Jenkovce sú malá obec v okrese Sobrance. Leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny.
Dejiny Po prvý raz sa spomína v roku 1288. Od stredoveku patrila viacerým zemepánom, Jenkeiovcom, Lesteméryovcom, Naďmiháliovcom, neskôr v 18. storočí, Horváthovcom, Mokčaiovcom a v 19. storočí Ibrániovcom. V roku 1715 žilo v obci 7 poddanských domácností, podľa súpisu z roku 1828 tu bolo 83 domov a 725 obyvateľov, v roku 1869 mala 788 a v roku 1910 724 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, povozníctvom a domácim remeslom, tkáčstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Užskej stolice. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku.
Symboly obce V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nepodarilo nájsť obecnú pečať s originálnym znamením. V Altenburgerovej zbierke pečatí v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti sa takáto pečať nenachádza a rovnako neúspešný bol aj výskum v archíve Slovenského ústavu kartografie a geodézie v Bratislave. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúcich na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom, sa pristúpilo k tvorbe úplne nového erbu. Vychádzalo sa pri tom z tradičného zamestnania obyvateľstva v minulostí, ktorým bolo poľnohospodárstvo, na čo poukazuje aj dodnes stojaci funkčný mlyn zo začiatku 19. storočia, ktorý nové pečatné znamenanie aspoň symbolicky znázorňuje.
Erb obce Jenkovce tvorí: V zelenom poli štítu strieborný biely mlyn so zlatým (žltým) kolesom a strechami, pod ním dva skrížené zlaté (žlté) zväzky obilných klasov. Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Klasicistická kúria, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou zo začiatku 19. storočia. Fasáde dominuje stredný trojosový rizalit s polkruovo ukončenými oknami a trojuholníkovým štítom. Fasády sú členené zdvojenými pilastrami. Kúria je zasadená do chráneného prírodnokrajinárskeho parku.
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1770. Úpravami prešiel v roku 1886, 1893 a v rokoch 1923-1924. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho úpravy z roku 1893. Fasády sú členené termálnymi oknami, veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Nad portálom je umiestnená dekoratívna rozeta.
Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z roku 1903. Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami lemovanými pilastrami a profilovanou suprafenestrou. Veža vyrastajúca zo štítového priečelia vo forme rizalitu s nárožným kvádrovaním je členená kordónovými rímsami, v hornej časti pilastrami a slepými oblúkmi, ukončená je ihlancovou helmicou.
Kultúra Vďaka Alžbete Mišleyovej, ktorá bola riaditeľkou tunajšej pobočky základnej umeleckej školy sa pravidelne každý rok uskutočňovali koncerty žiakov ZUŠ. Jedným z absolventov tejto ZUŠ je dirigent Adrian Kokoš.
Osobnosti obce Rodáci Tihamér Margitay (* 1859 – † 1922), maďarský maliar Július Béreš (* 1939 – † 2013), archeológ František Ruščák (* 1941), jazykovedec Jaroslav Bán, elektronik Jozef Bán, biochemik Ján Bán, matematik Adrian Kokoš, 1978 dirigent
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Sobrance