thumb|Hélios Hélios alebo Helios ( - Hélios, latiniz. Helius, ) v starogréckej mytológii syn Titana Hyperiona a jeho manželky Theie, boh a zosobnenie Slnka.
Jeho meno sa latinizuje aj ako Helius a často sa mu dávajú epitetá Hyperion („ten, ktorý je hore") a Faethón („žiarivý") Hélios je v umení často zobrazovaný so žiarivou korunou a jazdiaci po oblohe na voze ťahanom koňmi. Bol strážcom prísahy a tiež bohom zraku. Hoci bol Hélios v klasickom Grécku relatívne menej významným božstvom, jeho uctievanie sa v neskorej antike dostalo do popredia vďaka jeho stotožňovaniu s viacerými hlavnými slnečnými božstvami rímskeho obdobia, najmä s Apolónom a Solom. Rímsky cisár Julián urobil z Hélia ústredné božstvo svojho krátkodobého oživenia tradičných rímskych náboženských praktík v 4. storočí po Kr.
Bol bratom Seléné, bohyne Mesiaca. Býval na východnom brehu Okeana v skvelom paláci, z ktorého každé ráno vychádzal na zlatom voze, ťahanom štyrmi okrídelnými koňmi na cestu oblohou. Cez deň tam osvetľoval zem, večer zostupoval na západe znovu do vôd Okeana, kde nastúpil do člna, ktorým sa vrátil do svojho paláca. alt=Hélios s Dionýzom a Afroditou z fresky v Pompejach.|vľavo|náhľad|Hélios s Dionýzom a Afroditou z fresky v Pompejách. Hélios výrazne figuruje vo viacerých dielach gréckej mytológie, poézie a literatúry. Najvýznamnejšou úlohou Hélia v gréckej mytológii je príbeh o jeho smrteľnom synovi Faethónovi, ktorý požiadal svojho otca o láskavosť; Hélios súhlasil, ale potom Faethón požiadal o privilégium jazdiť na jeho štvorkoňovom ohnivom voze po oblohe jeden deň. Hoci Hélios svojho syna pred touto voľbou opakovane varoval a vysvetľoval mu nebezpečenstvá, ktoré takáto cesta prináša a ktoré okrem neho nedokáže uskutočniť žiadny iný boh, Faethóna bolo ťažké odradiť, a tak mu Hélios musel odovzdať opraty. Ako sa dalo očakávať, jazda dopadla katastrofálne a Zeus mladíka zasiahol jedným zo svojich bleskov, aby mu zabránil spáliť alebo zmraziť zem. Okrem tohto mýtu sa Hélios príležitostne objavuje aj v mýtoch iných postáv, ktoré sú svedkami prísahy alebo komunikujú s inými bohmi a smrteľníkmi.March, s.v. Helios
V Homérových eposoch je jeho najvýznamnejšou úlohou tá, ktorú zohráva v Odysei, kde Odyseovi muži napriek jeho varovaniam bezbožne zabijú a zjedia jeho posvätný dobytok, ktorý boh choval na Trinacii, jeho posvätnom ostrove. Keď sa o ich previnení dozvie, Hélios v hneve požiada Dia, aby potrestal tých, čo mu ublížili, a Zeus súhlasne zasiahne ich loď bleskom, čím zabije všetkých, okrem samotného Odysea, ktorý ako jediný neublížil božiemu dobytku. Potom už Hélios Odyssea na jeho ceste viac netrápi.
Vzhľadom na jeho postavenie Slnka sa verilo, že je vševidiacim svedkom, a preto sa naňho často odvolávali pri prísahe. Hral tiež významnú úlohu v starovekej mágii a kúzlach. V umení sa zvyčajne zobrazuje ako mladík bez fúzov v chitóne, ako držiac bič riadi svoju kvadrigu, Sprevádzaný je rôznymi inými nebeskými bohmi, ako sú Seléna, Eos alebo hviezdy. V staroveku ho uctievali na viacerých miestach starovekého Grécka, hoci jeho hlavnými kultovými centrami boli ostrov Rodos, ktorého bol patrónom, Korint a oblasť okolo Korintu. Rodoský kolos, gigantická socha boha, zdobil prístav na tomto ostrove, kým ho nezničilo zemetrasenie a už nebol obnovený.
Charakteristika alt=Hélios na svojom voze, začiatok 4. storočia pred Kr., Aténin chrám, Trója.|vľavo|náhľad|Hélios na svojom voze, začiatok 4. storočia pred Kr., Aténin chrám, Trója. Hélios je synom Hyperióna a Theie,Hesiodos, Teogónia 371Pseudo-Apollodorus, Library 1.2.2 alebo Euryfaesy,Homerické Hymny 31.5 alebo Aetry,Gaius Iulius Hyginus, Fabulae alebo Basileia,Diodórus Sicílsky, Historic Library 3.57.2–8; Grimal, s. v. Basileia jediného brata bohyne Eos a Selény. Ak sa má poradie zmienok o troch súrodencoch chápať ako poradie ich narodenia, potom zo štyroch autorov, ktorí uvádzajú poradie narodenia jeho a jeho sestier, ho dvaja uvádzajú ako najstaršie dieťa, jeden ako prostredné a druhý ako najmladšie. Hélios nepatril medzi pravidelné a významnejšie božstvá, hoci napriek tomu, že bol relatívne okrajovým bohom, patril k tým najstarším a ostatní bohovia sa s ním nechceli zahrávať. Podľa jeho rodu by sa teda Hélios mohol označiť za Titana druhej generácie, ale starí Gréci boli v tejto otázke dosť nejasní.Powell, Barry B.. 14 Sun, Moon, Earth, Hekatê, and All the Gods. Greek Poems to the Gods: Hymns from Homer to Proclus, Berkeley: University of California Press, 2022, S. 243-245 Homér ho v Odysei nazýva Hélios Hyperion (doslova „Slnko tam hore"), pričom Hyperion sa používa v patronymickom význame k Héliovi. V Odysei, Teogónii a Homérovom Hymne na Démétér sa Hélios v každom diele raz nazýva Ὑπεριονίδης (Hyperionídēs, „syn Hyperionov") a tento príklad nasledujú mnohí neskorší básnici (napríklad Pindaros), ktorí rozlišujú medzi Héliom a Hyperionom; v neskoršej literatúre sú obaja bohovia zreteľne otcom a synom. V literatúre nie je zriedkavé, že autori pri pomenúvaní Slnka používajú namiesto jeho vlastného mena spojenie „Hyperionov jasný syn".Homeric Hymn 2 to Demeter 26; Homeric Hymn 28 to Athena 28.13; Eumelus of Corinth, Corinthiaca frag 18 Spája sa s harmóniou a poriadkom, a to tak v zmysle spoločnosti, ako aj doslovného pohybu nebeských telies. V tomto ohľade sa podobá Apolónovi, s ktorým bol často stotožňovaný.van den Berg, S. 145 alt=Busta boha slnka Hélia, 2. storočie; otvory slúžili na pripevnenie koruny slnečného lúča, Múzeum antickej Agory, Atény, Grécko.|náhľad|Busta boha slnka Hélia, 2. storočie; otvory slúžili na pripevnenie koruny slnečného lúča, Múzeum antickej Agory, Atény, Grécko. Hélios sa zvyčajne zobrazuje ako krásny mladý muž korunovaný žiarivou aureolou Slnka, ktorý každý deň riadil slnečný voz po oblohe k Zemi obiehajúcemu Ókeana a cez Kozmický oceán sa v noci vracal na Východ. Okrem Homérovho hymnu nie je veľa textov, ktoré by opisovali jeho fyzický vzhľad. Euripides ho opisuje ako χρυσωπός (khrysо̄pós), čo znamená „so zlatými očami/tvárou" alebo „žiariaci ako zlato",Euripides, Electra 740, West S. 199 note 16 Mesomedes z Kréty píše, že má zlaté vlasy,Mesomedes, Hymnus na Slnko 4 a Apollónios z Rodosu, že má svetielkujúce, zlaté oči.Apollonius Rhodius, Argonautica 4.727 Podľa augustovského básnika Ovídia sa obliekal do tyrského purpurového rúcha a sedel na tróne z jasných smaragdov.Ovídius, Metamorfózy 2.23–24 Na starovekých artefaktoch (ako sú mince, vázy alebo reliéfy) je zobrazený ako krásny mladík s vlnitými vlasmi, silný boh v rozkvete mladosti, s korunou z lúčov na hlave.Seyffert s. v. Helios Jeho slnečná koruna mala tradične dvanásť lúčov, ktoré symbolizovali dvanásť mesiacov v roku.Thonemann, S. 109 Zvyčajne ho zobrazovali oblečeného, s trochu plnou tvárou. V Homérovom Hymne na Hélia sa hovorí, že Hélios poháňa zlatý voz ťahaný koňmi;Homeric Hymn 31 to the Sun 31.14–15 a Pindar hovorí o Héliových „ohnivých strelách".Pindar, Olympian Odes 7.71 Ešte neskôr dostali kone mená súvisiace s ohňom: Pyrois („ohnivý"), Aeos („ten z úsvitu"), Aethon („Planúci") a Phlegon („Horiaci").
Vyobrazenie slnečného božstva, ktoré jazdí na voze, sú pravdepodobne indoeurópskeho pôvodu a sú spoločné pre rané grécke aj blízkovýchodné náboženstváBurkert, W. Greek Religion: Archaic and Classical. Cambridge Mass., 1985, S. 175.. Najstaršie umelecké zobrazenia „boha na voze" pochádzajú z partského obdobia (3. storočie) v Perzii, kde existujú dôkazy o rituáloch, ktoré pre boha slnka vykonávali mágovia, čo naznačuje asimiláciu kultu Hélia a mitraizmu.Pachoumi, Eleni. 2015. The Religious and Philosophical Assimilations of Helios in the Greek Magical Papyri. Greek, Roman, and Byzantine Studies, 55: 391–413.
Hélios sa považuje za zosobnenie Slnka a zároveň za základnú tvorivú silu, v dôsledku čoho sa často uctieva ako boh života a stvorenia. Homér opísal Hélia ako boha, „ktorý dáva radosť smrteľníkom",Homer, Odysea 12.269; a iné staroveké texty mu dávajú epiteton „milostivý" (ἱλαρός) vzhľadom na to, že je zdrojom života a obnovy a spája sa so stvorením sveta. Autor komédií Aristofanes v diele Nefelae opisuje Hélia ako „jazdca na koni, ktorý napĺňa pláne zeme mimoriadne jasnými lúčmi, mocné božstvo medzi bohmi a smrteľníkmi."Aristophanes, The Clouds 563-574. V jednom úryvku zaznamenanom v Gréckych Magických papyrusoch sa o Héliovi hovorí, že Zem rozkvitla, keď zažiaril, a rastliny sa stali plodnými, keď sa zasmial, a oživil živé tvory, keď dovolil. Apolónius hovorí, že pomohol vytvoriť zvieratá z prvotného bahna.
Mytológia
Boh Slnka
Východ a západ alt=Helios a Seléna, autor Johann Rathausky, skupinová socha fontány v Opatiji, Chorvátsko.|náhľad|Helios a Seléna, autor Johann Rathausky, skupinová socha fontány v Opatiji, Chorvátsko. Hélios bol predstavovaný ako boh, ktorý každý deň jazdí na svojom záprahu ťahanom štyrmi bielymi koňmi z východu na západ. V antickom svete si ľudia príliš nelámali hlavu nad tým, ako jeho voz letí po oblohe, keďže si Zem nepredstavovali ako guľovitý objekt, takže Helios by necestoval po zemeguli po obežnej dráhe; skôr každé ráno prechádzal oblohou od východu na západ v lineárnom smere. O voze a jeho koňoch sa nezmieňujú ani Homér, ani Hésiodos, pričom najstarším dielom, v ktorom sú doložené, je Homérov Hymnus na Hélia.Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology: Helios O voze sa zvyčajne hovorí, že je dielom HéfaistaAthenaeus, Deipnosophistae 11.38. Jeho voz sa opisuje ako zlatý alebo ružový.Mesomedes, Hymn to the Sun 2 Súčasťou jeho družiny sú Hóry, bohyne ročných období, ktoré mu pomáhajú zapriahnuť jeho voz. Jeho sestra Eos vraj Héliovi nielen otvárala brány, ale často ho sprevádzala aj pri jeho každodennej jazde po oblohe. Každý deň vystupoval z Okeánu, veľkej rieky obkolesujúcej Zem, nesený svojimi koňmi. vľavo|náhľad|Hélios ako vychádzajúce Slnko, maľba na terakotovom disku, 480 pred Kr., Múzeum Agora v Aténach U Homéra sa spomína, že pri západe slnka prechádza popod zem, ale nie je jasné, či to znamená, že cestuje cez Tartar.Keightley, S. 53–54. Athénaios z Naukratidy vo svojich Deipnosofistai rozpráva, že v hodine západu slnka Hélios vchádza do veľkého pohára z pevného zlata, v ktorom prechádza od Hesperidiek na najodľahlejšom západe do krajiny Etiopov, s ktorými prežíva temné hodiny. Podľa neho Mimnermus povedal, že v noci Hélios cestuje na východ s použitím lôžka (tiež vytvoreného Héfaistom), v ktorom spí, a nie pohára,Athenaeus, Deipnosophistae 11.39 a píše, že „Hélios získal porciu námahy na všetky dni", pretože ani on, ani jeho kone nemajú odpočinok. Rovnako ako jeho voz a kone nie je pohár doložený ani u Hésioda, ani u Homéra, prvýkrát sa objavuje v Titanomachii, epickej básni z 8. storočia pred Kr., ktorá sa pripisuje Eumelovi z Korintu. Tragéd Aischylos vo svojej stratenej hre Nespútaný Prometeus (pokračovanie hry Pripútaný Prometeus) takto opisuje západ slnka:Na úplnom východe a západe žili ľudia, ktorí sa starali o jeho kone v stajniach, ľudia, pre ktorých bolo leto a horúčava večné a plodné.Fairbanks, S 160-161 O bohu Slnka sa píše, že je „neúnavný vo svojich cestách", pretože deň čo deň opakuje ten istý proces po celú večnosť. Palladas sarkasticky napísal, že „Slnko je pre ľudí bohom svetla, ale keby aj on bol k nim drzý vo svojom svite, nechceli by ani svetlo".Palladas 301
Narušený sled alt=Héra núti Hélia zapadnúť skôr, rytina Iliady, John Flaxman.|náhľad|Héra núti Hélia zapadnúť skôr, rytina Iliady, John Flaxman.