Damazus II. (lat. Damasus II.), rodným menom Poppo (*??, Bavorsko – † 9. augusta 1048, Rím) bol pápež od 17. júla až do svojej smrti.
Na pápežskom stolci Poppo bol dosadený cisárom Henrichom III., napriek radám biskupa Wasa. Poppo sa stal biskupom v Brixene (od 25. decembra 1047), neskôr sa odobral do Talianska a Bonifác Toskánsky dostal cisársky rozkaz uviesť nového pápeža do Ríma. Bonifác však rozkaz odmietol splniť a Poppo sa radostne vrátil do Tirolska - biskupstva v Brixene. Cisár však Bonifáca vyslal znova a pohrozil mu. Benedikt IX. utiekol do Tuskula a potom odišiel do baziliánskeho opátstva v Grotto Ferraty, kde pod vedením opáta Bartolomeja viedol kajúci život. Tu dožil svoj život až do roku 1054. Poppo bol dosadený na pápežský trón 17. júla 1048 a dal si meno Damazus II. Bol to muž ctihodný a svätého života. Pre svoj pôvod však nebol obľúbený medzi talianskym ľudom. Rovnako bol zvyknutý na hory než na neznesiteľnú mestskú horúčavu. Odišiel do Palestriny (Preneste), kde vládol rod Crescenzi - hlavný oponent voči rodu Tusculovcov. Tu hľadal podporu a ochranu. Neskôr dostal horúčku a 9. augusta 1048 po 23 dňoch na pápežskom stolci zomrel. Pochovali ho v Ríme v bazilike sv. Vavrinca al Verano. Jeho sarkofág je umiestnený v chrámovej predsieni. Po jeho smrti sa rozšírilo, že bol otrávený Tusculovcami. Damazus II. bol tretím pápežom nemeckého pôvodu.
Pozri aj
Zoznam kardinálov vymenovaných Damazom II.
Iné projekty
Kategória:Úmrtia v 1048 Kategória:Nemeckí pápeži