Miami je najväčšie mesto v juhovýchodnej časti Floridy a druhé najväčšie v celom štáte. Jeho metropolitná oblasť sa rozkladá od močiarov národného parku Everglades na západe až k Atlantickému oceánu na východe. Počet obyvateľov samotného mesta je 433 136. Metropolitná oblasť má viac ako 5,2 milióna obyvateľov, čo ju radí medzi najväčšie v Spojených štátoch. Väčšinu populácie tvoria belosi a Afroameričania. Rozloha mesta samotného je , z toho však viac ako zaberá vodná plocha.
V roku 2026 bolo jedným z dejísk Majstrovstiev sveta vo futbale.
Charakteristika Mesto je centrom celosvetového významu z pohľadu ekonomiky, dopravy, kultúry, vzdelávania, médií, umenia, zábavy a medzinárodného obchodu. V Miami sa nachádza významný prístav a letisko, vďaka ktorým sa mu tiež hovorí Brána do Ameriky. V centre mesta je najväčšia koncentrácia medzinárodných bánk v celých Spojených štátoch. K masívnemu rastu počtu obyvateľov došlo predovšetkým v posledných 50 rokoch vďaka emigrantom z Latinskej Ameriky, ktorí dnes tvoria 65 % obyvateľov mesta a zaslúžili sa aj o to, že tu medzi jazykmi prevláda španielčina.
Prvými obyvateľmi oblasti dnešného Miami boli pôvodní Američania už pred 10 000 rokmi, pri príchode prvých Európanov tu žil kmeň Tequestov. Prvým stálym osadníkom tu bol na začiatku 19. storočia Pedro Fornells z Menorky. Za zakladateľku Miami je považovaná Julia Tuttle, ktorá tu vytvorila rozsiahle plantáže a zaslúžila sa o rozvoj železničnej dopravy v oblasti. Počas 20. storočia došlo k obrovskému rastu populácie mesta a celej aglomerácie. Na konci storočia sa Miami dostalo do finančnej krízy, čo napravila až nová administratíva zvolená v roku 2001.
Dejiny 15. až 19. storočie
Prvým Európanom, ktorý uzrel oblasť dnešného Miami, bol Španiel Juan Ponce de León. Do svojho denníka si zapísal, že doplával na miesto Chequescha, čo je prvé dochované meno, ktoré Miami dostalo. Pedro Menéndez de Avilés urobil prvé zaznamenané pristátie na pobreží v roku 1566, keď hľadal svojho syna, ktorý v tejto oblasti stroskotal.Parks, s. 14 O rok neskôr začali španielski vojaci vedení otcom Franciscom Villarealom z jezuitského rádu misijnú činnosť pri ústí rieky Miami, ale okolo roku 1570 sa rozhodli nájsť iné pôsobisko mimo Floridy. Španieli poslali ďalšiu misiu do Biscayne Bay v roku 1743 a postavili tu pevnosť a kostol. Misionári navrhovali trvalé osídlenie, ale tento návrh bol zamietnutý ako nepraktický a misia bola do konca roka stiahnutá.
Prvým stálym osadníkom v oblasti Miami bol Pedro Fornells, pôvodom z ostrova Menorca, ktorý na ostrov Key Biscayne prišiel na začiatku 19. storočia. Fornells z ostrova zaznamenal na pevnine prítomnosť squatterov. Roku 1825 navštívil Cape Florida Settlement americký maršal Waters Smith a ponúkol squatterom zisk pôdy, ktorú obývali.Blank, s. 19, 27 V rovnakom roku bol na ostrove Key Biscayne postavený maják Cape Florida Light, ktorého prvým strážcom sa stal John Dubose.Blank, s. 49
Oblasť bola ovplyvnená druhou seminolskou vojnou, ktorá spôsobila prudké vyľudnenie Miami. Roku 1844 sa Miami stalo administratívnym centrom okresu. Tretia seminolská vojna v rokoch 18551858 spomalila osídľovanie juhovýchodnej Floridy. V roku 1891 kúpila Julia Tuttle, známa tiež ako Matka Miami () veľkú citrusovú plantáž v oblasti Miami. 7. februára 1895 zasiahol Floridu veľký mráz, ktorý zničil všetku úrodu. Miami však zostalo nedotknuté a citrusy Julie Tuttleovej boli jediné na trhu. Potom sa jej podarilo presvedčiť multimilionára Henryho Flaglera, aby rozšíril železničnú trať až do Miami a postavil tu hotel. S budovaním železnice sa v Miami zvýšila aktivita. 28. júla 1896 sa Miami oficiálne stalo mestom s 502 voličmi, vrátane stovky zaregistrovaných afroamerických voličov.
Prvá polovica 20. storočia thumb|200px|Dade Courthouse, postavený v roku 1928 Rast Miami od začiatku 20. storočia až do druhej svetovej vojny bol obrovský. Od roku 1900 do roku 1920 tu pribudlo takmer 30 000 obyvateľov. So zvýšením populácie samozrejme prišla potreba ďalšieho územia. Počas dvadsiatych rokov úrady Miami povolili hazardné hry a boli laxné v regulácii zákazov, preto sem migrovalo veľa ľudí zo severu Spojených štátov. Od roku 1920 do roku 1923 sa populácia Miami zdvojnásobila. Na jeseň 1925 boli blízke oblasti Lemon City, Coconut Grove a Allapattah pripojené a vzniklo tak Väčšie Miami.Po anglicky Greater Miami, dnešný oficiálny názov je Miami-Fort Lauderdale-Pompano Beach Metropolitan Area.
Rozmach začal upadať kvôli prieťahom pri stavbe budov, ktoré boli spôsobené aj preťaženým dopravným systémom. V roku 1926 bol prístav v Miami na mesiac zablokovaný dánskou loďou. Tri hlavné železničné spoločnosti uvalili embargo na všetok dovoz s výnimkou jedla. Cena ubytovania tu rýchlo vystúpila a nájsť cenovo dostupné miesto na bývanie bolo takmer nemožné. Navyše v roku 1926 zasiahol Miami silný hurikán, ktorý podľa Červeného kríža spôsobil 373 smrteľných nehôd a mnoho ľudí bolo nezvestných. Táto búrka 4. kategórie bola 12. najhoršou v USA počas 20. storočia čo do množstva škôd a obetí. Nasledovala veľká hospodárska kríza, kvôli ktorej bol v oblasti otvorený tábor CCC.Civilian Conservation Corps (CCC) bol štátom podporovaný program pre zamestnávanie mužov vo veku 18-24 rokov, ktorý bol zameraný na ochranu a rozvoj prírodných zdrojov. 15. februára 1933 tu bol spáchaný atentát na F. Roosevelta, pri ktorom zomrel starosta Chicaga Antonín Čermák.
Na rozdiel od mnohých miest na Floride zostalo Miami na začiatku druhej svetovej vojny relatívne zdravé, ale pre obranu pred nemeckými ponorkami bolo rozdelené na dva vojenské dištrikty. Ako silnela vojna s ponorkami, pribúdali v oblasti Miami vojenskej základne. Americké námorníctvo prevzalo kontrolu nad prístavom v Miami a vzdušné sily si na miestnych letiskách vytvorili základne. Na Južnej Floride bolo vycvičených viac ako 500 000 vojakov a 50 000 dôstojníkov.
Druhá polovica 20. storočia thumb|Kubánski utečenci počas Marielského exodu Dôsledkom zosadenia generála Batistu po kubánskej revolúcii sa veľké množstvo Kubáncov žijúcich v Miami vrátilo na Kubu, ale čoskoro potom sa hromadne vracali do Miami. V prvej vlne bolo mnoho vysoko vzdelaných ľudí, ktorí utiekli za úspešnejšou kariérou. Na konci šesťdesiatych rokov žilo v Dade (dnes Miami-Dade) viac než 400 000 kubánskych utečencov. Hoci Miami v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch nebolo centrom hnutia za občianske práva, stále malo značnú populáciu Afroameričanov a černochov z Karibiku. Roku 1972 bola v Miami otvorená Florida International University.
V decembri 1979 došlo ku škandálu. Policajti stíhali motocyklistu Arthura McDuffieho, ktorý potom havaroval. Keď ho polícia dostihla, bol len mierne zranený. Policajti mu dali dole helmu a ubili ho obuškami, potom helmu opäť nasadili a zavolali ambulanciu, že došlo k motocyklovej nehode. McDuffieho matka povedala novinám Miami Herald o pár dní neskôr toto: "Zbili môjho syna ako psa. Zbili ho len preto, že išiel na motorke a bol čierny." Porota však po krátkom uvážení policajta zbavila viny. To rozpútalo jedny z najväčších nepokojov v dejinách Spojených štátov. Nepokoje sa skončili až o tri dni neskôr a zahynulo počas nich najmenej 18 ľudí, okrem toho viac ako 850 ich bolo zatknutých. Približná škoda bola odhadnutá na 50 miliónov dolárov.
V osemdesiatych rokoch sa Miami stalo jedným z najväčších amerických prekladísk kokaínu z Kolumbie, Bolívie a Peru. Drogy priniesli Miami miliardy dolárov, vďaka ktorým tu začali vyrastať predajne luxusných automobilov, päťhviezdičkové hotely a ďalšie znaky prosperity. Marielský exodus v roku 1980 priniesol do Miami ďalších viac ako 125 000 Kubáncov. Na rozdiel od veľkej migrácie v šesťdesiatych rokoch sa však teraz prisťahovalo mnoho chudobných ľudí a začalo dochádzať k bielemu úteku. O päť rokov neskôr bol zvolený za starostu Miami Xavier Suarez, ktorý sa tak stal prvým kubánskym starostom mesta. V osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov navštívilo Miami mnoho významných osobností, medzi nimi pápež Ján Pavol II., kráľovná Alžbeta II. alebo prezident Ronald Reagan.
V roku 1992 zasiahol juh Miami-Dade hurikán Andrew, ktorý spôsobil škody za 20 miliárd dolárov. Posledná veľká migrácia prebehla v roku 1994, ale kvôli Clintonovej novej politike nebola tak výrazná. Kubánca chyteného na mori totiž americká pobrežná stráž odvážala do Guantanama, alebo do Panamy. Počas tejto emigrácie opustilo svoje domovy takmer 38 000 Kubáncov. 9. septembra 1994 sa USA a Kuba dohodli na normalizácii migrácie medzi týmito štátmi. V roku 1996 sa Miami kvôli finančným škandálom umiestnilo ako 4. najchudobnejšie mesto Spojených štátov. Finančné problémy mesta pretrvávali až do roku 2001, keď bol za starostu Miami zvolený Manny Diaz.
Geografia thumb|left|185px|Mapa mesta Miami S rozlohou iba má Miami najmenšie územie zo všetkých významných miest USA. Celková rozloha Miami je totiž , z čoho však zaberá vodná plocha. Z tohto dôvodu Miami tiež patrí medzi najhustejšie zaľudnené mestá v USA. Nadmorská výška oblasti nie je väčšia ako , priemer je . Hladina podzemnej vody je iba jeden až dva metre pod povrchom zeme. Miami je jediné významné americké mesto, ktoré hraničí s dvoma národnými parkmi – Národným parkom Everglades na západe a Národným parkom Biscayne na východe. Miami s predmestiami sa rozkladá medzi mokraďami Everglades a lagúnou Biscayne Bay. 145 km severne od mesta sa nachádza jazero Okeechobee. Hlavná časť mesta leží na pobreží Biscayne Bay, ktoré obsahuje stovky prírodne i umelo vytvorených bariérových ostrovov, z ktorých najväčšie sú Miami Beach a South Beach. Golfský prúd, teplý morský prúd, prúdi severným smerom iba od pobrežia, čo spôsobuje, že klíma tu zostáva teplá a mierna po celý rok.
Skalné podložie pod oblasťou Miami je nazývané Miami limestone alebo Miami oolite. Toto podložie, hrubé nie viac ako , je pokryté tenkou vrstvou pôdy. Miami limestone vznikol dôsledkom drastických zmien hladiny mora spojených so zaľadnením. Pod rovinou sa nachádza zvodeň pomenovaná (podľa lagúny) Biscayne Aquifer. Táto zvodeň je prírodným podzemným zdrojom sladkej vody a väčšina metropolitnej oblasti ju využíva aj ako zdroj pitnej vody. Táto zvodeň však sťažuje stavbu podzemných konštrukcií.
Klíma Miami má tropické monzúnové podnebie (Köppenova klasifikácia podnebia - Am) s horúcimi a vlhkými letami a krátkymi, teplými a značne suchšími zimami. Ide o druhé najvlhkejšie mesto v Spojených štátoch. Podobu podnebia ovplyvňujú jeho nadmorská výška, poloha, blízkosť Golfského prúdu a pozícia tesne nad obratníkom Raka. S priemernou januárovou teplotou 19,6 °C zimu charakterizujú mierne až vyššie teploty a chladný vzduch znášajúci sa vždy po priechode studeného frontu, ktorý vytvára veľa drobných zrážok. Daždivá sezóna začína niekedy v máji a končí uprostred októbra. Počas tohto obdobia sa teploty pohybujú medzi 29 až 35 °C a sú sprevádzané veľkou vlhkosťou, hoci popoludňajšie búrky a brízy rozširujúce sa od Atlantiku znižujú teplotu vzduchu. Väčšina z ročných cca zrážok spadne práve v tomto období. Najnižšia nameraná teplota bola -3 °C a maximálna 37 °C. Existuje iba jediný záznam snehových zrážok a ten pochádza z 19. januára 1977.
Správa Správu Miami má na starosti mestská rada, zložená zo starostu a piatich komisárov (mestská komisia), a mestská správa. Mestská komisia, volená na štyri roky, predstavuje riadiaci orgán s právomocou vydávať vyhlášky, prijímať nariadenia a vykonávať všetky funkcie uvedené v mestskej charte. Jej členovia sú volení v jednotlivých dištriktoch Miami. Starosta, volený obyvateľmi mesta na štyri roky, vymenúva správcu mesta. Mestská radnica sa nachádza vo štvrti Coconut Grove. thumb|195px|Radnica v Miami Mestská rada : Tomás Regalado - starosta mesta Miami Wilfredo Gort - komisár mesta Miami, dištrikt 1 Marc Sarnoff - komisár mesta Miami, dištrikt 2 Frank Carollo - komisár mesta Miami, dištrikt 3 Francis Suarez - komisár mesta Miami, dištrikt 4 Richard P. Dunn - komisár mesta Miami, dištrikt 5Mestská správa :