Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že v stredoveku na Balkáne žijúce slovanské kmene postupne splynuli s turkickými protobulharskými kmeňmi, ktoré boli pôvodom zo strednej Ázie, ktorých jazyk bol odlišný od slovanských jazykov. Protobulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.

Abeceda a výslovnosť

Na zápis bulharčiny sa v období Prvej bulharskej ríše používala hlaholika, ktorú vytvoril Konštantín Filozof okolo roku 862. Od 9. storočia sa začala používať cyrilika. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes používanej podoby.

Rozdiely v zápise a výslovnosti medzi bulharčinou a ruštinou: Е/е sa v bulharčine číta ako [e] a nie ako v ruštine [je]. Щ/щ sa v bulharčine číta ako [št] a nie ako v ruštine [šč]. Ъ/ъ ( – veľký jer) sa v bulharčine číta ako neurčitý vokál [ă], zatiaľ čo v ruštine sa nečíta, slúži ako pravopisný znak (tvrdý znak).

Samohlásky Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.

Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.

predné/mäkké stredné zadné široké e a o úzke и ъ y

Spoluhlásky Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’] Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор]. Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.

V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство]. Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].

б [b] Znelá bilabiálna plozíva баба бьо/бю/бя [b’] Znelá palatálna bilabiálna plozíva бял в [v] Znelá labiodentálna frikatíva вятър вьо/вю/вя [v’] Znelá palatálna labiodentálna frikatíva вяра г [g] Znelá velárna plozíva година гьо/гю/гя [g’] Znelá palatálna plozíva гювеч д [d] Znelá alveolárna plozíva давам дьо/дю/дя [d’] Znelá postalveloárna plozíva дядо ж [ž] Znelá postalveolárna frikatíva жаба дж [dž] Znelá postalveolárna afrikatíva джоб з [z] Znelá alveolárna frikatíva земя зьо/зю/зя [z’] Znelá palatálna alveolárna frkatíva зюмбюл дз [dz] Znelá alveolárna afrikatíva дзънкам дзьо/дзю/дзя [dz’] Znelá palatálne alveolárna afrikatíva fakultatívne й j Glaid йод к [k] Neznelá velárna plozíva корен кьо/кю/кя [k’] Neznelá palatálna plozíva кюнец л [l] Neznelý laterálný alveolárny aproximant лоза льо/лю/ля [l’] Palatálny laterálny aproximant лято м [m] Bilabiálna nazála мама мьо/мю/мя [m’] Palatálna bilabiálna nazála място н [n] Alveolárna nazála нос ньо/ню/ня [n’] Palatálna nazála нямам п [p] Neznelá bilabiálna plozíva пролет пьо/пю/пя [p’] Neznelá palatálna bilabiálna plozíva пясък р [r] Alveolárna радост рьо/рю/ря [r’] Palatálno-alveolárna рядък с [s] Neznelá alveolárna frikatíva семе сьо/сю/ся [s’] Neznelá palatálna alveolárna frikatíva сяра т [t] Neznelá alveovárna plozíva товар тьо/ тю/ тя [t’] Neznelá postalveolárna plozíva тяло ф [f] Neznelá labiodentálna frikatíva фосфор фьо/фю/фя [f’] Neznelá palatálna labiodentálna frikatíva фьон х [ch] Neznelá velárna frikatíva хляб хю [ch’] Neznelá palatálna frikatíva Хюндай ц [c] Neznelá alveolárna afrikatíva цена цьо/цю/ця [c’] Neznelá alveolárna afrikatíva цял ч [č] Neznelá postalveolárna afrikatíva чудо ш [š] Neznelá postalveolárna frikatíva шепот

Prepis z bulharskej cyriliky

Morfologická charakteristika Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov: eliminácia skloňovania mien; vývin určitého člena s príponou; neprítomnosť neurčitku slovesa; zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému; rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Ohybné a neohybné slovné druhy ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia gramatické kategórie

rod: mužský, ženský, stredný číslo: jednotné, množné určitý člen čas: prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti. osoba: 1. osoba, 2. osoba, 3. osoba slovesný rod: činný, trpný vid: nedokonavý, dokonavý spôsob: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede

História thumb|Ukážka textu: Bulharský občiansky preukaz. Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:

Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.

Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.

Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.

Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.

Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.

Vývin bulharskej abecedy

Hlaholika Hlaholika

Starobulharská cyrilika Starobulharská cyrilika

Súčasná bulharská abeceda veľké А Б В Г Д Е Ж З И Й К Л М Н О П Р С Т У Ф Х Ц Ч Ш Щ Ъ Ь Ю Я malé а б в г д е ж з и й к л м н о п р с т у ф х ц ч ш щ ъ ь ю я prepis a b v g d e ž z i j k l m n o p r s t u f ch c č š št ă j ju ja

Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).

Zvláštnosti bulharskej gramatiky Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.

Určitý člen Rod plný člen krátky člen Mužský rod -ът / ят [vyslovuje sa *et / jat] -a Ženský rod -та - Stredný rod -то - Množné číslo (všetky rody) -те -

Základné frázy Slovensky Bulharsky Transkripcia Výslovnosť Poznámky ahoj! здравей zdravej zdravej dobré ráno добро утро dobro utro dobro utro neformálne dobrý deň добър ден dobăr den dob(a)r den formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! dobrý večer добър вечер dobăr večer dob(a)r večer dobrú noc лека нощ leka nošt leka nošt dovidenia Довиждане! Doviždane Doviždane prosím моля moľa moľa ďakujem благодаря blagodarja blagodarja formálne ďakujem, díky мерси mersi mersi neformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny odpusťte извинете izvinete izvinete napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! Máte sa dobre? Добре ли сте? Dobre li ste? Dobre li ste? pozor ly sa vyslovuje tvrdo! Ako sa máte? как сте? kak ste? kak ste formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! Ako sa máš? как си? kak si? kak si neformálne, tykanie Ďakujem, mám sa dobre. благодаря, добрe съм. blagodarja, dobre săm blagodarja, dobre săm Ďakujem, mám sa veľmi dobre. благодаря, отлично. blagodarja, otlično blagodarja, otlyčno Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? Какво ще правиш тази вечер (през нощта)? Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? pozor te sa vyslovuje tvrdo!

Pozri aj Balkánska jazyková únia Bulharistika Literatúra Bulharska

Iné projekty

Externé odkazy Prehľad bulharskej gramatiky Štúdium bulharčiny online Materiály pre štúdium bulharčiny O bulharčine v databáze Ethnologue (po anglicky) Bulharsko-anglický / anglicko-bulharský slovník

Kategória:Bulhari Kategória:Jazyky v Bulharsku Kategória:Jazyky na Slovensku