Americká občianska vojnaKAMENICKÝ, M. et al. Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. S. 150 (iné názvy: občianska vojna v USAobčianska vojna v USA. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Veda. 1993. S. 49BELAŠČEKO, T. K. et al. USA 200 rokov - 200 vojen. Bratislava: Pravda, 1979. S. 27 [alebo v Spojených štátoch], vojna Severu proti JuhuKAMENICKÝ, M et al. Lexikón svetových dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. S. 95Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava: Obzor, 1982 S. 146, vojna Severu a JuhuVYŠNÝ, P. et al. Svetové dejiny štátu a práva. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave Právnická fakulta, 2017. S. 155, (vojna) Sever proti JuhuBUDOVIČOVÁ, V. et al. Jazyková poradňa. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1966. S. 113, vojna Juhu proti SeveruKICZKO, L. Slovník spoločenských vied. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. S. 167KOVÁČ, D. Dejepis - Na prahu moderného sveta. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1994. S. 32, (vojna) Juh proti SeveruPIVOVARČI, J. SNP - Víťazná národnooslobodzovacia vojna Slovákov proti fašizmu v rámci druhej svetovej vojny. In: Vojenská história. č. 3 1999. S. 29, secesná vojnaKUMOR, B. et al. Cirkevné dejiny: obdobie obnovy, náboženského obrodenia a pápežského centralizmu : cirkev a spoločenské otázky v novodobej kultúre : rozdelenie byzantskej cirkvi protestantské delenie Novovek 1815-1914. Levoča: Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka, 2003. S. 217VERNE, J. Pätnásťročný kapitán. Žilina: Trávniček, 1948. S. 141; v USA nazývaná jednoducho Civil War - "Občianska vojna") bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá vypukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.Formálne vyhlásenie vojny nikdy nevydal ani Kongres Spojených štátov, ani Kongres štátov Konfederácie, pretože ich právne pozície boli také, že to bolo zbytočné. Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch.
Po tom, keď Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo.
Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.Vrátane pohraničných štátov, kde bolo otroctvo legálne. Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.Nový spôsob výpočtu obetí sledovaním odchýlky úmrtnosti mužov vo vojnovom období od normy prostredníctvom analýzy údajov zo sčítania ľudu zistil, že počas vojny zahynulo najmenej 627 000 a najviac 888 000 ľudí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou 761 000 ľudí. Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejináchZa predpokladu, že sa obete Únie a Konfederácie spočítajú - v druhej svetovej vojne bolo zabitých viac Američanov ako v armádach Únie alebo Konfederácie, ak sa ich celkové straty počítajú osobitne. a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname.
Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom.
Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.
Prehľad Otázka otroctva v USA bola jednou z kľúčových politických otázok 19. storočia. Otroctvo bolo počas prípravy ústavy kontroverznou záležitosťou, ale zostalo nevyriešené. V predvečer občianskej vojny v roku 1860 predstavovali z 32 miliónov Američanov štyri milióny čierni otroci. vľavo|náhľad|Vlajka Únie V prezidentských voľbách v roku 1860 republikáni pod vedením Abrahama Lincolna podporili zákaz otroctva na všetkých územiach USA. Južné štáty to považovali za porušenie ich ústavných práv a za prvý krok v dlhodobom republikánskom pláne na konečné zrušenie otroctva. Traja kandidáti, ktorí stáli proti Únii, získali spolu drvivú 82%-nú väčšinu hlasov odovzdaných na celoštátnej úrovni: hlasy pre republikána Lincolna boli hlavne na severe, hlasy pre demokrata Stephena A. Douglasa boli rozdelené po celých štátoch a hlasy pre ústavného Únionistu Johna Bella boli hlavne v štátoch Tennesse, Kentucky a Virgínia. Republikánska strana, ktorá bola dominantná na severe, zabezpečila množstvo ľudových hlasov a väčšinu volebných hlasov na celoštátnej úrovni; Lincoln bol teda zvolený za prezidenta. Juh bol pobúrený a pred jeho inauguráciou sedem otrokárskych štátov s hospodárstvami založenými na bavlne vyhlásilo odchod a vytvorilo Konfederáciu. Prvých šesť štátov, ktoré vyhlásili odtrhnutie, malo najvyšší podiel otrokov v populácii, v priemere 49%. Z tých štátov, ktorých zákonodarné orgány sa rozhodli pre odchod, hlasovalo prvých sedem s nadpolovičnou väčšinou pre úniových kandidátov Douglasa a Bella (Georgia 51% a Louisiana 55%), alebo so značnými menšinami pre týchto unionistov (Alabama 46%, Mississippi 40 %, Florida 38%, Texas 25% a Južná Karolína, ktorá odovzdala hlasy zboru voliteľov bez všeobecného hlasovania o prezidentovi).Burnham, Walter Dean. Presidential Ballots, 1836–1892. Johns Hopkins University Press, 1955, pp. 247–57 vľavo|náhľad|Konfederatívna bojová vlajka Osem zostávajúcich štátov vlastniacich otrokov naďalej odmietalo výzvy na odtrhnutie. Odchádzajúci demokratický prezident James Buchanan a nastupujúci republikáni odmietli odtrhnutie ako nezákonné. Lincoln počas inauguračného prejavu 4. marca 1861 vyhlásil, že jeho administratíva nezačne občiansku vojnu. V prejave priamo k „južným štátom“ sa pokúsil upokojiť ich obavy z akýchkoľvek hrozieb otroctva a opätovne potvrdil: „Nemám žiadny účel, priamo ani nepriamo, zasahovať do inštitúcie otroctva v USA, kde existuje. Verím, že na to nemám zákonné právo a nemám k tomu nijaké sklony.“Deborah Gray White, Mia Bay, and Waldo E. Martin, Jr., Freedom on My Mind: A History of African Americans (New York: Bedford/St. Martin's, 2013), 325. Po tom, čo sa vojská Konfederácie zmocnili početných federálnych pevností na území požadovanom Konfederáciou, zlyhali snahy o kompromis a obe strany sa pripravovali na vojnu. Konfederácia predpokladala, že európske krajiny sú natoľko závislé od „kráľa bavlny“, že zasiahnu,Yearns, Wilfred Buck. The Confederate Congress. University of Georgia Press, 1960, 2010, pp. 165–166 ale žiadna tak neurobila a žiadna neuznala nové Konfederované štáty americké. Nepriateľstvo sa začalo 12. apríla 1861, keď Konfederačné vojská vystrelili na pevnosť Sumter. Zatiaľ čo na západnom fronte zaznamenávala Únia významné trvalé zisky, na východnom fronte bol konflikt v rokoch 1861–1862 nejednoznačný. V septembri 1862 vydal Lincoln proklamáciu emancipácie, vďaka ktorej bolo ukončenie otroctva vojnovým cieľom.Frank J. Williams, "Doing Less and Doing More: The President and the Proclamation – Legally, Militarily and Politically," in Harold Holzer, ed. The Emancipation Proclamation (2006), pp. 74–75. Na západe zničila Únia do leta 1862 riečne námorníctvo Konfederácie, potom veľkú časť západných armád, a zmocnila sa New Orleans. Úspešné obliehanie Vicksburgu Úniou z roku 1863 rozdelilo Konfederáciu na rieke Mississippi na dve časti. V roku 1863 sa vpád Konfederácie na sever vedenou Robertom E. Leeom skončil bitkou pri Gettysburgu. Úspechy na západe viedli v roku 1864 k tomu, že Ulysses S. Grant velil všetkým armádam Únie. Únia spôsobila čoraz silnejšiu námornú blokádu prístavov Konfederácie, zhromaždila zdroje a pracovné sily na útok na Konfederáciu zo všetkých smerov, čo viedlo k pádu Atlanty v prospech Williama Tecumseha Shermana a jeho pochodu k moru. Posledné významné bitky zúrili okolo obliehania Petersburgu. Leeov pokus o útek sa skončil jeho kapituláciou v Appomattox Court House, 9. apríla 1865. Keď sa vojna chýlila ku koncu, politická reintegrácia národa trvala ďalších 12 rokov, ktorá bola známa ako éra rekonštrukcie.
Príčiny odchodu náhľad|vľavo|Stav štátov v roku 1861:
Príčiny odchodu boli zložité a od začiatku vojny boli kontroverzné, ale väčšina akademických vedcov označuje otroctvo za ústrednú príčinu vojny. James C. Bradford napísal, že problém ešte viac skomplikovali historickí revizionisti, ktorí sa pokúsili uviesť rôzne dôvody vojny. V 50. rokoch 19. storočia bolo otroctvo hlavným zdrojom stupňujúceho sa politického napätia. Republikánska strana bola odhodlaná zabrániť šíreniu otroctva do novovzniknutých štátov a mnoho južných vodcov hrozilo odtrhnutím, ak voľby v roku 1860 vyhrá republikánsky kandidát Lincoln. Po víťazstve Lincolna sa mnohí južní vodcovia domnievali, že rozdelenie je ich jedinou možnosťou, pretože sa obávali, že strata zastúpenia by im bránila v podpore činov a politík v prospech otroctva.
Otroctvo Otroctvo bolo hlavnou príčinou rozdelenia. Otázka otroctva znepokojovala národ od jeho vzniku a čoraz viac rozdeľovala USA na otrokársky juh a slobodný sever. Problematiku zhoršovala rýchla územná expanzia krajiny, ktorá opakovane dostávala do popredia otázku, či by nové územie malo byť otrokárske alebo slobodné. Táto otázka dominovala v politike po celé desaťročia pred vojnou. Medzi kľúčové pokusy o vyriešenie tejto otázky patrili Missourský kompromis a Kompromis z roku 1850, ktoré však iba odložili nevyhnutný boj proti otroctvu.