JUDr. Daniel Lipšic, LL.M. (* 8. júl 1973, Bratislava) je slovenský právnik (advokát), prokurátor a bývalý konzervatívny politik. V rokoch 20212024 zastával funkciu špeciálneho prokurátora SR.
Vykonával funkciu poslanca Národnej rady, člena Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti a ministra vnútra.
Do 28. mája 2012 bol členom KDH, v ktorom zastával funkciu podpredsedu, následne s poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou a žurnalistom Gáborom Grendelom založili politickú stranu Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic).
Život
Štúdium Daniel Lipšic sa narodil 8. júla 1973 v Bratislave v lekárskej rodine. Stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu Grösslingová 18 v Bratislave. V rokoch 19911996 absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rámci ktorého sa zúčastnil študijných pobytov na právnickej škole na Univerzite v Minneapolise a v Centre práva Univerzity v Georgetowne, Washingtone D.C. v USA (1994).
V roku 1997 nastúpil na doktorandské štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave, ktoré však predčasne ukončil neodovzdaním dizertačnej práce. Postgraduálne štúdium na Harvard Law School v rokoch 19982000 ukončil obdržaním titulu Master of Laws (LL.M.).
Právnická kariéra V rokoch 19961997 bol riaditeľom projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky. Počas základnej vojenskej služby (19971998) pôsobil na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove. Následne bol v období rokov 19971998 členom Rady expertov Inštitútu konkurzného práva. V advokátskej kancelárii Valko & Partners pracoval v roku 1998 a neskôr od 1. apríla do 15. októbra 2002.
Ako vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR zložil 22. novembra 2001 justičné skúšky a 28. januára 2002 bol zapísaný do zoznamu Slovenskej advokátskej komory ako advokát s odborným zameraním na všeobecnú prax.
V rokoch 2012 až 2013 pracoval ako právny poradca (senior legal counsel) medzinárodnej organizácie ADF International.
Lipšic je partnerom v šiestej najväčšej právnickej kancelárii na Slovensku, Dentons.
Politická činnosť Počas vysokoškolského štúdia zastával funkciu predsedu (19911995) pravicovo orientovanej mládežníckej organizácie Občiansko-demokratická mládež, ktorá bola založená roku 1991. Ako predseda ODM sa taktiež zúčastnil 6. celoslovenského Snemu Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý prebiehal 23.24. októbra 1993 v Ružomberku. Na 12. Sneme KDH, 21. októbra 2000 v Trenčine, bol za účasti 448 delegátov zastupujúcich všetky zložky tohto hnutia zvolený za podpredsedu KDH pre vnútornú politiku.
Ako nominant KDH zastával 9. decembra 1998 až 31. marca 2002 funkciu vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR. Na vlastnú žiadosť bol z tejto pozície odvolaný, v súvislosti so začatím účinnosti zákona o štátnej službe, podľa ktorého sú miesta vedúcich úradov na ministerstvách apolitické. Podľa vlastných vyjadrení sa kvôli funkcii na ministerstve nechcel vzdať členstva v strane.
Minister spravodlivosti 2002 – 2006 Vo voľbách do NR SR 2002 kandidoval zo 6. miesta a získal 42 727 preferenčných hlasov (podiel 18,01 %), teda sa umiestnil na štvrtom mieste za Pavlom Hrušovským, Jánom Figeľom a Vladimírom Palkom. Mandát poslanca NR SR neuplatnil, pretože sa stal členom vlády SR. Od 15. októbra 2002 zastával post podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti SR.
V súvislosti s odchodom strany KDH z vládnej koalície, 7. februára 2006, podali demisiu všetci jej ministri. Následne bol 8. februára nahradený na poste ministra spravodlivosti nominantkou SDKÚ-DS Luciou Žitňanskou. Tento politický krok KDH súvisel s neschválením návrhu zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, ktorá sa týkala oblastí ozbrojených síl, zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, právnych služieb a pracovnoprávnych vzťahov.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 17. júna 2006, sa KDH stalo súčasťou opozície. Lipšic v týchto voľbách získal druhý najvyšší počet preferenčných hlasov – 86 536 (45,20 %). Ako poslanec opozície pripravil návrh novely trestného zákona, ktorým by popieranie holokaustu už nebolo trestným činom, novela však nebola prijatá.Lipšic zopakoval, že popieranie holokaustu by sa nemalo trestať
Minister vnútra 2010 – 2012 Vo voľbách do NR SR 2010 kandidoval z 3. miesta a získal 75 961 preferenčných hlasov, čo bol opäť druhý najvyšší počet z kandidátov KDH. Následne sa stal členom vlády SR ako minister vnútra SR. Do tejto funkcie bol vymenovaný 9. júla 2010.
Volebné obdobie 2012 – 2016 Vo voľbách do NR SR 2012 získal Daniel Lipšic najvyšší počet preferenčných hlasov spomedzi kandidátov KDH – 104 635 (46,43 %), čo bolo o 633 hlasov viac než predseda strany Ján Figeľ. V tomto volebnom období sa stal členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a do mája 2012 zastával aj pozíciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS.
Na tlačovej konferencii 27. mája 2012 spolu s poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou oznámili vystúpenie z KDH. Nasledujúcim dňom sa skončilo jeho členstvo v tejto politickej strane. Taktiež sa vzdal funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, v ktorej ho nahradil Pavol Abrhan z KDH. Svoj odchod odôvodnil chýbajúcou víziou KDH a celkovo zlou situáciou pravice. Predseda strany Ján Figeľ s týmto krokom nesúhlasil, ale prípadnú budúcu spoluprácu nevylúčil.
2. septembra 2012 oznámili Lipšic a Žitňanská vytvorenie novej politickej strany, ktorá bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra 25. októbra 2012 ako Nová väčšina. Od 8. júla 2013 fungovalo pod názvom Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic).
V roku 2015 prebiehali rokovania medzi vtedajšími pravicovými opozičnými stranami vrátane Lipšicovej NOVY o možnej predvolebnej koalícii či aspoň spolupráci strán. K vytvoreniu de iure koalície nedošlo, avšak Lipšic sa dohodol v decembri 2015 s Igorom Matovičom na premenovaní jeho strany OĽANO na OĽANO-NOVA. To navonok vyzeralo stále ako koalícia, hoci Matovič iba poskytol miesta na kandidátnej listine pre nominantov strany NOVA, zároveň tak strane na vstup do parlamentu stačilo 5 a nie 7 % hlasov. Lipšic kandidoval zo 14. miesta kandidátky.
Volebné obdobie 2016 – 2020 Vo voľbách v marci 2016 získal Lipšic 83 915 prednostných hlasov (13. najvyšší počet spomedzi poslancov, druhý v rámci OĽANO-NOVA) a stal sa opäť poslancom NR SR.
V septembri 2016 sa stal účastníkom dopravnej nehody, na následky ktorej zomrel chodec. Súd ho uznal vinným z prečinu usmrtenia a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Lipšic sa rozhodol vzdať sa svojho mandátu v Národnej rade k 30. septembru, pretože by svoj mandát nemohol vykonávať naplno. Chcel sa venovať právnej praxi. 30. januára 2017 na funkciu predsedu strany rezignoval. Novým predsedom strany NOVA sa v júni 2017 stal Gábor Grendel.
Zastupovanie rodiny Kuciakovcov (20182021) Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo februári 2018 pôsobil Lipšic ako právny zástupca rodiny Kuciakovcov a spočiatku aj rodiny Kušnírových. V prípade dohliadal na priebeh vyšetrovania, kritizoval počiatočné pochybenia polície a navrhoval vykonanie ďalších dôkazov. Podľa denníka Plus 1 deň rodiny poškodených zastupoval pred súdom bez nároku na odmenu. Zastupovanie ukončil v roku 2021 po svojom zvolení za špeciálneho prokurátora, pričom v zastupovaní rodiny ho vystriedal Peter Kubina.
Špeciálny prokurátor (20212024) V decembri 2020 bolo oznámené, že Právnická fakulta Univerzity Komenského nominuje Lipšica ako kandidáta na špeciálneho prokurátora. Informáciu po schválení Akademickým senátom fakulty potvrdil dekan Eduard Burda. Lipšic nomináciu svojej alma mater ocenil a o svojom rozhodnutí kandidovať na vedúceho generálnej prokuratúry Lipšic uviedol: „Považujem ju za kľúčovú inštitúciu na boj proti korupcii, organizovanému zločinu, akejkoľvek mafii. Zvlášť v tejto dobe môže zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu pri prinavrátení dôvery ľudí v právny štát, v to, že platí rovnosť pred zákonom, že ktokoľvek, pokiaľ poruší zákon, nech je akokoľvek vplyvný alebo bohatý, bude niesť trestnú zodpovednosť.“
Transparency International Slovensko odporučilo iného kandidáta. Štvorročný odstup od politickej činnosti považovali za dostatočný, ale podľa organizácie má stále silné väzby na stranu OĽaNO. Mohol by tak „ohroziť vnímanie nestrannosti prokuratúry nad únosnú mieru“. Organizácia si všimla aj dočasný konflikt záujmov keď Lipšic pri viacerých dôležitých kauzách prejde zo strany obhajcu na stranu prokurátora. Súčasne však vyzdvihli vysoké morálne kvality, kvalitné vzdelanie a manažérske schopnosti kandidáta.
Na 26. schôdzi ho Národná rada zvolila 5. februára 2021 na funkčné obdobie 7 rokov. To začalo plynúť zložením sľubu (15. februára 2021) predsedovi Národnej rady SR. Na hlasovaní bolo prítomných 117 poslancov. Za Lipšica hlasovalo 79, proti bolo 12 a voľby sa zdržalo 26 poslancov. Úrad začal vykonávať po zložení sľubu do rúk predsedu Národnej rady 15. februára 2021.
15. feburára 2021 Lipšic podporil zlúčenie oddelenie boja s extrémizmom s oddelením boja s organizovaným zločinom a terorizmom.
Podľa prieskumu konaného 17. až 24. februára 2021 Lipšicovi dôverovalo 33% a nedôverovalo 62% respondentov.
Lipšic 5. decembra 2023 vyhlásil, že sa vzdá funkcie špeciálneho prokurátora „ak vláda verejne garantuje, že nezasiahne do postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a jeho prokurátorov“.
Úrad špeciálnej prokuratúry zanikol 20. marca 2024 na základe novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorú Národná rada SR schválila 8. februára 2024. Po jeho zániku bol preradený generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom na takzvané legislatívne oddelenie Generálnej prokuratúry.
Postoje k slobode prejavu a šíreniu nepravdivých informácií Lipšic dlhodobo obhajuje široký výklad slobody prejavu a odmieta aj trestnú zodpovednosť za extrémistické prejavy a šírenie nepravdivých informácií.
V decembri 2016 ako právny zástupca skupiny 30 opozičných poslancov (OĽaNO-Nova, SaS a Sme rodina) napadol na Ústavnom súde protiextrémistickú novelu Trestného zákona Lucie Žitňanskej, ktorá rozširovala verbálne delikty. Ústavný súd v januári 2019 sporné ustanovenia zrušil, čo Lipšic označil za víťazstvo pre slobodu prejavu. Denník N mu v roku 2017 v tejto súvislosti vytkol nekonzistentnosť a pripomenul, že v analýze ruského zákona proti „homosexuálnej propagande“ z roku 2013 (pre ultrakonzervatívnu Alliance Defending Freedom) kritiku zákona bagatelizoval a slobodu prejavu LGBT ľudí neobhajoval s rovnakou razanciou, ako pri extrémistických názoroch.
V diskusii v decembri 2021 o návrhu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej zaviesť trestný čin šírenia nepravdivej informácie v reakcii na šírenie hoaxov počas pandémie COVID-19 Lipšic návrh odmietol s tým, že by znamenal koniec slobody prejavu. Kolíková a novinár Vladimír Šnídl naopak argumentovali, že vzhľadom na rastúci vplyv sociálnych sietí je takýto zásah opodstatnený. Svoj postoj následne tlmočil aj médiám, pričom zdôraznil, že kriminalizácia šírenia nepravdivých informácií by znamenala koniec slobody prejavu. To sa stretlo s pozitívnym ohlasom v takzvaných alternatívnych médiách ako sú eReport či Slovanské Noviny.
Konzervatívny aktivizmus
Svetový kongres rodín (2007) V roku 2007 sa Lipšic spoločne s Annou Záborskou zúčastnil Svetového kongresu rodín (World Congress of Families, WCF), ktoré sa konalo v Poľsku pod záštitou Lecha Kaczyńského. WCF je podľa investigatívnych zdrojov kritizovaný za úzke väzby na ruských pravoslávnych oligarchov, najmä Konstantina Malofejeva a Vladimíra Jakunina, ktorí ho financovali a využívali ako platformu na presadzovanie ruskej soft power v Európe a USA.
ADF International (20122013)