Knowledge management (po slovensky: manažérstvo znalostí, manažérstvo vedomostí, znalostné manažérstvo, znalostný/vedomostný manažment, manažment znalostí/vedomostí, riadenie znalostí/vedomostí, , skr. KM) sú stratégie a procesy na rozpoznanie, zachytenie a efektívne využitie znalostí s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti.
Táto vedecká disciplína bola založená v roku 1991, zahŕňa oblasti týkajúce sa ako oblasti podnikania, obchod, informačné systémy, manažment a dokumentaristika a informácie. V súčasnosti sa aj ďalšie oblasti zapájajú do výskumu KM. Tieto zahŕňajú informácie a médiá, informatiku, verejné zdravie, verejnú politiku.
Štatistiky priniesli zaujímavý údaj o tom, že ekonomika USA po prvý raz začína byť v roku 1955 tvorená prínosmi z odborov vedomostí (prvý to zaznamenal americký ekonóm Fritz Machlup v roku 1962 a jeho tvrdenia spopularizoval P.F.Drucker v diele Vek diskontinuity v 1992).
Definície "Znalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čo vedia s tými čo vedieť potrebujú a premenu osobných znalostí na znalosti organizácie." (Truneček, J.)
Davenport, T. definuje manažment znalostí ako "systematický proces hľadania, výberu, organizovania, destilovania a prezentovania informácií spôsobom, ktorý zlepšuje porozumenie pracovníka špecifickej oblasti záujmu. Je to umenie identifikovať latentné znalosti a nájsť cestu k ich zdieľaniu."
Podľa prof. Milana Zeleného môže byť definovaný ako systematický a integrujúci proces riadenia a koordinácie širokého portfólia aktivít spoločnosti, t. j. získavanie, vytváranie, ukladanie, zdieľanie, fúzovanie, vyvíjanie, rozvíjanie a užívanie znalostí jednotlivcov a skupín s cieľom dosiahnutia vyššej podnikovej výkonnosti.Kudzbel - Batov_system_riadenia.pdf strana 54.
Znalostný manažment môžeme definovať ako celostný, systematický prístup k spravovaniu, strategickému, operatívnemu a krízovému riadeniu hmotných, finančných a neuchopiteľných aktív a tokov organizácií a vedeniu jej ľudí. Integrujúcim prvkom tohto prístupu je „organizačné manažérstvo znalostí“- efektívne a účinné získavanie, vytváranie a zdieľanie znalostí vo všetkých ich prejavoch a formách vo vnútri organizácie, ako aj v jej okolí, zabezpečujúce jej trvalo udržateľný rozvoj na úžitok všetkých, do jej existencie zainteresovaných strán./Ondrej Patarák, 2009, zdroj: www.riadenie.sk/kriza-spravny-cas-pre-rozvoj-znalostneho-manazmentu/
Obsah pojmu V oblasti informačných technológií
Je výsledkom efektívneho využívania existujúcich a dôverne známych informačných technológií, ktoré napomáhajú zbieraniu, zhromažďovaniu, triedeniu, uchovávaniu a prezentácii relevantných informácií v organizácii takým spôsobom, ktorý napomôže zamestnancom a manažérom získať požadované informácie z konkrétnej nimi definovanej oblasti, napr. pri riešení problémov, pri investičnom rozhodovaní, pri strategickom plánovaní a pod.
Úlohou znalostného manažmentu je sprístupniť vedomosti v rámci organizácie tým, ktorí ich potrebujú, tam, kde ich potrebujú, vtedy, keď ich potrebujú a vo forme, v akej ich potrebujú za účelom zvýšenia výkonnosti zamestnancov, ale aj celej organizácie.
Znalosti možno vo všeobecnosti rozčleniť na explicitné a implicitné znalosti. Explicitné znalosti je možné vysloviť, nakresliť alebo inak znázorniť. Implicitné znalosti sú vytvárané interakciou explicitných znalostí a skúseností, intuície a osobných predstáv jedinca. Sú preto ťažko komunikovateľné. Príkladom môže byť schopnosť jedinca úspešne dojednať kontrakt.
Systém znalostného manažmentu poskytuje sústavu (framework), v ktorej organizácia vidí všetky svoje procesy ako znalostné procesy a všetky obchodné procesy zahŕňajú tvorbu, rozširovanie a aplikáciu znalostí smerom k organizačnej náplni a samotnej existencii. K základným cieľom v procese aplikácie znalostného manažmentu patria podľa Davenporta: Tvorba knižnice znalostí Jednoduchší prístup k znalostiam Vybudovanie prostredia znalostí Správa znalostí ako aktíva firmy
Firmám, ktoré sa rozhodli aplikovať tento moderný manažérsky trend je možné podľa Arthura Andersena odporúčať dodržiavanie tohto postupu: Vymenujte manažéra znalostí (CKO – Chief Knowledge Officer). Jeho úlohou bude vytvoriť stratégiu manažmentu znalostí previazanou so strategickými cieľmi firmy Angažujte vyšší manažment, ukážte mu úspešne realizované projekty manažmentu znalostí v iných firmách Integrujte manažment znalostí do kľúčových procesov Vytvorte v podniku prostredie dôvery a učenia Vytvorte podnikové pravidlá, ktoré zabezpečia kvalitu obsahu podporujte vytváranie znalostí a zrýchlenie inovácií pomocou IT Stanovte metódy na meranie prínosov manažmentu znalostí
V oblasti ľudských zdrojov a organizácie riadenia
Používa sa učiaca sa organizácia a päť technológií vedúcich k tvorbe a používaniu vedomostí ako produktívneho ekonomického zdroja v organizácii, ktorými sú osobné majstrovstvo, myšlienkové schémy, spoločná vízia, tímové učenie sa a systémové myslenie. časti III, Základné disciplíny: budovanie učiacej sa organizácie, s. 157, pozri Peter Senge, Piata disciplína manažmentu,
Zabezpečovanie produktivity vedomostí je funkciou manažmentu, vyžaduje si systematickú, organizovanú aplikáciu vedomostí, pričom je nevyhnutné ľudí motivovať k tomu, aby svoje skryté vedomosti (tacitné) boli ochotní premeniť na formálne vedomosti (organizačné), ktoré sa dajú spracovať do informačných databáz, do tzv. intelektuálneho kapitálu organizácie.
Produktivita ľudí, ktorí vykonávajú kvalifikované práce, tzn.vedomostných pracovníkov (knowledge workers),určuje ekonomickú produktivitu, nie produktivita ľudí, ktorí "robia a prepravujú veci". Základným ekonomickým zdrojom, výrobným prostriedkom, už nie je kapitál, prírodné zdroje, pôda, ani "práca" ako taká, ale sú a budú nimi vedomosti. A vedomosti predovšetkým sú v hlavách vzdelaných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí "vlastnia" tieto vedomosti a sú ochotní ich používať v prospech organizácie pomocou motivácie, zapojenia, angažovanosti.
V oblasti inovácií a podnikania
Na základe prieskumu v USA a v Európe bolo identifikovaných päť fáz procesu úspešnej inovácie:Sloan Management Review: Five stages of Successful Innovation, MIT,2007, MŘ 07/2007
1. Vznik a mobilizácia inovatívnych myšlienok (podpora vytvárania nových myšlienok, hneď ako je nová myšlienka sľubná, treba ju „presunúť“ do inej časti firmy a overiť jej životaschopnosť. Často inovátor nemá skúsenosti s výrobou, predajom a marketingom, nemá skúsenosti s organizáciou vo firme, takže mobilizácia sa týka práve toho).
2. Presadzovanie a overovanie novej myšlienky (najvhodnejšie je mať proces preverovania a hodnotenia inovácie štandardizovaný a transparentný, aby mohla prebehnúť dostatočná spätná väzba inovátorovi i motivácia pre ostatných, ak budú vopred vedieť, ako a podľa čoho sa ich myšlienky budú posudzovať)
3.Experimentovanie (testovanie realizovateľnosti v danej firme, v danom čase a pre daný trh, určiť, kto bude zákazníkom inovácie, k čomu ju bude používať, prípadne sa overí na malej sérii či v pilotnom projekte)
4. Komercializácia (zisťuje sa, ako inovácia rieši problémy pre zákazníkov, aký úžitok im prináša; analyzujú sa náklady, prínosy, kalkuluje sa spustenie produkcie. Až tu sa z myšlienky či vynálezu stáva inovácia).
5. Implementácia a rozšírenie inovácie (získanie podpory celej firmy pre novú vec, vytvorenie štruktúr a uvoľnenie zdrojov pre zaradenie inovácie do výroby či prevádzky firmy)
Dejiny Úsilie o KM má dlhú históriu, obsahujúcu mnoho diskusií o práci, formálne platné práce, diskusné fóra, podnikové knižnice, profesionálne tréningy a programy mentorovania a koučovania. V súčasnosti, s rozvojom používania osobných počítačov v druhej polovici 20.storočia, sa objavili ďalšie špecifické adaptácie technológií na báze vedomostí, expertných systémov, vedomostných skladov, podporných systémov skupinového rozhodovania, intranetu, kooperatívnej práce podporenej informačnými technológiami. Pojem osobné KM bol prezentovaný v roku 1999, čo do oblasti KM (management of knowledge) na úrovni jednotlivca (Wright 2005). Prvé zbierky prípadových štúdií v podmienkach podnikania uznali dôležitosť a význam dimenzií KM v oblasti stratégií, procesov manažmentu a meraní (Morey, Maybury&Thuraisingham 2002). Z toho vyplýva hlavné poučenie:
ľudia a kultúry ktoré ovplyvňujú ich správanie sa, sú osobitne najzávažnejším zdrojom tvorby, šírenia a aplikácie úspešných vedomostí; kognitívne, sociálne procesy a organizačné učenie sa sú základom pre úspech stratégie KM; meranie, porovnávanie a stimuly sú základom pre zrýchlenie procesu učenia sa a zavedenie zmeny kultúry; Programy KM môžu poskytovať rozsiahly prínos ako jednotlivcom tak i organizáciám ak sú zmysluplné, konkrétne, orientované na činnosť.
Pojem systému KM sa vyvíjal smerom k víziám o ľudskej spoluúčasti a jej výstupoch čoraz bližšie k objaveniu sa Web 2.0. Tento smer vývoja je definovaný ako Enterprise 2.0 (McAfee, 2006). Teraz však prebiehajú diskusie (Lakhand&McAfee,2007), či Enterprise 2.0 je iba módny výstrelok, ktorý neprinesie nič nového alebo užitočného, alebo či dokonca ide o budúcnosť procesu KM (Davenport, 2008).
Výskum KM sa vyvinul ako vedecká disciplína začiatkom 90-tych rokov. Spočiatku bol podporovaný len tu a tam praktikmi, až kým Scandia neprijala Leifa Edvinssona vo Švédsku ako prvého manažéra vedomostí (CKO = Chief Knowledge Officer) vo svete. Dávno predtým však začal rôzne stránky KM preskúmavať Hubert Saint-Onge (predtým CIBC, Kanada). Cieľom CKO je riadiť a maximalizovať nehmatateľné aktíva intangible v ich organizáciách. Postupne sa CKO začali zaujímať nielen o praktické, ale aj o teoretické aspekty KM a tak bola sformovana nová výskumná oblasť.
Myšlienky systému KM (KM), boli vyzdvihnuté takými akademikmi, ako Ikujiro Nonaka (Hitotsubashi University), Hirotaka Takeuchi (Hitotsubashi Universtiy) a Baruch Lev (New York university). V roku 2001 bývalý redaktor Fortune Magazin-u Thomas Stewart publikoval a osvetlil na úvodnej stránke význam intelektuálneho kapitálu organizácií (Serenko a kol.,2001). Od jeho založenia systém KM (KM) ako disciplína postupne rástol do akademickej zrelosti. Predovšetkým, je tu trend k vyššej spolupráci medzi akademikmi, čiastočne prenikol do publikácií jednotlivých autorov. Po druhé, zmenila sa úloha praktikov. Ich príspevky k akademickému výskumu dramaticky klesli z 30 % celkových príspevkov k len 10% v roku 2009.
Široký rozsah myšlienok disciplíny KM (KM) existuje na báze bez oficiálnej dohody, prístupy sa rôznia od autorov a škôl. Ako disciplína dozrieva, akademické debaty vzrástli ako okolo teórií, tak aj praxe KM, pričom odrážajú nasledujúce pohľady:
Technocentrický so zameraním sa na technológie, ideálne tie ktoré, ktoré zdôrazňujú zdieľanie vedomostí a ich tvorbu,
Organizačný, ktorý sa zameriava na to, ako má byť organizácia navrhovaná, aby najlepšie umožňovala rozvíjať procesy vedomostí
Ekologický so zameraním na vzájomné pôsobenie ľudí, identít, vedomostí a environmentálnych faktorov ako komplexný prispôsobivý systém podobný k prirodzenému (prírodnému) ekosystému
Podľa myšlienok škôl, kľúčovými komponentami procesu KM (KM) sú ľudia, procesy, technológie a/alebo kultúra, štruktúra, technológia, v závislosti od špecifických pohľadov (Spencer&Scherer, 2007). Rôzne myšlienkové školy KM (KM) obsahujú rôzne optiky, cez ktoré môže byť na KM nazerané a vysvetľované, obsahujú: - praktizujúce spoločenstvá (community of practice) (Wenger, McDermott&Synder, 2001 (2) – analýzy spoločenskej siete (3) – social network – intelektuálny kapitál (Bontis&Choo, 2002 (4) – informačné teórie (McInerney,2002) (5) – vedu o kmplexnosti (complexity science) (6),(7) – konštruktivizmus (8), (Nanjappa&Grant,2003)
Dimenzie vedomostí
Existujú rôzne konštrukcie pre rozlíšenie rozdielov medzi vedomosťami. Jedna z navrhovaných konštrukcií pre kategorizovanie „rozmerov“ vedomostí rozlišuje vedomosti ako tacitné a explicitné