Gustáv II. Adolf (* 19. december 1594, Štokholm, Švédske impérium – † 16. november 1632, Lützen, Rímsko-nemecká ríša (dnes Nemecko)) bol švédsky kráľ, ktorý vládol v rokoch 1617 až 1632.
Jeho reformy zmenili švédsku armádu zo sedliackej domobrany na efektívny vojnový stroj, pravdepodobne najlepší v Európe.
Vláda V čase jeho vlády sa Švédsko stalo vyvinutou svetovou hospodárskou a politickou veľmocou. Začalo si robiť nárok na ovládnutie oblastí protestantskej Európy (Škandinávia, severné Nemecko a severné časti Poľska, okupované 1612 – 1629 švédskou armádou). Tým sa cítila ohrozená tzv. Katolícka liga, teda predovšetkým južné Nemecko, Čechy a Morava, tak ako aj samotné Rakúsko. Tento mocenský rozpor medzi katolicizmom a protestantizmom smeroval k vojnovému stretu. Katalyzátorom konfliktu bolo navyše spojenectvo Anglicka s protestantmi a Francúzska s katolíkmi, aj keď tieto dve mocnosti zostali v čase tridsaťročnej vojny viac či menej pasívnymi subjektmi.
Vykonal celý rad finančných, administratívnych a vojenských reforiem, nebol teda iba bojovníkom, ako sa o ňom často píše. Skôr sa zdá, že radšej uzatváral mierové zmluvy: ukončil kalmarskú vojnu (1613) a vojnu s Ruskom (1617). Je však tiež pravdou, že vojny s Poľskom (1612 – 1629) viedol s veľkou krutosťou a bezohľadnosťou. V týchto rokoch dobyl rad území v Poľsku a Východnom Prusku.
Do tridsaťročnej vojny vstúpil totálne až v roku 1630, ale už pred tým, v rokoch 1625 – 1630 boli dislokované švédske vojská na územie Poľska, odkiaľ ohrozovali severočeské a moravské oblasti, ktoré boli katolícke. Pre nedostatok vlastnej cisárskej armády vyslali Habsburgovci do týchto ohrozených oblastí dve britské katolícke pluky Roberta Gordona a Waltera Deverouxa.
Padol v Lützene, asi 15 km od Lipska, v bitke proti Katolíckej lige vedenej Albrechtom z Valdštejna.
Potomkovia 25. novembra 1620 sa oženil s Máriou Eleonórou Brandenburskou. Z manželstva sa narodili dve dcéry: Kristína Augusta (* 16. október 1623† 21. september 1624) Kristína (* 18. december 1626† 19. apríl 1689), švédska kráľovná
Bol tiež otcom nemanželského syna Gustava (* 1616† 1653), grófa z Wasaborgu.
Jeho mladícku láskou bola Ebba Magnusdotter Brahe, ktorej sa vzdal z politických dôvodov.
Rodokmeň
Literatúra Der Grossa Knaur (lexikón), I. diel, Gustav Adolf, Mníchov 1967.
MOCPAJCHEL, Roman: Lev Severu : Gustáv II. Adolf a Švédsko v tridsaťročnej vojne. In: Historická revue, roč. XXV, 2014, č. 2, s. 32 37. STELLNEROVÁ, Šárka a STELLNER, František: Gustav II. Adolf. In: Historický obzor, roč. VI, 1995, č. 1, s. 2 4.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Vládcovia Švédska Kategória:Vasovci Kategória:Osobnosti tridsaťročnej vojny Kategória:Protestantskí panovníci Kategória:Osobnosti zo Štokholmu Kategória:Švédske vojenské osobnosti Kategória:Rytieri Podväzkového rádu