1939 – 1945 vedúci Ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s A. Matuškom autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov. V rokoch 1945 – 1946 bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku 1949 tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch 1949 – 1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, pričom bol tiež v rokoch 1957 – 1963 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1958 – 1966 členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, tiež členom Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. V rokoch 1963 – 1965 sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch 1969 – 1982 bol predseda Zväzu slovenských spisovateľov.
Tvorba Svoje prvé básnické dielo uverejnil v roku 1922 v časopise Nový rod, a neskôr publikoval i v ďalších časopisoch, ako sú Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské smery, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Nové slovo, miestny týždenník Republikán v Liptovskom Mikuláši a ďalšie. Knižne debutoval v roku 1928 zbierkou básní Z noci i rána. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov, ako boli štúrovci, no najmä Pavol Országh Hviezdoslav, ale zároveň sa venoval aj moderným umeleckým smerom, ako sú poetizmus a nadrealizmus. Jeho dielo je preložené do mnohých cudzích jazykov (ruština, ukrajinčina, maďarčina, nemčina, angličtina, francúzština, čeština).
Ocenenia 1946 – nositeľ Radu SNP I. triedy 1957 – zaslúžilý umelec 1959 a 1972 – laureát štátnej ceny K. Gottwalda 1967 – nositeľ Radu práce 1971 – národný umelec 1975 – nositeľ bulharského Radu Cyrila a Metoda 1977 – nositeľ Radu Víťazného februára 1977 – nositeľ sovietskeho Radu družby národov 1980 – medaila Svetovej rady mieru
Dielo Poézia 1928 – Z noci i rána 1940 – Vietor nad cestou 1942 – Tri prúty Liptova 1947 – Ohne na horách 1950 – Zelená ratolesť 1954 – Tri vody 1953 – Domovina moja 1955 – Sláva života 1957 – Liptovská píšťala 1958 – Kosodrevie 1960 – Vyznanie 1961 – Palmy a limby 1963 – Zrelosť 1965 – Korene 1967 – Zbohom, lásky moje 1972 – Testament 1974 – Neumrel na koni
Próza 1934 – Jeden z nás 1941 – Obrátenie Pavla 1949 – Návrat Patra Hugáňa 1952 – Siedmi 1952 – V krajine šťastných ľudí 1954 – Rumunská jar 1957 – Pán Miklóš a iné poviedky 1971 – Smädný milenec 1976 – Plná čaša 1979 – Rodné listy Nedožili jari, úryvok vyšiel v časopise Slovenské smery Krvavé mračná, vychádzalo v časopise A-Zet Studená zem, len rukopis
Tvorba pre mládež 1965 – Sto dolín, sto vŕškov
Výbery 1968 – Miloval som ťa 1972 – Všade ťa vidím 1972 – 1974 – Vybrané spisy I – III
Bibliofília 1977 – Post scriptum
Literatúra Slovenský biografický slovník
Externé odkazy
Iné projekty
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci Kategória:Česko-slovenskí národní umelci Kategória:Nositelia Radu Víťazného februára Kategória:Osobnosti z Liptovskej Sielnice