David Jon Gilmour (* 6. marec 1946, Cambridge, Anglicko, Spojené kráľovstvo) je anglický gitarista, spevák a skladateľ, ktorý je známy ako člen skupiny Pink Floyd.
Ku skupine Pink Floyd sa David Gilmour pripojil v roku 1967, krátko pred odchodom zakladajúceho člena, Syda Barretta. Začiatkom 80. rokov sa kapela stala jednou z najpredávanejších a najuznávanejších v hudobnej histórii.For 250 million records sold see: ; For 74.5 million RIAA certified units sold see: Po odchode Rogera Watersa v roku 1985 skupina Pink Floyd pokračovala pod Gilmourovým vedením a vydala ďalšie tri štúdiové albumy.
David Gilmour produkoval množstvo ďalších hudobných umelcov. Medzi nimi napríklad skupinu Dream Academy. Pomohol tiež pri zviditeľňovaní speváčky a skladateľky Kate Bushovej. Zaplatil jej prvé profesionálne nahrávky a pomohol jej uzatváraní nahrávacej zmluvy. David Gilmour vydal štyri sólové štúdiové albumy: David Gilmour (1978), About Face (1984), On an Island (2006) a Rattle That Lock (2015). Jeho piaty sólový album Luck and Strange je naplánovaný na september 2024.
Ako člen kapely Pink Floyd bol David Gilmour uvedený v roku 1996 do americkej rokenrolovej siene slávy a v roku 2005 do britskej hudobnej siene slávy. V roku 2003 sa Gilmour stal nositeľom Rádu britského impéria (CBE). Za výnimočný prínos pre hudbu je David Gilmour držiteľom ceny Q Awards. Vo februári 2006 bol v magazíne Guitarist (UK) David Gilmour zvolený na prvé miesto v hlasovaní o najlepšieho hráča na gitare Fender. V roku 2023 ho časopis Rolling Stone dal na 28. miesto svojho zoznamu najlepších gitaristov všetkých čias. V roku 2009 ho poslucháči digitálnej stanice Planet Rock dali na 36. miesto zoznamu najlepších rockových spevákov.
Gilmour sa podieľal aj na projektoch súvisiacich s ochranou zvierat, environmentalizmu, bezdomovectva, chudoby a ľudských práv. Je druhýkrát ženatý a je otcom ôsmich detí. Jeho súčasná manželka, spisovateľka Polly Samsonová, mu otextovala viacero piesní.
Pôvod a hudobné začiatky David Jon Gilmour sa narodil a vyrastal v Grantchester Meadows neďaleko Cambridge, v Anglicku.. Má troch súrodencov: Petra, Marka a Catharine. Jeho otec, Douglas Gilmour, bol docentom zoológie na univerzite v Cambridge, jeho matka Sylvia, (rod. Wilsonová), vyštudovala pedagogiku, neskôr pracovala ako filmová redaktorka pre BBC. V čase Gilmourovho narodenia žili v Trumpingtone, v grófstve Cambridgeshire. V roku 1956 sa po niekoľkých presunoch presťahovali do neďalekého Grantchestra.: the house in Trumpington; .
Gilmourovi rodičia syna Davida povzbudzovali, aby sa venoval svojmu záujmu o hudbu, V roku 1954 si kúpil svoj prvý singel, „Rock Around the Clock“ od Billa Haleyho. Nadšenie pre hudbu u neho v nasledujúcom roku vystupňovala skladba Elvisa Presleyho „Heartbreak Hotel“. Neskôr, potom ako počul nahrávku „Bye Bye Love“ od Everly Brothers, začal sa zaujímať o hru gitaru. Od suseda si požičal prvú gitaru, ktorú mu už nevrátil. Čoskoro nato sa Gilmour začal učiť hrať pomocou knihy a nahrávok od Peta Seegera. Vo veku 11 rokov začal Gilmour navštevovať súkromnú školu Perse School na Hills Road v Cambridge, ale štúdium ho nebavilo. Stretol sa tam aj s budúcimi členmi Pink Floyd, Sydom Barrettom a Rogerom Watersom, ktorí vtedy navštevovali chlapčenskú strednú školu Cambridgeshire na Hills Road.
V roku 1962 začal Gilmour na vysokej škole Cambridgeshire College of Arts and Technology študovať v prvom stupni moderné jazyky. Napriek tomu, že štúdium nedokončil, naučil sa aspom hovoriť plynule po francúzsky. Študentom na tejto vysokej škole bol aj Syd Barrett, s ktorý v tom čase spolu travili poludnia cvičením hry na gitaru.
Koncom roka 1962 sa Gilmour pripojil k bluesrockovej skupine Jokers Wild. Nahrali vtedy spolu v Regent Sound Studio na Denmark Street v západnom Londýne jednostranný album a singel, z ktorých bolo vtedy vyrobených len po 50 kópií. V roku 1965 Gilmour šiel stopom do Saint-Tropez vo Francúzsku. Barrett s jeho kamarátmi tam tiež jazdil, stretli sa tam aj s Gilmourom. Vo Francúzsku boli zatknutí za nepovolené pouličné vystupovanie. Neskôr sa s Barrettom vybrali do Paríža, kde na týždeň usadili mimo mesta a navštívili Louvre. Počas tejto doby Gilmour pracoval na rôznych miestach, no najmä ako vodič a asistent módneho návrhára Ossieho Clarka.
V polovici roku 1967 Gilmour cestoval po Francúzsku s anglickým basgitaristom Rickom Willsom a bubeníkom Williem Wilsonom, ktorí predtým hrávali v kapele Jokers Wild. Trio vystupovalo pod názvom Flowers, potom Bullitt, ale nebolo komerčne úspešné. Keď si majitelia klubov vypočuli ich interpretácie coververzií hitparádových hitov, zdráhali sa zamestnať. Napokon, krátko po ich príchode do Paríža, im zlodeji ukradli aparatúru. Vo Francúzsku Gilmour naspieval vokály k dvom skladbám na soundtracku k filmu Two Weeks in September, v ktorom hrala hlavnú úlohu herečka Brigitte Bardotová.
Keď sa Bullitt neskôr toho roku vrátil do Anglicka, boli takí chudobní, že ich dodávka mala úplne prázdnu nádrž a oni ju museli z trajektu do prístaviska vytlačiť ručne.
Hudobná kariéra
Pink Floyd thumb|Gilmour v polovici 70. rokov na koncerte s kapelou Pink Floyd V roku 1967 skupina Pink Floyd, ktorú spolu s Nickom Masonom a Richardom Wrightom založili z Gilmourovi spolužiaci z Cambridge, Barrett a Waters, vydala svoj debutový štúdiový album The Piper at the Gates of Dawn. V máji sa Gilmour nakrátko vrátil do Londýna, aby si zohnal novú aparatúru. Počas svojho pobytu sledoval ako skupina Pink Floyd nahráva „See Emily Play“. Zostal vtedy šokovaný, keď zistil, že Barrett, ktorý začínal trpieť psychickými problémami, ho už očividne nespoznával.
V decembri 1967, keď sa Gilmour vrátil do Anglicka, ho Nick Mason pozval, aby sa k skupine Pink Floyd pripojil. Potrebovali človeka, ktorý by nahrádzal čoraz viac nevyspytateľného Syda Barretta. Gilmour ponuku prijal. V kapele pôvodne zamýšľali pokračovať s Barrettom ako nehrajúcim skladateľom piesní.: (primary source); : (secondary source). Jeden z obchodných partnerov skupiny, Peter Jenner, povedal, že plánom bolo mať Davida Gilmoura aby „kryl Barrettove výstrednosti“.
V marci 1968 prestávala byť práca s Barrettom únosná a on súhlasil že z kapely odíde. Mason to neskôr komentoval: „Po Sydovi bol Dave rozdielom medzi svetlom a tmou. Bol v absolútnej forme a zviedol ju do lepších výkonov. Myslím, že toto riešenie bolo pre nás na prežitie oveľa menej náročné."
Pri komponovaní albumu Dark Side of the Moon sa začal autorsky presadzovať Roger Waters, ktorého dominancia sa pri nasledujúcich albumoch Wish You Were Here, Animals, The Wall a The Final Cut stala absolútnou. David a Rick svoje kompozičné nápady pre albumy vydávali väčšinou iba na svojich sólových projektoch. Postupne vznikalo napätie medzi členmi skupiny. Počas nahrávania albumu The Wall bol zo skupiny vylúčený Richard Wright. Rogerove ego sa naplno prejavilo pri nahrávaní jeho posledného albumu so skupinou Pink Floyd s názvom The Final Cut.
V polovici roku 1985 sa rozhodol Waters zrušiť spoluprácu s manažérom skupiny Stevem O’Rourkem. Ukončenie tejto spolupráce znamenalo pre Steva mať pre projekty skupiny súhlas od Davida a Nicka. David Gilmour s Nickom Masonom zrušenie spolupráce so Stevem nepotvrdili. Roger sa v tom čase rozhodol, že oficiálne od skupiny Pink Floyd odíde, mysliac, že tým vlastne neoficiálne ukončí jej existenciu. V decembri oznámil nahrávacím štúdiám svoj odchod zo skupiny Pink Floyd. Zároveň sa Nick Mason v jeseni 1985 vyjadril, že by chcel so skupinou znovu koncertovať a že by on a David mali záujem o obnovu spolupráce, „že oni s definitívnym koncom nesúhlasia“.
Prvé sólové nahrávky thumb|upright|Gilmour v roku 1984
Koncom 70. rokov si mal David Gilmour niekoľko hudobných nápadov, ktoré sa na album kapely Pink Floyd nedostali. V roku 1978 preto vydal svoj prvý sólový album David Gilmour, na ktorom sa plnohodnotne autorsky podieľal. Z tohto nahrávania zostali niektoré nápady, ktoré boli potom neskôr zrealizované v skladbe „Comfortably Numb“ z albumu skupiny Pink Floyd The Wall (1979).
V skupine postupne narastalo napätie. Wrighta z nej vyhodili v priebehu nahrávania albumu The Wall. Počas nakrúcania filmu The Wall sa zhoršoval aj vzťah medzi Gilmourom a Watersom, napätie vyvrcholilo pri výrobe albumu The Final Cut (1983). V tejto negatívnej atmosfére sa Gilmour rozhodol k nahratiu jeho druhého sólového štúdiového albumu, ktorý v roku 1984 vyšiel pod názvom About Face. V ňom sa snažil vyjadriť svoje pocity na množstvo aktuálne prežitých tém, od vzťahu s Watersom až po vraždu Johna Lennona. Po vydaní albumu Gilmour absolvoval turné po Európe. Na britskej časti tohto turné hosťoval aj Nick Mason. Napriek tomu, že niektoré koncerty boli zrušené, turné skončilo so ziskom.
Keď sa vrátil z turné, David Gilmour hral na gitare s radom umelcov a produkoval nahrávanie debutového albumu skupiny The Dream Academy, vrátane ich amerického Top-10 hitu „Life in a Northern Town“ (1986).
Gilmour je aj spoluautorom piatich piesní na albume Roya Harpera The Unknown Soldier (1980). Na tomto albume je aj skladba „Short and Sweet“, ktorú Gilmur prvýkrát nahral na svoj debutový album z roku 1978. V apríli 1984 Roy Harper prekvapivo hosťoval na Gilmourovom koncerte, ktorý sa konal lodýnskej sále Hammersmith Odeon, kde zaspieval skladbu „Short and Sweet“. Táto verzia skladby sa nachádza aj na Gilmourovom koncertnom DVD David Gilmour Live 1984. Harperove vokály sú aj na štúdiovej verzii na albume About Face (1984).
Líder kapely Pink Floyd V roku 1985 sa Roger Waters pokúsil kapelu Pink Floyd rozpustiť. V roku 1986 David Gilmour pracoval na projekte o ktorom verejne hovoril, že by to mohol byť ďalším albumom vydaným skupinou Pink Floyd, alebo aj jeho sólový projekt. Na jeho kompozíciu použil nápady, ktoré nemohol zrealizovať pri nahrávaní albumu The Final Cut. V strede roku 1986 sa Steve O’Rourke začal súdiť s Watersom o obnovenie jeho zmluvných nárokov. Týmto nedosiahol nič iné, iba to, že zhoršil vzťahy medzi Watersom a ostatnými členmi skupiny (s ktorými sa Steve v tom čase spojil). Gilmour s Masonom, Wrightom, Bobom Ezrinom a s ďalšími členmi produkcie sa vtedy rozhodli, že to na čom teraz David pracuje bude nový album skupiny Pink Floyd a že skupina bude ďalej pokračovať bez Rogera Watersa. Vďaka tomuto vývoju situácie sa stal David Gilmour novým lídrom skupiny a v septembri 1987 vyšiel tento projekt pod názvom A Momentary Lapse of Reason. Nick Mason a Richard Wright sa na tomto albume zvlášť významne nepodieľali.
David Gilmour veril, že Pink Floyd sa pod Watersovým vedením až príliš riadili textami a pokúsil sa prejsť na „obnovu rovnováhy“ hudby a textov. Album A Momentary Lapse of Reason nahrávali väčšinou najatí štúdioví hudobníci. Oficiálne sa Richard Wright pripojil k skupine ako riadny člen až počas nasledujúcej koncertnej šnúry, ktorá prebiehala pod názvom Delicate Sound of Thunder V roku 1986 Gilmour a Mason oznámili, že majú v úmysle pokračovať bez Watersa. Waters odstúpil v roku 1987 a David Gilmour sa stal lídrom kapely.
V roku 1986 si Gilmour kúpil hausboat Astoria, ktorý je ukotvený na Temži blízko Hampton Court a prerobil ho na nahrávacie štúdio. Väčšina nahrávok posledných albumov skupiny Pink Floyd a jeho sólové projekty po albume About Face boli nahrávané na tejto lodi.
Druhý štúdiový album kapely Pink Floyd pod Gilmourovým vedením, The Division Bell, skupina nahrala v štúdiu na hausboate Astoria a vydala v roku 1994.
Ďalšie projekty Pokiaľ nespolupracoval so skupinou Pink Floyd, zaoberal sa David Gilmour produkciou, prípadne pôsobil ako zvukový technik pre rôznych umelcov ako bol napríklad jeho bývalý kolega zo skupiny Syd Barrett. Gilmour spolupracoval aj s Kate Bush, Grace Jones, Tomom Jonesom, Eltonom Johnom, B. B. Kingom, Paulom McCartneyom, Johnom Lennonom, Samom Brownom, Joolsom Hollandom, Bobom Dylanom, Petem Townshendom, Levonom Helmom, Robbie Robertsonom, Alanom Parsonsom, so skupinami The Who, Supertramp a s ďalšími.