Verbum: Časopis pre kresťanskú kultúru je slovenský časopis vydávaný v štvrťročnej periodicite Spoločenstvom Ladislava Hanusa (SLH). Jeho šéfredaktorom je Juraj Šúst.
Časopis nadväzuje na rovnomenný časopis vydávaný v rokoch 1946 až 1948. Jeho vydávanie bolo obnovené v roku 1992 vo vydavateľstve Dobrá kniha, postupne ho prevzali spoločnosť Verbum a Katolícka univerzita v Ružomberku. SLH je jeho vydavateľom od roku 2021.
Názov časopisu bol oficiálne odvodený od úvodných slov evanjelia podľa Jána v latinčine („Et Verbum caro factums est“„A Slovo sa telom stalo“)
Emblém časopisu tvoria dvojkríž a nad ním skrížené Petrove kľúče. Bol navrhnutý Evou Ambrušovou.
Časopis v rokoch 19461948 Vznik časopisu Verbum bol dohodnutý v máji 1946 počas stretnutia na fare v Liptovskom Hrádku. Vznikal ako obnova a ideové pokračovanie časopisu Obroda. Ten v rokoch 1943 až 1944 vydávali v Ružomberku spišskí kňazi Ladislav Hanus, Valentín Kalinay a Jozef Kútnik Šmálov. Priame pokračovanie pod pôvodným názvom však nebolo možné pre blízkosť Obrody k režimu Slovenského štátu. Verbum však prevzal štruktúru rubrík Obrody a nadviazal na ňu aj personálne. Medzi jeho kľúčovými spolupracovníkmi boli Ladislav Hanus, Jozef Kútnik Šmálov, Vojtech Fronc, Cyril Dudáš, Vendelín Jankovič či Anton Harčar, bývalí redaktori a prispievatelia Obrody. Časopis napriek novému názvu čelil problémom. Československé štátne orgány odďaľovali registráciu časopisu a povolenie nakoniec dostal až v novembri 1946 za prísne stanovených podmienok. Nákladom nesmel presiahnuť tritisíc kusov, musel byť apolitický a výtlačky povinne zasielané úradom. Jozef Kútnik Šmálov, ktorý v období Slovenského štátu napríklad prispieval kritikou aj do časopisu Gardista, publikoval pod pseudonymami. Podľa Edity Príhodovej to súviselo s obavami po jeho odsúdení a uväznení v roku 1945. Podobne sa neuvádzalo ani meno druhého neformálneho hlavného redaktora Ladislava Hanusa, ktorého pôsobenie počas Slovenského štátu historik Szabó charakterizuje podporou Slovenského štátu a Jozefa Tisu, dočasnými sympatiami k niektorým aspektom nacizmu a snahou o jeho zmierenie s kresťanstvom, ako aj prejavmi národných a náboženských predsudkov a používaním rasovej terminológie. Hanus však samotné články publikoval pod vlastným menom. Hlavnou tvárou vznikajúceho časopisu sa stal teda Anton Harčar, členmi redakčnej rady boli Vendelín Jankovič, Jozef Bánsky, Anton Harčar, Ján Švec Slavkovian a Janko Silan.
Okrem časopisu sa vytvorilo aj nakladateľské družstvo Verbum. Počet podielnikov v družstve stúpol počas roka na takmer sto. Časť z nich zastávala významné pozície v Slovenskom štáte. Sídlo časopisu a vydavateľstva bolo v Košiciach. Okrem časopisu vydalo aj niekoľko kníh.
Počas svojej existencie sa Verbum stal vyhľadávaným časopisom, ktorý nestíhal vyhovieť všetkým objednávkam. Mal špecializované čísla venované napríklad filozofii či umeniu. Jedno dvojčíslo sa venovalo protestantizmu. Vyvolalo výrazné ohlasy. Jeden z najdôležitejších príspevkov v ňom mal Ladislav Hanus pod názvom Protestantizmus ako náboženský typ.
Redaktorom časopisu išlo predovšetkým o umeleckú, nie o úžitkovú náboženskú literatúru. Boli v ňom uverejňované literárnovedné štúdie, kratšie články, poznámky či referáty. Glosy sa zameriavali na aktuálne dianie v oblasti umenia na Slovensku a vo svete. Odberateľmi časopisu boli najmä laickí inteligenti ako lekári, učitelia, študenti, ale aj štátni úradníci či podnikatelia. Medzi odberateľov patrili aj komunisti Laco Novomeský a Gustáv Husák.
Koniec časopisu nastal v roku 1948 po tom, čo sa moci v Československu ujala Komunistická strana. Redaktori sa pokúsili o zachovanie časopisu, Janko Silan dokonca napísal prosebný list komunistickému politikovi a povereníkovi pre školstvo a osvetu, Ladislavovi Novomestskému, no požiadavka zmeniť názov časopisu a ideovú náplň bola pre redakciu Verbumu neprijateľná. Posledné dvojčíslie (celkovo osemnáste číslo v poradí) vyšlo v marci 1948, 20. decembra 1949 bola definitívne zlikvidovaná tlačiareň. Aktíva vydavateľstva predstavovali v čase zaistenia 907 870 Kčs.
Po nástupe komunistického režimu bol zatknutý najprv Jozef Kútnik Šmálov, neskôr aj Ladislav Hanus a obaja dlhodobo väznení.
Obnova po roku 1989 Myšlienka obnoviť vydávanie časopisu sa objavila po roku 1989. V pozadí obnovenia časopisu stáli spišský kňaz Ján Maga a pracovník Matice slovenskej a bývalý šéfredaktor Katolíckych novín Juraj Chovan. Pomoc poskytol Spolok svätého Vojtecha a jezuitské vydavateľstvo Dobrá kniha. Prvé číslo Verbum vyšlo v apríli 1992. Od roku 1993 prešlo vydávanie pod vydavateľstvo Verbum.
Myšlienkovo časopis nadväzoval na povojnové idey, rubriky aj princípy. Časopis však vychádzal s nižším nákladom ako pred februárom 1948. Kým v povojnovom Československu vychádzal časopis desaťkrát do roka, po roku 1989 postupne jeho periodicita postupne klesla zo šesť na dve čísla ročne.
Šéfredaktormi postupne boli Juraj Chovan, Michal Potemra, Blažej Krasnovský, Jozef Leščinský a košický kňaz Pavol Hrabovecký. Deklarovanou zásadou bolo vyhýbať sa politickej polemike, avšak Jozefa Leščinského, ktorý prevzal vedenie časopisu v polovici 90. rokov 20. storočia v redakcii dochádzalo k napätiu medzi mladšou a staršou generáciou. Časť redakcie napríklad presadzovala líniu HZDS a mala protimaďarské presvedčenie.
V roku 2008 zanikla spoločnosť Verbum a vydávanie časopisu prešlo pod krídla Katolíckej univerzity v Ružomberku. Došlo tiež k personálnym zmenám. V roku 2015 prevzal vedenie redakcie košický kňaz Pavol Hrabovecký, ktorý do redakčnej rady prizval viacerých slovenských teológov pôsobiacich v Ríme (o.i. Miroslava Konštanca Adama a Ľubomíra Žáka).
V roku 2021 prebralo vydávanie časopisu Verbum Spoločenstvo Ladislava Hanusa a jeho súčasným šéfredaktorom sa stal predseda tohto spoločenstva Juraj Šúst. Spoločenstvo bolo časťou spoločenského diskurzu kritizované pre svoje aktivity a interpretácie dedičstva slovenského vojnového štátu. Kontroverznou je aj spolupráca vydavateľa s organizáciami kritizovanými za šírenie autoritárskych agend, prepojenia na vládne a politické štruktúry v Maďarsku (strana Fidész) a Poľsku (strana PiS), snahy o obmedzovanie práv žien a menšín, ako aj za používanie SLAPP žalôb na umlčanie kritikov. Samotný Šúst bol autorom viacerých kontroverzných vyjadrení, napríklad v súvislosti s vojnou na Ukrajine či so Slovenským štátom a Holokaustom.
Financovanie Presné informácie o financovaní časopisu nie sú dostupné. Časopis je zrejme aktuálne financovaný z predplatného a zbierok organizovaných Inštitútom Ladislava Hanusa. V roku 2025 získal časopis dotáciu 35 000 € a v roku 2023 dotáciu 8 000 € z Fondu na podporu umenia (FPU).
Redakcia Členovia redakcie sú prevažne spojení so Spoločenstvom Ladislava Hanusa (SLH) a pôsobia v oblastiach ako filozofia, právo, žurnalistika, politológia a umenie.
Juraj Šúst, šéfredaktor: filozof (Trnavská univerzita); predseda SLH od 2011; zakladateľ Hanusových dní; dramaturg RTVS (Do kríža); pro-life aktivista. Ján Barčiak, zodpovedný redaktor a výkonný manažér: žurnalista (UK Bratislava), absolvent Kolégia Antona Neuwirtha. Boris Bartho, člen redakcie: právnik (Viedeň, Dijon); pedagóg na Fachhochschule Wiener Neustadt; člen predsedníctva SLH od 2011. Monika Šmeringaiová, členka redakcie: politologička (UK Bratislava); pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Šimon Sádovský, člen redakcie: informatik s PhD (UK Bratislava); vedie semináre v SLH; prispieva do Postoja, Štandardu a European Conservative. Michal Čop, člen redakcie: politológ; redaktor portálu Marker; člen SLH a dramaturg Košických Hanusových dní. Andrej Gejdoš, člen redakcie: slovakista a latinista; vedie eRko (hnutie kresťanských spoločenstiev detí). Timotej Križka, člen redakcie: filmár (VŠMU Bratislava). Michal Malatinský, člen redakcie: právnik s PhD (UK Bratislava). Ján Tkáč, člen redakcie: hudobník (UK Bratislava, Cambridge); poradca europoslankyne Miriam Lexmann; konzultant. Ján Tomaštík, člen redakcie: politický filozof s PhD (Masarykova univerzita); štúdium na Princetone; ex-Veritas Scholar ADF International; pracoval na Ministerstve práce SR; vyučuje na UK (politická filozofia, lekárska etika). Samuel Trizuljak, člen redakcie: historik politického myslenia (Cambridge, Heidelberg, Oxford); visiting fellow Mathias Convinus Collegium (MCC); vedie kurzy pre SLH; speechwriter pre ministra obrany Jaroslava Naďa. Terézia Šoralová, sociálne siete a newsletter: pracuje v SLH na marketingu a sociálnych sieťach.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Časopisy na Slovensku Kategória:Kresťanské časopisy Kategória:Vzniklo v 1946 Kategória:Vzniklo v 1992 Kategória:Zaniklo v 1949