thumb|right|250px|Ukrajinská mapa ukrajinských dialektov z roku 2005, vrátane (nepresne zakreslenej) karpatskej rusínčiny.

náhľad|vpravo|Rozšírenie ukrajinčiny

Ukrajinčina (po ukrajinsky: українська мова – ukrajins'ka mova; staršie názvy: maloruština, maloruské nárečie, rusínčina, rut(h)énčinaPozri zdroje uvedené v článkoch rusínčina (rozlišovacia stránka) a maloruština) je východoslovanský jazyk. Hovorí ním viac ako 47 miliónov ľudí, hlavne na Ukrajine, kde je úradným jazykom; používajú ho aj Ukrajinci v Rusku, Spojených štátoch, Kanade, Moldavsku, Poľsku a v Bielorusku. Súčasná ukrajinčina sa píše cyrilikou a terajšia ortografia bola v podstate ustálená počiatkom 20. storočia. Ukrajinský jazyk je značne ovplyvnený poľštinou a ruštinou.

Z ukrajinského pohľadu ukrajinčina zahŕňa aj (karpatskú) rusínčinu; z pohľadu väčšiny zahraničia (vrátane Slovenska) je však (karpatská) rusínčina samostatný jazyk.

Staršie názvy Jeden zo starších názvov ukrajinčiny je rusínčina (v širšom zmysle) – pozri rusínčina (rozlišovacia stránka).

Iný starší názov ukrajinčiny je maloruština. Používal sa v tomto zmysle najmä v 19. storočí a na začiatku 20. storočia. Chápal sa buď (častejšie) ako jedno z nárečí ruštiny, alebo (menej často) ako samostatný jazyk; za samostatný jazyk maloruštinu považovali nielen niektorí ukrajinskí, ale aj niektorí zahraniční autori. Termíny maloruský, maloruština, Malorusko boli od 20. rokov 20. storočia v Sovietskom zväze de facto zakázané a začali sa tam používať výlučne termíny ukrajinský, ukrajinčina, Ukrajina; zahraničie sa tejto zmene čoskoro prispôsobilo.http://books.google.com/books?id=c80HAAAAIAAJ&pg=PA1&dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk#PPR11,M1, str. 8 – 29http://books.google.com/books?id=NQ0VAAAAYAAJ&printsec=frontcover&dq=%C5%A1afa%C5%99%C3%ADk&hl=sk&source=gbs_book_other_versions_r&cad=1_1#PPA23,M1 str.33, 34 a 23А. Котенко, О. Мартынюк, Алексей Миллер. «Малоросс»: эволюция понятия до Первой мировой войны 2011 Vorrede. In: Slawische Sprachen. In: Meyers Konversationslexikon. Autorenkollektiv, Verlag des Bibliographischen Instituts, Leipzig und Wien, Vierte Auflage, 1885-1892. 14. Band. S. 1030Florinskij T. D.: Malorusskij jazyk i "ukrajinsko-ruskij" literaturnyj separatizm. Sankt Peterburg. 1900Kostomarov M. I.: Slavianska mifologija. Kyjiv. 1847. str. 350.I. Koljarevskyj Вергилиева Энеида на малороссийский диалект Treba však dodať, že termín maloruština mal aj iné významy – pozri maloruština.

Nárečia Rozlišujú sa 3 dialekty (dialektové zóny, dialektové/nárečové skupiny): severný dialekt ukrajinčiny juhozápadný dialekt ukrajinčiny – tento v ukrajinskom ponímaní zahŕňa aj (karpatskú) rusínčinu juhovýchodný dialekt ukrajinčiny

Dejiny Najstaršie príklady ukrajinčiny sa objavujú už v 12.13. storočí v textoch písaných ruskou cirkevnou slovančinou, pochádzajúcich z juhozápadného Ruska, z Haličsko-Volyňskej oblasti. Na prelome 18. a 19. storočia boli už utvorené základné rysy ukrajinskej fonetiky. Avšak skutočný prielom v dejinách ukrajinského literárneho jazyka spôsobila roku 1798 publikácia „Aeneida“ Ivana Kotljarevského. Do literárneho jazyka uviedol čistý ľudový jazyk svojho materinského poltavského nárečia. Veľký vplyv na stabilizáciu nového literárneho jazyka mala tiež jeho dráma „Natalka-Poltavka“. Súčasný literárny jazyk povstal na prelome 18. a 19. storočia. Veľký vplyv na tento proces mala tvorba výnimočného ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorý založil svoj jazyk na materinskom kyjevskom nárečí. Veľký básnik bral na zreteľ takisto aj iné nárečia, a dokonca aj staré prvky jazyka písaného spolu s cirkevizmami. Ukrajinský jazyk sa teda zakladal na poltavsko-kyjevskom nárečí, ktorý sa už v priebehu 17. storočia stal jedným z najváženejších ukrajinských nárečí, a jeho črty sa rozšírili aj do ostatných nárečí.

V 50. rokoch 19. storočia sa ukrajinské národné hnutie nachádzalo sa pod patronátom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá chcela bojovať proti expanzii poľštiny. Keďže jazyk ľudu nebol vraj vhodný na tento účel, vyvolili starú cirkevnú slovančinu. Avšak skončilo sa to fiaskom. Aj preto sa časť tzv. starorusínov začala prikláňať k myšlienke zaviesť ruštinu ako spoločný jazyk „Veľkorusov i Malorusov“. Najznámejším zástancom tejto myšlienky bol publicista Bohdan Didyckyj, ktorý používal zmes ruštiny a ukrajinčiny s prídavkom poľských a nemeckým slov, odporcami titulovanú ako jazyčie (slov. jazyčisko – žargón). Z východnej liturgie sa snažili odstrániť všetky latinizmy. Odpor voči tomu zväčšil ešte miestodržiteľ Agenor Gołuchowski, ktorý sa v rokoch 18491859 snažil zaviesť ukrajinskú latinku.

Slovná zásoba ukrajinčiny vykazuje podobne ako i bieloruština veľký a starý vplyv poľštiny. Celkové množstvo polonizmov v ukrajinčine zahŕňa okolo 17 000 výrazov, čiže 14 % celej slovnej zásoby. Najstaršia vrstva výpožičiek pochádza z obdobia pred Lublinskou úniou (1569) a týka sa administratívnej a technickej terminológie. No až v druhom období (15701720) prenikajú polonizmy vo veľkom množstve do všetkých oblastí literárneho jazyka. Tretím obdobím veľkého vplyvu poľštiny je 19. storočie a začiatok 20. storočia, obzvlášť obdobie po roku 1863 v Haliči.

Ukrajinská abeceda

А Б В Г Ґ Д Е Є Ж З И І Ї Й К Л М Н О П Р С Т У Ф Х Ц Ч Ш Щ Ь Ю Я а б в г ґ д е є ж з и і ї й к л м н о п р с т у ф х ц ч ш щ ь ю я

Najdôležitejšie frázy Добрий день (Dobryj deň) – Dobrý deň Як вас звати (Jak vas zvaty)? – Ako sa voláte? Мене звати (...) (Mene zvaty (...)) – Volám sa (...). Будь ласка (Buď laska) – Prosím. Міст (Mist) – Most Гора (Hora) – Hora

Vzorový text – Všeobecná deklarácia ľudských práv Na porovnanie je uvedený text aj v ruskom jazyku. V písme sa dá od ruštiny ľahko odlíšiť znakom používaným pre i.

ukrajinčina Всі люди народжуються вільними і рівними у своїй гідності та правах. Вони наділені розумом та сумлінням і мають ставитися один до одного по-братерськи. prepis Vsi ľudy narodžujuťsja viľnymy i rivnymy v svojij hidnosti ta pravach. Vony nadileni rozumom ta sumlinniam i majuť stavytysja odyn do odnoho po-braters'ky. ruština Все люди рождаются свободными и равными в своëм достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства. prepis Vse ľudi roždajutsa svobodnymi i ravnymi v svojem dostoinstve i pravach. Oni nadeleny razumom i sovesťu i dolžny postupať v otnošeniji drug druga v duche bratstva. ukrajinská euro-latinka Vsi ľudy narodžujuťśa viľnymy j rivnymy u svojij hidnosti ta pravach. Vony nadileni rozumom i sumlinniam i majuť stavytyśa odyn do odnoho po-braterśky. slovenčina Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Literatúra Výkladové slovníky Busel V.T.: Velykyj tlumačnyj slovnyk ukrajinskoji movy, Kyjiv, Irpiň: VTF Perun, 2001. (Бусел. В. Т.: Великий тлумачний словник української мови, Київ, Ірпінь: ВТФ Перун. 2001) «Словник української мови» в 11-ти т. – К.Наук.думка, 1970—1980. «Словник синонімів української мови» у 2-х т. – К.Наук.думка, 1999. «Фразеологічний словник української мови» у 2-х т. – К.:Наук.думка, 1993. «Словник іншомовних слів» за ред. О. С. Мельничука. – К.:УРЕ, 1985. Bilingválne slovníky Popeľ Ivan: Ukrajinsko-slovenský slovník, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1960 Bunganič Peter: Slovensko-ukrajinský slovník, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1985 Kolektív autorov Lingea: Ukrajinčina. Konverzácia so slovníkom a gramatikou, Lingea, 2010 Inojazyčné zdroje Kurimský A., Šišková R., Savický N.: Ukrajinsko-český slovník, 1.diel (AO), Academia, Praha, 1994 Kurimský A., Šišková R., Savický N.: Ukrajinsko-český slovník, 2.diel (PJa), Academia, Praha, 1996 Anderš Josef: Ukrajinština. Vážně i vesele, Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2002

Iné projekty

Zdroje

Externé odkazy Príručka základov ukrajinského jazyka

Kategória:Ukrajinci Kategória:Jazyky na Ukrajine Kategória:Jazyky v Moldavsku Kategória:Jazyky na Slovensku Kategória:Jazyky v Sovietskom zväze