Slovenský raj

náhľad|Hornád náhľad|pohľad z Tomášovského výhľadu do doliny Bieleho potoka náhľad|Veľký vodopád v rokline Piecky náhľad|Kláštorská roklina náhľad|Schéma roklín Slovenského raja

Slovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša a horného Gemera. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska patrí do Spišsko-gemerského krasu a leží v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Polohopis Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Spišsko-gemerský kras → Slovenský raj

Podcelok Spišsko-gemerského krasu zaberá jeho severovýchodnú časť a susedí na severe s Vikartovskou priekopou, na východe s Hornádskym podolím (podcelky Hornádskej kotliny), na juhu nadväzujú Volovské vrchy podcelkom Havranie vrchy. Juhozápadným smerom ležia Stolické vrchy a ich podcelok Stolica a úzkym pásom pokračuje Muránska planina ako druhá polovica Spišsko-gemerského krasu. Západným smerom leží Heľpianske podolie (podcelok Horehronského podolia) a Kráľovohoľské Tatry, zaberajúce východnú časť Nízkych Tatier.

Charakteristika Je charakteristický členitým terénom – roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Slovenský raj má rozlohu asi na území okresov Spišská Nová Ves Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90 % územia parku; ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy, ale aj zmiešané lesy. Najvyšší vrch je Borovniak (), najnižším miestom je koryto Hornádu ().

Geológia a geomorfológia Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 488 Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.

Reliéf Krasové planiny – Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc Prechodný typ – vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice Normálny typ – verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť

Pôdy na vápencoch a dolomitoch – rendziny sprašové hliny – hnedé lesné pôdy niekde illimerizované na pestrých verfénskych vrstvách – hnedé lesné pôdy alúviá – štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia

Klíma Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 46 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (1617 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).

Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

Vrcholy Slovenského raja # Vrchol Výška (m) Súradnice Prístup 1. Borovniak 1272 2. Ondrejisko 1271 neoznačený 3. Javorina 1186 neoznačený 4. Honzovské 1172 neoznačený 5. Gregová 1168 neoznačený 6. Remiaška 1168 neoznačený 7. Havrania skala 1156 8. Duča 1142 neoznačený 9. Vahan 1139 neoznačený 10. Cigánka 1137 neoznačený 11. Kopanec 1132 neoznačený 12. Kopa 1128 neoznačený 13. Suchý vrch 1122 neoznačený 14. Gačovská skala 1113 neoznačený 15. Lipovec 1112 neoznačený 16. Doštianky 1110 neoznačený 17. Červená skala 1109 neoznačený 18. Holý kameň 1107 neoznačený 19. Marčeková 1101 neoznačený 20. Popová 1099 neoznačený 21. Zbojnícka 1 091 neznačený 22. Štrbáková 1078 neoznačený 23. Rakytovec 1068 neoznačený 24. Bykárka 1058 neoznačený 25. Koč 1057 neoznačený 26. Tri kopce 1056 neoznačený 27. Vysoká 1036 neoznačený 28. Skala 1035 neoznačený 29. Prostredný vŕšok 1020 neoznačený 30. Barbolica 1013 neoznačený

Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny Biela dolina-Piecky Čierna dolina Kláštorská roklina Kyseľ Malý Sokol (neprístupný verejnosti) Prielom Hornádu (najdlhšia) Sokolia dolina (najpríkrejšia) Stratenský kaňon Suchá Belá (najnavštevovanejšia) Veľký Sokol Tiesňavy Zadná diera (neprístupná verejnosti) Zejmarská roklina Zelená dolina (neprístupná verejnosti)

Vodopády Slovenského raja V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekoľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria: Závojový vodopád (Sokolia dolina): Obrovský vodopád (Kyseľ): Karolinyho vodopád (Kyseľ): Kaplnkový vodopád (Kyseľ): Okienkový vodopád (Suchá Belá): Misové vodopády (Suchá Belá): Veľký vodopád (Piecky): Bočný vodopád (Suchá Belá): Terasový vodopád (Piecky): Korytový vodopád (Suchá belá):

Vodné plochy Hanz-Jakubová pod Vahanom Klauzy Palcmanská Maša Blajzloch

Jaskyne V Slovenskom raji je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú: Medvedia jaskyňa Čertova jaskyňa Duffart Kláštorská jaskyňa Dlhá jaskyňa Jaskyňa nad Košiarom Jaskyňa na Skale Kešelova diera Ružová jaskyňa Vlčia jaskyňa

Fauna a flóra Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).

V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.

V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.

Turistické trasy

Východiská trás Čingov ()

náhľad|vľavo|Pohľad na Čingov zo Soviej skaly

Čingov je najstaršie a najväčšie turistické centrum v oblasti. Nachádza sa v údolí Hornádu medzi vrchom Čingová () a výbežkami Ludmanky (). Je východiskom náročnejších túr do centrálnej časti Slovenského Raja. Prístup je z cesty Spišský Štvrtok-Spišská Nová Ves ale aj zo Spišských Tomášoviec.

Okolie: Spišské Tomášovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Sovia Skala, Tomášovský výhľad.

Dedinky () náhľad|Dedinky a Palcmanská Maša náhľad|Palcmanská Maša Obec Dedinky vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí – Štefanovce a Imrichovce. Dedinky ležia v údolí rieky Hnilec, nad priehradou Palcmanská Maša, ktorá patrí k najchladnejším na Slovensku.

Nad Dedinkami je planina Geravy, na ktorú sa do roku 2009 dalo vyviesť sedačkovou lanovkou. Odtiaľ vedú turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať takmer do každej časti Slovenského raja.

V obci je možné sa ubytovať buď v hoteli alebo na privátoch.

Počas zimnej sezóny sa dá v obci aj lyžovať, lyžiarske svahy s vlekmi sú určené skôr pre nenáročných lyžiarov.

Dobšinská Ľadová Jaskyňa () Dobšinská ľadová jaskyňa je osada patriaca do obce Stratená v údolí rieky Hnilec. V obci začína Stratenská dolina s kaňonom rieky Hnilec končiacim za Stratenskou pílou v priehrade Palcmanská Maša.

Osada leží pri rovnomennej jaskyni vyhlásenej za národnú prírodnú pamiatku roku 1964. Jaskyňa je dlhá 1232 metrov, výzdoba jaskyne je tvorená ľadom. Jaskyňa svojím charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Jaskyňa je otvorená od polovice mája do konca septembra, denne okrem pondelkov. Verejnosti je prístupných 475 metrov s prevýšením 43 metrov, prehliadka trvá 40 minút.

Geravy Geravy je zachovalá vápencová plošina, leží na nej množstvo krasových útvarov. Geravy sú súborom horských lúk a polian obklúčených lesmi. Geravy boli v minulosti prístupné z Dediniek aj sedačkovou lanovkou. Po Glackej ceste sú z Geráv prístupné takmer všetky oblasti Slovenského raja. Nachádzajú sa tu tiež neupravované bežecké trate. Voľakedy tu bol taktiež malý lyžiarsky vlek, ale na protest ochranárov musel byť neskôr demontovaný.

Kláštorisko () náhľad|Súčasnosť na Kláštorisku Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Na Kláštorisko vedie množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez rokliny Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja.

Na Kláštorisku je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom. náhľad|Zrúcaniny kartuziánskeho kláštora Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora, vybudovaného v 13. storočí (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol v (?) 13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti.

Mlynky () Obec Mlynky bola vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka. V rokoch 19311933 učil v Bielej Vode Ján Nálepka, po ktorom sú pomenované vodopády v Zejmarskej rokline.

Mlynky sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Na svahoch Kruhovej sú tri lyžiarske vleky a viaceré zjazdové trate rôznej náročnosti, v okolí Bielej Vody sú vybudované bežecké trate.

Turistické chodníky vedú do Zejmarskej rokliny a na Geravy, odkiaľ sú prístupné všetky ostatné turistické oblasti Slovenského raja.

Podlesok () Podlesok je centrum v údolí Veľkej Bielej Vody od ústia Suchej Belej po ústie Veľkej Bielej vody do Hornádu (Hrdlo Hornádu). Prístup zo Spišského Štvrtka ().

Okolie: Betlanovce, Spišský Štiavnik, Hrabušice, Spišský Štvrtok, Dravce, tiesňavy Suchá Belá, Piecky, údolie Veľkej Bielej vody, Prielom Hornádu.

Spišská Nová Ves () Okresné mesto v mieste, kde rieka Hornád opúšťa Slovenský raj. Mesto má hotelové ubytovanie.

Okolie: Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Dreveník, Markušovce, Čingov, Smižany. Novoveská Huta je východiskom trás do severovýchodnej časti Slovenského raja.

Stratená náhľad|Stratenská píla Stratená je obec v údolí rieky Hnilec, v minulosti banícka osada. V obci možnosť ubytovania v hoteli, penziónoch a na privátoch. Z obce vedie turistický chodník na vrchol Havranej skaly, do Dediniek, cez Tiesňavy pod Hanesovou do Dobšinskej ľadovej jaskyne. V okolí obce leží prírodná rezervácia Stratená so Stratenskou dolinou.

Chránené územia v Slovenskom rajiZoznam chránených území v Slovenskom raji

Národné prírodné rezervácie Holý kameň Kyseľ Piecky Prielom Hornádu Sokol Stratená Suchá Belá Tri kopce Vernárska tiesňava Zejmarská roklina

Prírodné rezervácie Barbolica Čingovské hradisko Hranovnické pleso Kocúrová (štúdium rastu a prirodzenej obnovy stromov) Malé Zajfy Mokrá Muráň Ostrá skala Vyšná Roveň

Národné prírodné pamiatky Dobšinská ľadová jaskyňa Medvedia jaskyňa Stratenská jaskyňa

Chránený areál Knola

Osady na území parku Na území národného parku ležia nasledovné dediny a osady: Dedinky Dobšinská Ľadová Jaskyňa Dobšinská Maša Stratená Vernár

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Slovenský raj Trasy a turistické centrá Turistické trasy Turistické miesta a destinácie