Bilíkova chata (ľudovo nazývaná Bilíčka, , ) je vysokohorská chata vo Vysokých Tatrách. Leží na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu na mieste zvanom Kancel blízko Hrebienku, odkiaľ k nej vedie chodník aj cesta.
História chaty Na mieste dnešnej Bilíkovej chaty stála od roku 1875 jednoduchá Ruženina chata. Roku 1884 k nej pribudol o čosi väčší turistický hotel, ktorý však neskôr spolu s chatou vyhorel. Roku 1893 postavili na ich mieste dva hotely majitelia Spišskosobotskej lesnej spoločnosti. Hotely tvorili malú osadu nazývanú Studenopotocké kúpele. Tieto hotely však roku 1927 tiež vyhoreli. Na ich mieste bola 22. decembra 1934 otvorená Guhrova chata, ktorá bola roku 1936 ešte stavebne rozšírená. Po 2. svetovej vojne bola k chate pristavaná turistická ubytovňa a v roku 1946 bola premenovaná na Bilíkovu chatu na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka (1916 – 1944), ktorého Nemci ako účastníka SNP zajali pri Starom Smokovci a 7. septembra 1944 v Kežmarku popravili.
Súčasnosť Bilíkova chata je otvorená celoročne, ponúka klasické dvojlôžkové izby alebo v podkroví malý a veľký apartmán. Je prístupná pešo z Hrebienka, kde sa dá dostať buď lanovkou alebo pešo zo Starého Smokovca. Na chate je stanica Horskej záchrannej služby.
Prístupnosť chaty po zelenej značke: z Hrebienka, resp. Starého Smokovca po modrej značke: z Rainerovej chaty po rázcestie Vodopády Studeného potoka ( + ), ďalej po zelenej značke po rázcestie Nad Dlhým vodopádom ( + ) a následne po zelenej značke po žltej značke: z Tatranskej Lesnej k rázcestiu Vodopády Studeného potoka ( + ) a ďalej po zelenej značke
Okolie chaty Veľká Studená dolina Malá Studená dolina Prostredný hrot Hrebienok Rainerova chata
Galéria
Iné projekty
Kategória:Horské chaty vo Vysokých Tatrách Kategória:Architektúra z 1934