Rok 2023 (MMXXIII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v nedeľu 1. januára a skončil v nedeľu 31. decembra.
Udalosti 1. január 30. výročie zániku Česko-Slovenska a vzniku samostatného Slovenska a Česka. Švédsko sa ujalo predsedníctva EÚ. Chorvátsko vstúpilo do Schengenského priestoru. Luiz Inácio Lula da Silva bol vymenovaný za prezidenta Brazílie po tom, čo 30. októbra 2022 porazil prezidenta Jaira Bolsonara v druhom kole prezidentských volieb. 2. január – ukrajinský raketový útok na ruskú základňu v meste Makijivka v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti zanechal podľa ukrajinskej armády 400 mŕtvych ruských vojakov, podľa ruského ministerstva obrany zomrelo 63 ľudí (tieto vyjadrenia ale nemohli byť nezávisle overené). 3. január – konala sa ustanovujúca schôdza 118. Kongresu Spojených štátov. Tvorí ho 212 demokratov a 222 republikánov v Snemovni reprezentantov, ako aj 48 demokratov, traja nezávislí a 49 republikánov v Senáte. 5. január – vo Vatikáne bol pochovaný emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý zomrel 31. decembra 2022. František ako prvý pápež v modernej histórii celebroval pohrebnú omšu svojho predchodcu. 9. január – stúpenci bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara vtrhli do budovy kongresu, prezidentského paláca aj najvyššieho súdu. Hoci Bolsonaro tento útok odsúdil, doteraz neuznal svoju porážku v minuloročných prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Luiz Inácio Lula da Silva. 10. január – skončila rozšírená podpora operačného systému Windows 8.1 11. január – Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objavil svoju prvú exoplanétu, LHS 475 b, ktorá sa nachádza v súhvezdí Oktant vo vzdialenosti 41 svetelných rokov a má takmer rovnakú veľkosť ako Zem. 14. január – v prvom kole voľby prezidenta Česka zvíťazil arm. gen. v. v. Petr Pavel (35,39 %), bývalý premiér Andrej Babiš skončil druhý (34,99 %). 22. január – referendum o zmene Ústavy Slovenskej republiky nebolo platné pre nízku volebnú účasť (27,25 %). 28. január – v druhom kole voľby prezidenta Česka zvíťazil arm. gen. v. v. Petr Pavel so ziskom 58,32 % hlasov, bývalý premiér Andrej Babiš získal 41,67 %. 2. február – dlhoperiodická kométa C/2022 E3 (ZTF), pozorovateľná aj z územia Slovenska, sa priblížila k Zemi na vzdialenosť 0,28 AU (42 miliónov km). 6. február – zemetrasenia s magnitúdom 7,8 a 7,6 Mw zasiahli Turecko a Sýriu, počet obetí presiahol 50 tisíc. 20. február – o treťom prípade zotavenia sa pacienta z AIDS po transplantácii kmeňových buniek informoval lekársky časopis Nature Medicine. 28. február – v Grécku pri zrážke dvoch vlakov pri meste Larisa zahynulo 57 ľudí. Ide o najhoršiu vlakovú nehodu v krajine. 5. marec – parlamentné voľby v Estónsku vyhrala vládnuca liberálna Reformná strana premiérky Kaje Kallasovej s podporou takmer 32 %. 6. marec – exilovú líderku bieloruskej opozície Sviatlanu Cichanovskú odsúdil súd v Minsku v neprítomnosti na 15 rokov odňatia slobody pre vlastizradu a sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu. Minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer verdikt odsúdil. 12. marec – v rámci 95. ročníka udeľovania Oscarov sa najlepším filmom stala americká sci-fi komediálna dráma Všetko, všade, naraz. Za najlepšie herecké výkony boli ocenení Brendan Fraser a Michelle Yeoh. 14. marec – americké bezpilotné lietadlo MQ-9 Reaper sa po tarane ruskou stíhačkou Su-27 zrútilo do Čierneho mora. 17. marec dočasne poverená vláda SR rozhodla, že Slovensko daruje Ukrajine 13 vyradených stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub. Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimíra Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú pre nezákonné deportácie ukrajinských detí do Ruska. 18. marec – rozsiahly požiar v Banskej Štiavnici poškodil sedem historických budov v centre mesta, nasadených bolo 30 profesionálnych hasičov a 80 vojakov. 19. marec – prvé kolo prezidentských volieb v Čiernej Hore 28. marec – astronomický časopis Astronomy and Astrophysics publikoval prácu medzinárodného tímu slovenskej družice GRBAlpha, popisujúcu detekciu výnimočne jasného a dlhotrvajúceho záblesku gama žiarenia GRB 221009A. 2. apríl predčasné parlamentné voľby v Bulharsku vyhrala konzervatívna strana bývalého premiéra Bojka Borisova Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) parlamentné voľby vo Fínsku vyhrala stredopravá konzervatívna Národná koaličná strana (Kansallinen kokoomus - KOK) na čele s Petteri Orpom druhé kolo prezidentských volieb v Čiernej Hore vyhral ekonóm a bývalý minister hospodárstva Jakov Milatovič 3. apríl – NASA predstavila posádku letu Artemis II, ktorý má v roku 2024 vykonať oblet Mesiaca. Pôjde o prvý let po vyše 50 rokoch, pri ktorom sa ľudská posádka dostane za nízku obežnú dráhu Zeme. 4. apríl Fínsko sa oficiálne stalo 31. členskou krajinou Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). exprezident USA Donald Trump bol na súde v New Yorku zadržaný a obvinený z falšovania obchodných dokumentov. 11. apríl – stĺpec popola po erupcii kamčatskej sopky Šiveluč dosiahol výšku 20 km a vynútil si zmeny v okolitej leteckej prevádzke. 14. apríl – raketa Ariane 5 vyniesla z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane európsku sondu Jupiter Icy Moons Explorer (JUICE) na prieskum ľadových mesiacov Jupitera. Na jej prístrojovom vybavení sa podieľala aj SAV. 30. apríl – v prezidentských voľbách v Paraguaji zvíťazil 44-ročný ekonóm a exminister financií, kandidát vládnucej konzervatívnej strany Santiago Peňa 5. máj – WHO už neklasifikuje koronavírus ako globálnu núdzovú situáciu. 6. máj – korunovácia Karola III. a Camilly ako kráľa a kráľovnej Spojeného kráľovstva vo Westminsterskom opátstve v Londýne 9.13. máj – Eurovision Song Contest 2023 v Liverpoole 12. máj – 28. máj – 86. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v Tampere a v Rige 21. máj – parlamentné voľby v Grécku vyhrala konzervatívna strana Nová demokracia premiéra Kyriakosa Mitsotakisa 28. máj – druhé kolo prezidentských volieb v Turecku vyhral úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan 29. máj – španielsky premiér Pedro Sánchez rozpustil parlament a vypísal parlamentné voľby na dátum 23. júl. Stalo sa tak po tom, ako Sánchezovi socialisti utrpeli v nedeľu v regionálnych a komunálnych voľbách výraznú porážku. 30. máj – grécky parlament rozpustili necelých 24 hodín po jeho zvolaní, čím sa otvorila cesta k novým voľbám, ktoré sa uskutočnili 25. júna 11. jún – predčasné parlamentné voľby v Čiernej Hore vyhralo Hnutie Európa teraz! (PES) 18. jún – pri pokuse o prehliadku vraku Titanicu došlo v severnom Atlantiku k implózii miniponorky Titan spoločnosti OceanGate s piatimi ľuďmi na palube, všetci zahynuli 25. jún – predčasné parlamentné voľby v Grécku vyhrala strana Nová demokracia (ND) vedená bývalým premiérom Kyriakosom Mitsotakisom 1. júl – Španielsko sa ujalo predsedníctva EÚ 9. júl – predčasné prezidentské voľby v Uzbekistane vyhral po tretíkrát za sebou Šavkat Mirzijojev 23. júl – predčasné parlamentné voľby v Španielsku vyhrala Ľudová strana (PP) lídra Alberta Feijóoa 8. august – Americká lieková agentúra (FDA) schválila liek na popôrodnú depresiu. Užíva sa ústne a jeho účinky sú okamžité 20. august – Bernardo Arévalo sa stal víťazom druhého kola prezidentských volieb v Guatemale 23. august prezidentské voľby v Zimbabwe vyhral už v prvom kole Emmerson Mnangagwa. Obhájil tak svoju pozíciu prezidenta Indická lunárna sonda Čandraján-3 ako prvá v histórii pristála na južnom póle Mesiaca 30. august – potom, čo prezidentské voľby v Gabone vyhral už potretíraz za sebou Ali Bongo, moc prevzala vojenská junta.Večer junta oznámila, že vodcom pre prechodné obdobie bol menovaný generál Brice Oligui Nguema. 1. september – Novým prezidentom Singapuru sa stal bývalý vicepremiér Tharman Šanmugaratnam 24. september – návrat americkej sondy OSIRIS-REx so vzorkami z asteroidu 101955 Bennu zo skupiny planétok Apollo 30. september – predčasné parlamentné voľby na Slovensku vyhrala strana SMER-SD na čele s Robertom Ficom 8. október – parlamentné voľby v Luxembursku vyhrala Kresťanskosociálna ľudová strana 9. október – Východné Slovensko zasiahlo vo večerných hodinách zemetrasenie s magnitúdou 4,9. Zemetrasenie malo epicentrum v katastri obce Ďapalovce 15. október – parlamentné voľby v Poľsku vyhrala konzervatívna vládna strana Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość – PiS) pod vedením Jarosława Kaczyńského 15. október – 2. kolo prezidentských volieb v Ekvádore vyhral 35-ročný podnikateľ Daniel Noboa. Stal sa tak najmladším prezidentom v histórii krajiny. 22. október – parlamentné voľby vo Švajčiarsku vyhrala pravicová Švajčiarska ľudová strana 19. november – 2. kolo prezidentských volieb v Argentíne vyhral pravicový ekonóm Javier Milei 21. november – víťazom druhého kola prezidentských volieb v Libérii sa stal Joseph Boakai 22. november – predčasné parlamentné voľby v Holandsku vyhrala krajne pravicová strana Geerta Wildersa Strana pre slobodu (PVV) 12. december – prezidentské voľby v Egypte vyhral tretíkrát v poradí úradujúci prezident Abd al-Fattáh as-Sísí 17. december – predčasné parlamentné voľby v Srbsku vyhrala Srbská pokroková strana (SNS) prezidenta Aleksandara Vučiča so ziskom 46,6 percenta hlasov 21. december – masová streľba na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe si vyžiadala 14 mŕtvych vrátane 24-ročného útočníka Davida K. 31. december – dánska kráľovná Margaréta II. vo svojom novoročnom prejave oznámila svoju abdikáciu
Nobelova cena za fyziku: Pierre Agostini, Ferenc Krausz, Anne L’Huillierová za chémiu: Moungi Bawendi, Louis E. Brus, Alexej Jekimov za medicínu: Katalin Karikó, Drew Weissman za literatúru: Jon Fosse za mier: Narghís Mohammadiová za ekonómiu: Claudia Goldinová
Úmrtia náhled|upright|Inna Čurikovová († 14. január) náhľad|upright|Gina Lollobrigida († 16. január) náhľad|upright|Naďa Urbánková († 3. február) náhľad|upright|Juraj Jakubisko († 24. február) náhľad|upright|Kenzaburó Óe († 3. marec) náhľad|upright|Dana Němcová († 11. apríl) náhľad|upright|Soňa Červená († 7. máj) náhľad|upright|Daniel Heriban († 24. máj) náhľad|upright|Glenda Jacksonová († 15. jún) náhľad|upright|Sinéad O’Connor († 26. júl) náhľad|upright|Vašo Patejdl († 19. august) náhľad|upright|Yvonne Přenosilová († 11. september) náhľad|upright|Matthew Perry († 28. október) náhľad|upright|Karel Schwarzenberg († 12. november) 2. január – Ken Block, americký profesionálny jazdec rely (* 1967) 2. január – Viktor Fajnberg, ukrajinský filológ a disident, účastník demonštrácie na Červenom námestí v auguste 1968 (* 1931) 3. január – Ronnie Walter Cunningham, americký astronaut NASA, pilot a podnikateľ (* 1932) 6. január – Gianluca Vialli, taliansky futbalový útočník a tréner (* 1964) 7. január – Miroslav Celler, slovenský profesionálny hráč squashu (* 1991) 8. január – Roberto Dinamite, brazílsky futbalový útočník a politik (* 1954) 9. január – Karl Alexander Müller, švajčiarsky fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1927) 9. január – Mikio Sató, japonský matematik (* 1928) 10. január – Jeff Beck, anglický rockový gitarista (The Yardbirds) (* 1944) 10. január – Konštantín II., bývalý kráľ Grécka (* 1940) 11. január – Tatjana Patitz, nemecká modelka a herečka (* 1966) 12. január – Paul Johnson, britský historik a novinár (* 1928) 12. január – Lisa Marie Presley, americká speváčka a skladateľka (* 1968) 14. január – Inna Čurikovová, ruská herečka (* 1943) 16. január – Gina Lollobrigida, talianska herečka (* 1927) 18. január – David Crosby, americký folk-rockový spevák (* 1941) 19. január – Aranka Szentpétery, slovenská herečka maďarskej národnosti (* 1933) 22. január – Hosejn Šahábí, iránsky filmový režisér, scenárista a producent (* 1967) 23. január – Álvaro Colom, bývalý guatemalský prezident (* 1951) 27. január – Aleksander Krawczuk, poľský historik, esejista, profesor a politik (* 1922) 30. január – Bobby Hull, kanadský hokejista (* 1939)