Bologna (normovaný slovenský názov; výslovnosť: [boloňa]; prídavné meno bolonský; nesprávne slovensky Boloňa; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.
Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.
V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za „città della musica“ UNESCO"Bologna Città della Musica UNESCO" dal sito del comune. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta.
Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest.
Dejiny Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.
Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.
V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.
2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.
Pamiatky Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).
Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.
Vývoj počtu obyvateľov Počet obyvateľov
Univerzita Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzituHunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, ISBN 0-7864-3462-7, p. 55f.de Ridder-Symoens, Hilde: A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages, Cambridge University Press, 1992, ISBN 0-521-36105-2, pp. 47–55. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Francesco PetrarcaNove secoli di storia - Università di Bologna. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.
Kuchyňa Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.
Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a takisto aj supermarkety/večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je 12.30 – 15.00, 19.00 – 1.00. Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed.
Osobnosti Dominik Guzmán (* cca 1170 – † 1221), svätec, kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ dominikánskej rehole Katarína z Bologne (* 1413 – † 1463), svätica, rehoľníčka - klariska, opátka spisovateľka, učiteľka, mystička, umelkyňa Gaspare Tagliacozzi (*1545 – †1599), profesor na univerzite, chirurg ktorý položil základy pre moderné plastické operácie Agostino Carracci (* 1557 – † 1602), maliar a grafik Domenichino (* 1581 – † 1641), maliar Benedikt XIV. (* 1675 – † 1758), pápež Farinelli (* 1705 – † 1782), operný spevák, kastrát-soprán Laura Bassiová (* 1711 – † 1778), fyzička a filozofka, prvá profesorka prírodných vied na svete Luigi Galvani (* 1737 – † 1798), lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik Giosuè Carducci (* 1835 – † 1906), básnik, držiteľ Nobelovej ceny Pier Paolo Pasolini (* 1922 – † 1975), básnik, spisovateľ a filmový režisér Pierluigi Collina (* 1960), bývalý futbalový rozhodca Paolo Canè (* 1965), bývalý tenista Christian Vieri (* 1973), futbalový útočník Simone Bolelli (* 1985), tenista Andrea Kimi Antonelli (* 2006), pretekár F1
Partnerské mestá Coventry, Veľká Británia, 1984 Charkov, Ukrajina, 1966 La Plata, Argentína, 1988 Lipsko, Nemecko, 1962 Portland Oregon, USA, 2003 Praha, Česko Saint-Louis, Senegal, 1991 San Carlos, Nikaragua, 1988 Solún, Grécko, 1981 St. Louis, Missouri, USA, 1987 Toulouse, Francúzsko, 1981 Tuzla, Bosna a Hercegovina, 1994 Valencia, Španielsko, 1976 Záhreb, Chorvátsko, 1963
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy oficiálna stránka - www.comune.bologna.it italie.orbion.cz/emilia-romagna/bologna
Kategória:Mestá v regióne Emilia-Romagna Kategória:Európske hlavné mestá kultúry