thumb|Právny status interrupcie vo svete
Interrupcia (iné názvy: umelé ukončenie tehotenstva, ukončenie tehotnosti, prerušenie tehotenstva, umelé prerušenie ťarchavosti, umelý potrat, abort, lat. abortus arteficialis) je prerušenie (ukončenie) tehotenstva chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou. Liečivá zo skupiny gynekologík, ktoré vyvolávajú potrat sa nazývajú abortíva. Liečivá, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku nežiaduceho tehotenstva sa nazývajú kontraceptíva.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť extrauterinného života, odporúča, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500 g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu gravidity.ČECH, E. et al. Porodníctví. Praha : Grada, 1999 s. 148. 434 s. ISBN 80-7169-355-3.
Na otázku interrupcií neexistuje jednotný morálny a etický názor. Morálne hodnotenie, prípustnosť a zákonné vymedzenie interrupcie predstavuje pre mnohých ľudí etický problém, v niektorých krajinách sú interrupcie zakázané a ich vykonávanie je trestné, kým v iných krajinách sú do určitého časového okamihu legálne a beztrestné. Niektorí ľudia vnímajú interrupciu ako vraždu, zatiaľ čo iní ju považujú za morálne ospravedlniteľnú ako súčasť slobody jednotlivca a práva žien.
Dejiny Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach od nepamäti. Pri skúmaní 350 primitívnych, starobylých spoločností a spoločnosti pred dobou priemyselnej revolúcie dospel antropológ George Devereux k záveru, že „všetko nasvedčuje tomu, že prerušenie tehotenstva je absolútne univerzálny jav a že nie je možné vytvoriť ani len imaginárny spoločenský systém, v ktorom by sa ani jedna žena necítila dohnaná k prerušeniu tehotenstva“.DEVEREUX, G. 1967. A Typological Study of Abortion in 350 Primitive Ancient, and Pre-industrial Societies. In: Abortion in America (ed. Harold Rosen), Beacon Press, Boston
V primitívnych spoločnostiach nebola známa súvislosť medzi pohlavným stykom a tehotenstvomJaniš, Kindl: Kapitoly z dějin lidské sexuality. SPRSV, Praha 1996 a preto sa ženy – matky ako zachovateľky života stavali na najvyšší piedestál spoločnosti. Vznikom súkromného vlastníctva sa začína hierarchia meniť, potreba udržať majetok v dedičstve vlastnej pokrvnej línie vyvoláva potrebu kontroly počatia a sexuality žien.BEAUVOIR, S. de. 1949. Druhé pohlavie. 1967. Preklad Viera Millerová. Vydavateľstvo Obzor. Bratislava. str. 149
Od roku 1850 pred Kr. máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácií počatia.UZEL,R. 2003. 4000 let antikoncepce. Nová tiskárna Pelhřimov. 2003 K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy.
V staroveku sa trestnosť interrupcií posudzovala z odlišných hľadísk, ako dnes. Sankcie sa udeľovali napr. za poškodenie práv otca na potomstvo, napr. Chammu-rabiho zákonník (2250 pred Kr.) osobitne upravoval zodpovednosť človeka, ktorý spôsobil potrat dcéry plnoprávneho občana, závislého a otrokyne.DRGONEC, J. 1997. Právo na život, In: Občan a demokracia, Nadácia občan a demokracia.
Sokrates, Platón a Aristoteles uznávali interrupcie ako formu kontroly populácie. Prelom v regulácii pôrodnosti nastal vďaka kvalifikovanému starovekému gynekológovi Soranovi z Efezu (98 – 138 pred Kr.), ktorý ako prvý odlíšil antikoncepciu od potratu.
Hippokrates vystríhal vo svojom spise pred podávaním abortív, ktoré boli v jeho časoch vysoko toxické a boli nebezpečenstvom pre samotnú ženu. Vo svojej zbierke spisov Corpus Hippocraticum sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa, ukončenie neželaného tehotenstva. Je síce pravda, že neodporúčal vtedy známe a používané prostriedky, ale nie z etických a morálnych dôvodov, ale jednoducho preto, že to boli jedy nebezpečné pre život ženy.
Nástup liberalizmu Teoretické predpoklady vzniku predstavy o práve ženy na kontrolu tehotenstva vychádzajú historicky zo vzniku liberalizmu a puritánskej revolúcie v 17. storočí v Anglicku. Levellerská myšlienka „vlastníctva vlastnej osoby“ bola jasne spätá s prírodou a tvorila paralelu k myšlienke prirodzeného práva na vlastníctvo tovaru: „Príroda každému jednotlivcovi v prírode dala individuálne vlastníctvo, ktoré nesmie nik narušiť, ani ho oň pripraviť: pretože každý tým, že je sám sebou, vlastní sám seba, pretože inak by nemohol byť sám sebou, a na základe toho si nikto druhý nemôže robiť nárok, že ho oňho samého pripraví, iba ak zjavným násilím a porušením najhlavnejších zákonov prírody a zákonov rovnoprávnosti a spravodlivosti medzi človekom a človekom…“. Táto levellerská teória individualizmu, jedinečnosti indivídua špecificky ovplyvnila podmienky žien: viedla k uzákoneniu puritánskej myšlienky o manželstve ako zmluve, k zákazu biť manželku a k liberalizácii rozvodu. Kontrola nad vlastným telom je základnou súčasťou bytia jednotlivca s jeho potrebami a právami, je to pojem, ktorý je jedným z najväčších odkazov liberálnej politickej tradície.MAC PHERSON, C.B. 1962. The Political Theory of Possessive Individualism. Oxford University Press, Londýn
Pre prvých obhajcov a obhajkyne kontroly pôrodnosti bolo priame spojenie medzi princípom ovládania vlastného tela a feministickými požiadavkami očividné. Ezra Heywood, až anarchistický zástanca kontroly pôrodnosti v 70. rokoch 19. storočia tvrdil, že „prirodzené právo ženy na vlastníctvo a moc nad vlastným telom je právo neoddeliteľné od inteligentnej existencie ženy“.POLACK-PETCHESKY, R. 1980. Reprodukčná sloboda: viac, než právo ženy na slobodnú voľbu. In: Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti. Preklad Ľ. Slobodníková. Aspekt, 2001. s. 190 – 215. ISBN 80-85549-25-5
Reprodukčné práva nadobudli podstatne iné rozmery v kontexte priemyselnej revolúcie. V Sovietskom zväze bola liberalizácia prerušenia tehotenstva výsledkom snahy jednak ženského hnutia, jednak jej účelom bolo aj zapojenie žien do priemyselnej výroby a prelomenie feudálnych a patriarchálnych foriem života. Nástupom stalinizmu a jeho populačnej politiky boli interrupcie v Sovietskom zväze však opäť zakázané (1936). Podobne fašistické Nemecko trestalo umelé prerušenie tehotenstva árijskej ženy (od roku 1943 dokonca trestom smrti), kým pre židovské ženy alebo poškodené plody bola praktizovaná eugenická prax.
Prvou západnou krajinou, ktorá legalizovala interrupciu, bol Island (1935), o tri roky neskôr Švédsko. Česko-Slovensko začalo s legalizáciou interrupcií v roku 1957, keď povoľovalo interrupciu zo zdravotných a iných závažných dôvodov, ale len so súhlasom špeciálnej komisie.
V rokoch 1965 až 1985 liberalizovali interrupčné zákony mnohé krajiny sveta. Výnimku v Európe tvoria silne nábožensky založené Írsko a Malta, v roku 1993 sa k nim pripojilo Poľsko. Začiatkom roka 2007 schválil portugalský parlament zákon o legalizácii interrupcií do desiateho týždňa tehotenstva na žiadosť ženy v zariadeniach, ktoré sú štátom k tomu autorizované.V Portugalsku schválena částečná legalizace interrupcí.
Objavením a rozšírením hormonálnej antikoncepčnej tabletky a iných foriem antikoncepcie sa interrupcia prestala považovať za metódu plánovania rodičovstva a ostáva skôr len „núdzovým riešením“.
Potraty a ateizmus Pre ateistov je postoj k interrupciám niekedy odvodený z ich vnútorného morálneho cítenia. Hoci v tejto oblasti neexistujú relevantné štatistiky, väčšinová podpora práva ženy na UPT v sekulárnych štátoch ukazuje na liberálny postoj ateistov. Situáciu na Slovensku ozrejmuje výskum, podľa ktorého 100 % žien-ateistiek považuje liberálny interrupčný zákon za vyhovujúci alebo dokonca príliš prísny. Medzi hlboko veriacimi ženami to bolo len 43 %, kým medzi veriacimi až 77 %.Inštitút pre verejné otázky: SPRÁVA O STAVE SPOLOČNOSTI 2003. Kapitola VEREJNÁ MIENKA. Autori ZORA BÚTOROVÁ – OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ – MARIÁN VELŠIC K otázke interrupcií sa vyjadrujú i mnohí prominentní ateisti ako evolučný biológ Richard Dawkins, zastávajúci pro-choice názor.Richard Dawkins: The God Delusuion. Bantam Press, 2006 Nie je to však pravidlom, napríklad známy konzervatívny novinár Giuliano Ferarra, hlásiaci sa k ateizmu, navrhol pre OSN takzvané moratórium na potraty.Spravodaj občianskeho združenia Fórum života, ročník 2008-2,3/2008. Rovnako existuje aj Liga ateistov a agnostikov za život (Atheist and Agnostic Pro-Life League – AAPL) a ďalšie neteistické pro-life organizácie.
Náboženský pohľad Kresťanstvo Takmer všetky kresťanské cirkvi interrupcie odmietajú, i keď sa vyskytujú výnimky a najmä v Spojených štátoch existujú aj pro-choice organizácie najmä pri presbyteriánskej cirkvi.
Prístup cirkvi, ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy, s rozvojom ľudského poznania života pred narodením sa len menili tresty. Zákaz interrupcií je bez ďalšieho stanovený napr. v Didachév Didaché je najstarší zachovaný cirkevnoprávny text, pochádza z prvého storočia; interrupciu odsudzuje dvakrát: II,2 (Nezabiješ, nezcizoložíš, nezkazíš mládež, nezesmilníš, nepokradeš, nebudeš čarovat, nebudeš používat jedu, nezabiješ nenarozené ani narozené děcko, nebudeš toužit po majetku bližního) a V (kdo se nehlásí ke svému Tvůrci; kdo zabíjejí děti; kdo ničí Boží zárodek; kdo se odvracejí od potřebného; kdo utiskují souženého; kdo hájí bohaté, kdo nespravedlivě soudí chudé; naprostí hříšníci. Děti, varujte se všech takovýchto lidí.), dostupné: http://www.fatym.com/taf/knihy/patrol/p_didach.htm (posledná návštěva 5. 9. 2008) či apokryfnom listu Barnabáša. Cirkevný učiteľ Svätý Augustín (4. storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov a pápež Inocent III. ešte na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17. – 20. týždeň)..
Tomáš Akvinský (13. storočie) zastával teóriu oduševnenia – animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylomorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša (podľa tohto názoru v podstate intelektová) môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr ako má duševný život.DWORKIN, R. 1993. Morálnosť interrupcií. In: Právo ženy. Kaligram, 2004, preložil Dezider Kamhal. ISBN 80-7149-612-X Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine tabuizovanej témy.
Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591 však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, keď žena začínala cítiť pohyby plodu. V roku 1869 pápež Pius IX. definitívne zakázal interrupcie tým, že stanovil čas oduševnenia (animácie) plodu pri počatí.Abortion and Catholic Thought: The Little-Told History
Islam Islam – Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia – vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“. Interrupcie bez závažnej príčiny v moslimskom svete nie sú prípustné.Interrupcie a postoj hlavných svetových náboženstiev, Žurnál September 2007, autor: Pavol Magyar
Judaizmus