Stanislav Háber (* 24. august 1966, Brezno) je slovenský novinár, rozhlasový a televízny redaktor, reportér, hovorca, prozaik, básnik a publicista.
Životopis V rokoch 19801984 študoval na Vojenskom gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, 19841985 na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach odbor pilot – nadzvuk, no po autohavárii z viny policajta, ktorý ju spôsobil služobným autom, bol vyradený z pilotného výcviku a strávil v nemocniciach od Prahy cez Jesenníky a Ružomberok až po Košice a Prešov, kde bol všade hospitalizovaný, celkovo rok a pol. V 19871993 študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove (VaVD) a žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde 1993 promoval na katedre žurnalistiky.Stanislav Háber. In:
V rokoch 19861987 bol vojak z povolania v Prešove, od roku 1987 pracoval ako redaktor podnikových novín v Košiciach, v Prešove v Prešovských novinách, v rokoch 19871991 redaktor Hlavnej redakcie Televíznych novín STV v Bratislave a aj Čs. televízie v Prahe (Kavčí Hory). Zapojil sa do zmien v roku 1989, keď ako jeden z piatich pracovníkov STV pomohol pripraviť štrajk televíznych pracovníkov a vďaka tomu sa odvysielalo prvé Štúdio dialóg už 24. novembra 1989 v STV teda o týždeň skôr ako v Prahe, kde sa tak stalo až 1. decembra 1989. Od roku 1991 bol redaktorom viacerých periodík (Zmena, Smena a Smena na nedeľu). Pracoval aj ako lietajúci reportér pre vtedy populárne Rádio Rock FM (19911992), bol redaktorom týždenníka Slobodný piatok (1992) a pracoval pre Český rozhlas v Prahe pre redakciu Rádiofórum (1992). Patril medzi prvých autorov náboženského vysielania Slovenského rozhlasu, kde publikoval od jeho začiatkov na žiadosť šéfredaktora náboženského vysielania Slovenského rozhlasu Karola Orbana. Následne pracoval v TASR a v Hospodárskych novinách (1993).
Od roku 1994 pôsobil ako riaditeľ odboru verejnej mienky a hovorca Mečiarovho HZDS, v rokoch 19951996 bol hovorcom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a ministra Alexandra Rezeša. Ďalej bol hovorcom ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka, ministra Miroslava Jureňu, ministerky Zdenky Kramplovej a ministra Vladimíra Chovana. Podieľal sa na dokumente VTV Utajení svedkovia prehovorili, venovanom zavlečeniu Michala Kováča ml. do Rakúska a vražde Róberta Remiáša, ktorý následne prevzala STV a ktorý sa podľa mediálnej analytičky Miroslavy Kernovej stal vrcholom politizácie a zneužívania vtedajšej STV v prospech Vladimíra Mečiara.
Následne pôsobil ako redaktor Literárneho týždenníka, v roku 1997 pracoval ako zástupca šéfredaktora týždenníka Extra, od roku 1997 bol redaktorom denníka Slovenská republika a od roku 1999 Nový deň v Bratislave.
Potom bol asistentom poslanca Národnej rady SR za HZDS Jána Cupera, živnostníkom, autorom na voľnej nohe a poberal štipendium Literárneho fondu SR. Od roku 2006 pôsobil na Ministerstve pôdohospodárstva SR aj v pozícii hovorcu. V roku 2007 bol pri ustanovení Európskeho parlamentu Rómov, ktorý viedol na prvom rokovaní ako hovorca a moderátor. V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku 1997) reláciu Silná káva a v roku 2007 duchovnú reláciu Sféry dôverné, kde došlo po účasti Vladimíra Mečiara v diskusii na tému odkazu Cyrila a Metoda v Ústave SR a medializácii pôsobenia Stanislava Hábera v HZDS k sporu s STV, pričom Háber požadoval od televízie ospravedlnenie za údajnú diskrimináciu na základe jeho predchádzajúceho povolania. Pôsobil ako člen Rady Slovenského rozhlasu (2010).
Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010 a 2012 neúspešne kandidoval za HZDS.Stanislav Háber. In: Stanislav Háber. In: Od roku 2013 pracoval na publicite slovenských eurofondov (ROP, IROP), kde bol vyhodnotený v rámci EK v Bruseli ako najlepšia publicita zo všetkých operačných programov v celej EÚ za rok 2016. Od roku 2021 pôsobí ako online redaktor RTVS. Vo Večerných reflexiách s moderátorkou Jankou Bleyovou zhrnul svoje životné poznatky na Rádiu Regina 14. júna 2022 a 1. mája 2022 Rádio Devín odvysielalo o jeho živote a tvorbe literárno-dramatické pásmo.
V Starom Smokovci v roku 2023 odhalili pamätnú tabuľu v Grand hoteli jeho starému otcovi Josefovi Pollakovi (* 1900 – † 1986), kde sa píše, že tento údajný nemanželský syn rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a českej prostitútky tu pracoval dvadsať rokov (19601980) ako recepčný. O jeho živote napísal Stanislav Háber román vydaný v dvoch vydaniach, slovensky aj česky, s názvom Úsmevy z pekla. V roku 2023 bola jeho kniha Príbehy nielen z inej hviezdy ocenená slovenským Klubom PEN.
Tvorba Ako prozaik debutoval románom z vojenského prostredia Sme samý lepší chlap, v ktorom sa zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil zmysel existencie armády. Je tiež autorom noviel Paľko Hrchov, ktorej ústredná novela bola publikovaná a preložená do francúzštiny, a románu s filozofickým až mystickým charakterom s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca Najvyšší a najnižší. V roku 1992 pripravil protivojnový poetický film Tisíc malých princov z vojny na Balkáne, keď sa rozpadala krvavo Juhoslávia ako príspevok k zániku Česko-Slovenska, aby sa nič podobné neopakovalo a tento film vysielali opakovane z Prahy do oboch krajín Slovenska aj Česka na zanikajúcom federálnom okruhu zanikajúcej Československej televízie (ČSTV) s názvom F1, aby sa vtedajší politici v Česku a na Slovensku snažili vzťahy v spoločnosti nevyostrovať. Film Tisíc malých princov je dostupný na youTube a bol premietaný aj na festivale filmov Fórum, avšak v nesúťažnej časti, lebo autor nechcel, aby sa z tejto témy hyenisticky vytĺkal kapitál.
Venuje sa aj poézii, prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch (Jarný súzvuk, Dotyky, Krajská knižnica Košice), knižne vydal viacero zbierok s občianskou, ale aj mystickou a kresťanskou lyrikou.
V oblasti publicistiky je okrem knižných súborov časť aktivít známa aj z autorových komentárov. Počas práce v Československej televízii dve jeho reportáže prevzala CNN (Animácia činnosti srdca 1989 a Požiarnické auto 1989) a súbor reportáži britská BBC. Pracoval v Rock FM Rádiu ako lietajúci reportér, kde vytvoril sériu rozhlasových reportáži a zároveň úspešnú rozhlasovú reklamu o maskotoch stanice a to rodiny plyšových ježkov: Ježko Dežko mamka Anka tatúš Matúš prečo máme také veľké uši? Lebo každý deň počúvame Rock FM. Táto reklama bola vyhodnotená za roky 1992 a 1993 ako najúspešnejšia v slovenskom éteri a stala sa sloganom radia. V tom období vytvoril aj televíznu reklamu na pudingový prášok Dr.Oetker vysielanú na nemeckom televíznom trhu s režisérom Jurajom Takáčom v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe - produkcia Anton Kačaba.
V roku 1998 získal medailu ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo. V roku 2004 vyhral prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín v kategórii próza dospelých za text Kristus. V roku 2007 sa stal v Česku laureátom literárnej súťaže knižnice v Plzni. V roku 2008 dostal ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe za poéziu. V roku 2009 dostal cenu mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server pismak.cz a prvé miesto v poetickej súťaži Snenie, druhú cenu v poetickej súťaži Strom, prvú cenu v poetickej súťaži Krasohľad a Kolotoč, druhú cenu v poetickej súťaži Jaro a tretiu cenu v poetickej súťaži Hranice síl. Na 7. festivale Literárna Vysočina v českej Chotěboři v roku 2009 získal hlavnú cenu Quo vadis za rukopis nevydanej knihy próz Mäkké „F“. Víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník. V roku 2009 získal v českej poetickej súťaži Doznievanie leta 3. miesto a súčasne cenu poroty. Nakoniec rok 2009 uzavrel prvým miestom v poetickej súťaži Vianočná. V českej poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť či nebyť vyhral prvú cenu vo februári 2010. Začiatkom marca 2010 vyhral českú poetickú súťaž s básňou Veční vo svete viet.
V roku 2004 jeho zbierku poézie Záhady duševnej záhrady zaradili v Moskve do zbierkových fondov Múzea Konstantina Paustovského a o jeho diele informoval ruský literárny časopis Svet Paustovského (2005). V roku 2004 získal štipendium Literárneho fondu na román Hrom. V rokoch 2004 – 2005 pripravil unikátny projekt rozhlasových poviedok na každý deň v roku, teda v počte 366 poviedok – Príbehy mena (súčasne aj na www.exil.sk), ktoré napísal, a boli vysielané v Rádiu Lumen. V rovnakom rádiu Lumen mu v rokoch 2005 – 2007 vysielali ďalší jedinečný projekt Svätí pre súčasnosť, ktorý spočíval v tom, že každý deň v priebehu celého roka pripravil jeden životopis svätého, ktorý mal práve sviatok.
Pripravil viacero dokumentárnych filmov, z ktorých k najznámejším patrí protivojnová poéma Tisíc malých princov (1992), nakrútená v čase vojny v krajinách bývalej Juhoslávie o deťoch vo vojnových konfliktoch. Tento film bol prezentovaný v nesúťažnej časti bratislavského festivalu Fórum v roku 1992 a opakovane vysielaný v ČSTV v Prahe na okruhu F1, potom v STV a VTV. K ďalším známym filmom patrí Gróf strateného času (1992) v hlavnej úlohe s Dušanom Jamrichom o záhade bojnického oltára, či Astronaut kazateľ (1990) o Jamesovi Irwinovi a jeho ceste na Mesiac v rámci programu Apollo. Počas práce v STV jeho reportáže Animácia činnosti srdca o jedinečnom výskume prof. Ivana Hulína (1989) a reportáž o unikátnom hasičskom aute bratislavských hasičov (1989) vysielala CNN a rovnako BBC. Následne jeho sériu reportáži z výskumných slovenských ústavov (1989 – 1990) vysielala BBC.
Pre Slovenský rozhlas pripravil scenáre dramatických literárnych pásiem, k najznámejším patrí Londonov raj (1998) o Jackovi Londonovi, či Mág reality (1997) o americkom spisovateľovi Philipovi K. Dickovi, súbor scenárov dramatizácií o slovenských autoroch a to: Peter Jaroš (2021), Bystrík Šikula, Ľuboš Jurík, Roman Brat, Tatiana Jaglová, Zuzana Cigánová, Milan Zelinka, Dušan Mikolaj (všetky 2022). Dušan Taragel, Zuzana Kuglerová, Denisa Fulmeková, Hana Košková, Milan Zelinka, Miroslav Musil, Lucia Satinská, Ján Štrasser (všetky 2023). Rádio Devín vysielalo v premiére v roku 2024 jeho prózu Veľa šťastia Marka Twaina v réžii Karola D. Horvátha a s brilantným účinkovaním hercov Jána Mistríka a Michala Rovňáka. Zároveň Rádio Devín v premiére uviedlo jeho životopisnú hru o indickom mysliteľovi Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího.
Po 30-tich rokoch mu v druhom vydaní vyšiel román Sme samý lepší chlap, pričom príbeh vyšiel opakovane na mnohé žiadosti čitateľov. Venuje sa aj tvorbe pre deti. Pripravil detský muzikál Šimšilijum. Slovenský rozhlas uviedol v roku 2024 seriál jeho rozprávok Pierkové dobrodružstvá – dramaturgia Beáta Panáková. Za rok 2024 dostal cenu detského vydavateľstva Daxe za najkrajšie detské rozprávky publikované v časopise Zvonček zo seriálu Svet podľa Loly. V roku 2026 vyšla jeho rozprávková kniha Ako výmysly išli do školy vo vydavateľstve Matice slovenskej.
Film 1989 – Animácia činnosti srdca, scenár k dokumentárnemu filmu o práci prof. Ivana Hulína 1990 – Astronaut – kazateľ, dokumentárny film o Jamesovi Irwinovi 1992 – Tisíc malých princov, filmová protivojnová poéma (dostupné na platforme youTube https://www.youtube.com/watch?v=gCB8z36qZXE) 1992 – Gróf strateného času, hraný dokument. film v hlavnej úlohe Dušan Jamrich 2010 – Vojak bez zbrane, hraný dokument. film, réžia Ján Háber, účinkovanie a spoluautor námetu – (premiéra v STV 28. 8. 2012)
Próza 1995 – Sme samí lepší chlap, román 1995 – ...ani prvý ani posledný..., publicistika 1996 – Paľko Hrchov, zbierka poviedok 1997 – Reportážna inventúra, publicistika 1999 – Najvyšší a najnižší, román 2004 – „O“, kniha poviedok 2009 – Oskár ide do neba, román 2010 – Mäkké F, román (ocenený cenou Quo vadis? v Česku) 2012 – Štefánik po pristátí zastrelený?, publicistika 2013 – Kristus, novela 2017 – Kričiace kamene, román 2018 – Úsmevy z pekla, román 2020 – Exhumujme Štefánika!, publicistika