right|thumb|Bratislavská modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici na linke right|thumb|Žliabková koľajnica pre električkové trate – najčastejší typ koľajníc, používaný v električkovej doprave. Používajú sa aj profily podobné koľajniciam v železničnej doprave right|thumb|Trať medzi Košicami a hutníckou fabrikou USS Košice, kde je použitý profil koľajníc veľmi podobný železničným koľajniciam thumb|Historická električka v Bratislave
Električková doprava je druh koľajovej dopravy používaný v mestskej hromadnej doprave (MHD). V súčasnosti majú električky spravidla elektrický pohon, pričom prúd odoberajú z trolejového vedenia pomocou pantografového zberača.
Od železničnej dopravy sa električková doprava odlišuje spravidla tým, že je častejšie vedená po komunikáciách, predovšetkým v uliciach mesta, prevádzkovaním iba osobnej dopravy, menšími vzdialenosťami medzi zastávkami, ľahšími vozidlami, kratšou maximálnou dĺžkou súprav, kratšími intervalmi, iným spôsobom riadenia prevádzky a odlišným legislatívnym rámcom upravujúcim spôsob schvaľovania a technické požiadavky. V niektorých štátoch je však bežné, že sa električkový systém so železničným prelínajú a niektoré vozidlá môžu medzi nimi prechádzať.
Vývoj električkovej dopravy vo svete Prvá linka konskej električky bola zriadená v roku 1832 v New Yorku. Od roku 1845 sa začali budovať električkové linky aj v Európe. Najprv na nich jazdili električky na konský pohon, neskôr sa objavili parné vozidlá.
Prvá elektrická električka bola postavená v Budapešti v roku 1887.
Zlatá éra električiek bola v 20. až 30. rokoch 20. storočia, keď autobusy boli len experimentálnou formou dopravy a električky tak nemali žiadnu konkurenciu, okrem toho mestá rýchlo rástli.
Po druhej svetovej vojne boli električkové linky v mnohých mestách v Európe i Spojených štátoch rušené a električková doprava bola vnímaná ako nemoderný spôsob dopravy, okrem iného kvôli rýchlemu rozvoju autobusov, spôsobenému zdokonalením technológie spaľovacieho motora. S Spojených štátoch dokonca firma General Motors založila spoločnosť National City Lines, ktorá odkupovala prevádzkovateľov električkovej dopravy v jednotlivých mestách a električky nahradzovala autobusmi.
Po vojne však nastal úpadok električkovej dopravy, hlavne s USA a v 70. rokoch aj v Česko-Slovensku. Ropná kríza v roku 1973 spustila éru renesancie električiek (1991 Štrasburg, 1998 Orléans), ktorá trvá dodnes v Západnej Európe a preniká aj do USA (San Diego, Los Angeles, Portland). V niektorých amerických mestách sú budované systémy ľahkej železnice, ktoré by boli v Európe či Austrálii pravdepodobne označené za električkové linky.
V mnohých mestách v električkovej doprave vidia jedno z východísk na riešenie problémov vyvolaných individuálnou automobilovou dopravou.
Vývoj električkovej dopravy na Slovensku Na Slovensku je električková doprava prevádzkovaná v Bratislave a Košiciach.
Prvá mestská koľajová doprava na Slovensku bola vybudovaná v roku 1891 v Košiciach. V roku 1914 bola plne elektrifikovaná. V Bratislave začala premávať prvá linka elektrickej električky v roku 1895. Od roku 1914 bola s prestávkou počas prvej svetovej vojny a krátko po nej v prevádzke elektrická lokálna železnica na trase Bratislava – Viedeň.
Okrem Košíc a Bratislavy sa, z dôvodu veľkosti ostatných miest, električková doprava nerozšírila. Za zmienku však určite stoja aj Tatranská električka a Trenčianska električka (TREŽ).
Pozri aj Električka Električková trať Zoznam miest s električkovou dopravou Električková doprava v Bratislave Električková doprava v Košiciach
Iné projekty
Externé odkazy Dopravný podnik Bratislava MHD na Slovensku