upright=2|thumb|Subjekty Ruskej federácie

Podľa platnej ústavy z roku 1993 (článok 65) sa Rusko skladá z 83 subjektov Federácie/subjektov Ruskej federácie, ktoré sa delia na 6 kategórií obdarených rôznym stupňom politickej autonómie; v Rade federácie (hornej komore Federálneho zhromaždenia) majú ale všetky subjekty rovnaké zastúpenie dvomi poslancami. Subjekty Federácie sa delia na: republiky, kraje, oblasti, mestá federálneho významu, autonómne oblasti a autonómne okruhy. Všetky subjekty Ruskej federácie môžu mať vlastnú vlajku a znak.

Od 18. marca 2014, po medzinárodne neuznanom pričlenení Krymu, má podľa ruských zákonov Rusko 85 subjektov Federácie (vrátane Krymskej republiky a mesta federálneho významu Sevastopoľ).

21 republík Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, je podľa ruských zákonov v Rusku 22 republík. 9 krajov 46 oblastí 2 mestá federálneho významu Od 18. marca 2014, po pričlenení Krymu, sú podľa ruských zákonov v Rusku 3 mestá federálneho významu. 1 autonómna oblasť 4 autonómne okruhy

Základná charakteristika subjektov Ruskú federáciu tvoria rôzne typy subjektov Federácie. Charakter jednotlivých typov je uvedený priamo v Ústave Ruskej federácie, základné rozdiely sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke:

Republika je charakterizovaná ako štát, je vytvorená na národno-štátnom princípe (kým ostatné subjekty sú vytvorené na teritoriálno-štátnom princípe), nemá však štátnu suverenitu; má právo mať okrem federálnej aj vlastnú ústavu; má právo určiť si okrem ruštiny aj vlastný štátny úradný jazyk.Kraj

a

Oblasť sú vytvorené na teritoriálno-štátnom princípe; v súčasnosti (r. 2011) nie je právne špecifikovaný rozdiel medzi krajom a oblasťou, ide skôr o pozostatky pomenovania z minulosti; v zásade existuje trend v súčasnosti spájať menšie celky do väčších a tieto novovzniknuté celky nazývať krajmi; štatút si tieto subjekty vymedzujú sami prostredníctvom vlastných zákonodarných orgánov, avšak vždy len v medziach, ktoré im určuje Ústava Ruskej federácie.Mesto federálneho významu ide o dve najväčšie mestá v krajine - Moskvu a Petrohrad a od 18. marca 2014, podľa ruských zákonov aj Sevastopoľ; majú špecifickú formu miestnej samosprávy - v rámci miest sú vytvorené samostatné mestské municipálne útvary (v Moskve je ich 125, v Petrohrade 111), pričom mestá ako celok nie sú samostatné municipálne útvary. Aby bola zabezpečená aj správa mesta ako celku, časť právomocí, ktoré sú štandardne určené orgánom miestnej samosprávy, je v týchto dvoch mestách odovzdaná do rúk orgánom vyššieho stupňa - orgánom subjektu Federácie.Autonómna oblasť jej štatút určuje Ústava Ruskej federácie a vlastná „konštitučná listina“ autonómnej oblasti prijatá jej zákonodarným orgánom; môže vzniknúť formou prijatia federálneho zákona Ruskej federácie o autonómnej oblasti.Autonómny okruh je vytvorený na národno-teritoriálnom princípe; jeho štatút určuje Ústava Ruskej federácie a vlastná „konštitučná listina“ autonómneho okruhu prijatá jeho zákonodarným orgánom; môže vzniknúť formou prijatia federálneho zákona Ruskej federácie o autonómnom okruhu;. vzájomné vzťahy autonómneho okruhu a kraja resp. oblasti, do ktorej autonómny okruh patrí, môžu byť upravené federálnym zákonom alebo vzájomnou zmluvou medzi krajom/oblasťou a autonómnym okruhom; ide o subjekt Federácie s najnižšou mierou priznanej suverenity; má vlastnú zákonodarnú moc, vlastné územie (ktoré bez súhlasu okruhu nie je možné meniť) a vlastné obyvateľstvo;

Prehľad subjektov Ruskej federácie 1000px

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad subjektov Ruskej federácie. Jednotlivé typy subjektov sú uvedené v rovnakom poradí, v akom sú uvedené v Ústave Ruskej federácie v článku 65 (republiky, kraje, oblasti, mestá federálneho významu, autonómne oblasti a autonómne okruhy). V rámci jednotlivých skupín sú subjekty zoradené podľa slovenského abecedného poradia.