thumb|Typické riešenie VoIP thumb|Typický adaptér pre pripojenie analógového telefónneho prístroja k VoIP sieti 110px|thumb|right|1140E VoIP Phone
Prenos hlasu internetovým protokolom (iné názvy: prenos hlasu cez internetový protokol, prenos hlasu prostredníctvom internetového protokolu, IP telefónia, VoIP telefónia; angl. voice over internet protocol, voice over IP, IP telephony, VoIP telephony; poznámka: výraz "voice over internet protocol" je myslený ako "voice" + "over" + "internet protocol", nie ako "voice over internet" + "protocol"), skr. VoIP / VOIP, je prenos hlasovej prevádzky prostredníctvom prenosu paketov pomocou protokolu IP ETSI TR 102 476 citované v http://www.vus.sk/iecd/new/Vyklad.asp(teda nie nevyhnutne len cez internet, ale aj cez inú sieť založenú na internetovom protokole). Prenos hlasu pomocou internetu (iné názvy: prenos hlasu cez internet/Internetom/po internete/prostredníctvom internetu, hlas cez internet/po internete, telefonovanie cez internet/prostredníctvom internetu/po internete, internetová telefónia; angl. voice over internet, internet telephony) je naproti tomu špecifická služba VoIP používajúca prenos paketov vo verejnej sieti internet .
Protokoly, ktoré sa používajú na prenos hlasových signálov cez IP sieť sa zvyknú označovať ako VoIP protokoly. Dá sa na ne pozerať ako komerčnú realizáciu experimentálneho protokolu Network Voice Protocol (1973) navrhnutého pre sieť ARPANET. Vďaka použitiu jedinej siete na prenos dát aj hlasu je možné dosiahnuť isté finančné úspory, najmä ak je k dispozícii nevyužitá sieťová kapacita, ktorá sa dá využiť pre VoIP bez pridaných nákladov. Volania VoIP – VoIP sú prevažne zdarma, zatiaľ čo volania do verejných telekomunikačných sietí (tak pevných i mobilných) bezplatné v zásade nie sú.
Funkcionalita VoIP dokáže zabezpečiť úlohy, ktoré môžu byť omnoho zložitejšie dosiahnuteľné pri použití klasických telekomunikačných technológií: Prichádzajúce telefónne hovory môžu byť automaticky smerované na VoIP telefón, nezávisle od toho, kde sa nachádzate. Vo viacerých krajinách (USA, Spojené kráľovstvo, atď.) sú k dispozícii bezplatne použiteľné telefónne čísla pre použitie vo VoIP. Pracovníci call centier môžu pri použití VoIP pracovať z ľubovoľného miesta, kde je k dispozícii dostatočne stabilné internetové pripojenie. Mnohé VoIP balíky služieb obsahujú funkcie verejných sietí, ktoré sú bežne spoplatňované osobitne, prípadne sú miestnym operátorom osobitne spoplatňované, ako napríklad konferenčné hovory, presmerovanie hovoru, automatické opakovanie vytáčania a pod. VoIP telefóny dokážu spájať viacero služieb dostupných cez Internet vrátane videokonferencií, prenosu dát popri hovore, správy telefónnych a adresových zoznamov a oznamovania online dostupnosti zvolených komunikačných partnerov.
Problémy pri nasadení Technológia VoIP má stále niekoľko nevýhod, ktoré spôsobili v mnohých presvedčenie, že nie je vhodná na široké rozšírenie. Na druhej strane, viacerí priemyselní analytici predpovedali, že v pobočkových telefónnych ústredniach prekročí počet dodaných pripojení na technológii IP počet nových klasických digitálnych portov už v roku 2005. V USA sa tak stalo v polovici roku 2006, v mnohých ďalších krajinách sa tento prelom ešte len očakáva.
Faxy Jednou z nevýhod sú ťažkosti pri odosielaní faxových správ kvôli softvérovým a sieťovým obmedzeniam vo väčšine domácich systémov. Existuje však snaha zadefinovať alternatívne riešenie prenosu faxov cez IP, menovite protokol T.38. Iná možnosť je považovať faxový systém ako systém prenosu správ, ktorý nevyžaduje prenos dát v reálnom čase – ako napr. prenos faxu ako prílohy e-mailu, prípadne vzdialená tlač (pozri Internet Printing Protocol). Koncový systém môže uložiť kompletnú správu do vyrovnávacej pamäte pred jej zobrazením alebo vytlačením.
Pripojenie k Internetu Ďalším nedostatkom VoIP služieb je (s výnimkou napr. vnútrofiremných sietí) ich závislosť na ďalšej samostatnej službe – internetovom pripojení. Kvalita a celková spoľahlivosť telefonického spojenia cez VoIP je celkom závislá od kvality, spoľahlivosti a rýchlosti použitého internetového pripojenia. Najmä vysoké celkové latencie v sieťach môžu viesť k výrazne zníženej kvalite hovoru a spôsobujú isté problémy, ako napr. ozveny. VoIP napriek tomu nie je vždy závislé od internetového pripojenia. Existujú technológie umožňujúce použiť VoIP aj cez bežné telefónne linky či prenajaté hlasové či dátové okruhy (napr. PCM toky – v USA linky typu T1, v Európe hierarchia E1). Je to však zriedkavý spôsob nasadenia.
Mnohí používatelia VoIP stále prevádzkujú aj tradičné analógové telefónne linky, ktoré umožňujú volať na núdzové čísla, ako aj bez problémov používať tradičné faxové prístroje.
Výpadky elektriny Inou nevýhodou VoIP je neschopnosť uskutočňovať telefónne hovory počas výpadku napájania, tento problém však existuje aj pri mnohých analógových telefónoch (napr. prenosné DECT prístroje, prístroje s pokročilými funkciami a pod., pre ktoré nestačí napájanie z telefónnej ústredne) a dá sa vyriešiť batériovým zálohovaním. Takisto v mnohých inštaláciách existuje možnosť automatického presmerovania na iné telefónne číslo (napr. na mobilný telefón) v prípade nefunkčnosti zariadení.
Problémy s implementáciou Vzhľadom na to, že UDP neposkytuje mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že dátové pakety budú doručené v správnom poradí, alebo poskytol garanciu kvality služby (Quality of Service), nasadenie VoIP čelí problémom s latenciou (oneskorením) a jitterom (kolísaním oneskorenia). To je obzvlášť citeľné pri spojeniach, kde časť trasy prebieha cez satelitné spoje (kvôli dlhému času šírenia signálu). Prijímajúci uzol sa potýka so stratou, poprehadzovaním či oneskorením jednotlivých paketov, napriek čomu však musí zabezpečiť čo najlepšiu kvalitu výsledného hlasového prúdu. To sa rieši bufferovaním (prijímané pakety nejdú na výstup ihneď, ale zapisujú sa najprv do pamäte, z ktorej sa potom môžu čítať v správnom poradí), čo však ešte zvyšuje oneskorenie.
Ďalšou starosťou je smerovanie prevádzky cez firewally a preklad adries. Zariadenia nazvané Session Border Controller sa používajú popri firewalloch na zabezpečenie VoIP hovorov do a z chránenej podnikovej siete. Skype využíva proprietárny protokol umožňujúci smerovať hovory cez iné uzly v sieti Skype, čím sa prekonáva symetrický NAT a firewally. Štandardné riešenia využívajú protokoly ako STUN a ICE.
Nezáujem domácich používateľov VoIP nevyžaduje nutne širokopásmové pripojenie do Internetu, ale toto zvyčajne umožní dosiahnuť lepšiu kvalitu služby. Veľká časť domácich používateľov je dnes pripojená cez DSL, ktoré v počiatkoch vyžadovalo tradičnú telefónnu linku. Nutnosť platiť za dve telefonické pripojenia redukovala potenciálny okruh zákazníkov z radov domácich používateľov. Aj keď už existuje ponuka internetového pripojenia cez DSL aj bez nutnosti platiť za klasickú hlasovú službu (v dôsledku tlaku protimonopolného úradu), tak medzitým ceny klasických hlasových služieb výrazne poklesli a už nie sú natoľko odlišné od cien VoIP služieb aby došlo k masívnemu príklonu jednotlivých zákazníkov k VoIP.
Spoľahlivosť a kvalita služby Viaceré širokopásmové pripojenia majú kvalitu nižšiu než by sa žiadalo. Ak sa IP pakety strácajú alebo oneskorujú na ľubovoľnom mieste v sieti medzi koncovými uzlami, dochádza k výpadkom hlasu. Výsledná kvalita zvuku preto často skôr pripomína GSM v prostredí so slabým signálom než tradičnú okruhovo prepájanú telefónnu linku (kde je prenosová kapacita garantovaná). Tento stav je pozorovateľný najmä vo vysoko zaťažených sieťach prípadne pri veľkých vzdialenostiach a veľkých počtoch smerovačov na trase. Časom sa síce situácia vylepšuje, konečné riešenie je však ešte vzdialené.
Núdzové volania Povaha protokolu IP prakticky znemožňuje presné geografické zameranie používateľov. Núdzové hovory preto nemôžu byť jednoducho presmerované na najbližšie operačné stredisko záchranného systému. Ak nie je volajúci schopný udať svoju adresu, nemusí byť možné nájsť ho iným spôsobom. Niektorí veľkí poskytovatelia VoIP v zahraničí však už nasadzujú riešenia, ktoré tieto funkcie umožňujú (najjednoduchšia je registrácia linky na konkrétnu adresu, ak sa neumožní mobilita pripojenia).
Iná situácia je pri podnikových pobočkových ústredniach založených na IP, tieto obyčajne nemajú nijaké problémy s implementáciou núdzových volaní.
Konkurencia mobilných telefónov Telekomunikační operátori a zákazníci investovali obrovské množstvo finančných prostriedkov do mobilných telefónov a súvisiacich zariadení. V rozvinutých krajinách dosiahli mobilné telefóny takmer úplnú penetráciu trhu a mnoho ľudí používa namiesto pevnej linky výhradne mobily. V tejto situácii nie je zrejmé, či dôjde k nárastu dopytu po VoIP medzi spotrebiteľmi dokiaľ nebudú mať bezdrôtové dátové siete podobné pokrytie ako mobilné siete. V súčasnosti prebieha však aj vývoj technológií ako UMA, ktoré umožnia použitie "obojživelných" mobilných telefónov (telefón sa pri nájdení bezdrôtového pripojenia k Internetu prepne zo siete mobilného operátora do VoIP siete).
Bezpečnosť Väčšina bežných spotrebiteľských riešení zatiaľ nepodporuje šifrovanie. Preto pre odpočúvanie platí to isté, čo pre iné dátové prenosy (napr. posielanie elektronickej pošty) – pre sieťové uzly na ceste paketov medzi dvomi účastníkmi je prípadné odpočúvanie triviálne. Zatiaľ málo zariadení podporuje účinné kryptovanie prevádzky, navyše aby mohlo byť použité, musia ho podporovať koncové zariadenia oboch (resp. pri konferenčných prenosoch všetkých) účastníkov komunikácie.
Pre podnikové nasadenie sa často využíva technológia Voice VPN, ktorá podobne ako pri bežných VPN sieťach aplikuje na tok (hlasových) dát šifrovanie s použitím technológie IPSec.
Zobrazenie čísla učastníka Podpora zobrazovania čísla volajúceho účastníka (CLIP) je u rozličných poskytovateľov IP telefónie rôzna – niektorí ho podporujú úplne, iní nie, čo spôsobuje, že sa volanej strane číslo nemôže zobraziť. V niektorých prípadoch nedostatočné zabezpečenie siete poskytovateľa umožňuje podvrhnúť poskytované číslo, čo má za následok možnosť pri volaní do klasickej siete "tváriť sa" ako iný účastník.
Integrácia do celosvetového číslovacieho systému Tradičné telefónne siete využívajú na identifikáciu účastníkov telefónne čísla podľa štandardu E.164. Používatelia VoIP sú identifikované primárne pomocou URI (napríklad v tvare sip:[email protected]). Aby bolo možné smerovanie hovorov medzi klasickými a VoIP sieťami, existujú určité technológie na preklad telefónnych čísel a URI. Najrozšírenejšou technológiou je ENUM, čo je služba založená na DNS (základná služba Internetu na preklad doménových mien počítačov a IP adries). V databáze ENUM je pre telefónne číslo zapísaný jeden alebo viac kontaktov, na ktorých je účastník daného čísla dosiahnuteľný (môžu byť aj na rôznych technológiách, ako SIP, H.323, či dokonca klasický e-mail).
Prijatie
Nasadenie na spotrebiteľskom trhu Veľký rozvoj trhu VoIP začal v roku 2004, keď boli uvedené na trh viaceré služby využívajúce širokopásmové internetové pripojenie a snažiace sa napodobniť klasickú telefónnu službu. Mnohé spoločnosti poskytujú neobmedzené volania v rámci krajiny (najmä v USA) a do vybraných zahraničných sietí v rámci pevného mesačného poplatku.
Tieto služby majú rôznu formu, ktorá môže byť viac či menej podobná klasickej forme. Niektorí poskytovatelia dokonca ponúkajú koncové zariadenia obsahujúce konektor na pripojenie bežného analógového telefónu. Často ani nepoužívajú termín "VoIP", ale napríklad "telefonovanie cez internet", aby sa viac priblížili bežnému spotrebiteľovi.