Architektúra 20. storočia sa delí na 3 hlavné obdobia: cca 1910 – 20-te roky – dominuje vízia stroja, priemyslu cca 1930 – 2. svetová vojna – príroda, ľudské hodnoty cca 1950 – koniec 20. storočia – flexibilita, dynamickosť
a 3 hlavné smery: Purizmus Empirizmus Synkretizmus náhľad|Sagrada Família náhľad|Sacre Couer V 20. storočí boli postavené aj stavby, ktoré sa svojim zámerom, vyhotovením, použitým materiálom a vzhľadom nezaraďujú do termínu „architektúra 20. storočia“. Sú to napríklad Sagrada Família v Barcelone (Antoni Gaudí), Sacre Couer v Paríži alebo pamätník Viktora Emanuela v Ríme.
Architektúra začiatku 20. storočia
Purizmus Purizmus je obdobie v rozmedzí 1910 až 20-te roky. Pod pojem spadá: Wrightova estetika stroja (USA) Francúzsky urbanizmus Nemecký expresionizmus Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus v Taliansku a Rusku
Wrightova estetika stroja (USA) Frank Lloyd Wright vyzdvihuje jednoduchosť, používa kužeľ, valec a guľu na zobrazenie prírody. Z materiálov preferoval betón. Dom má podľa Wrighta byť v dynamickej rovnováhe. V tom čase sa experimentovalo s rôznymi (aj syntetickými) konštrukčnými materiálmi a vznikali prefabrikované domy.
Francúzsky urbanizmus cieľ: zachovať kontakt s prírodou prevládajú obdĺžniky, štvorce, na strechách terasy so záhradami Le Corbusier: abstraktné a strohé návrhy, geometrické tvary, byt ako „stroj na bývanie“, zladenie formy a funkcie.
thumb|250px|right|Goetheanum navrhnutý Rudolphom Steinerom v roku 1923.
Nemecký expresionizmus stavba tovární Nemecká škola dizajnu Staatliches Bauhaus založená 1919 Walterom Gropiusom Peter Behrens – tvary redukoval na geometrické telesá Ludwig Mies van der Rohe – rafinovane dômyselné, jednoduché diela dynamizmus
Futurizmus, neoplasticizmus a suprematizmus Taliansko ťažko prekonávali tradície Antonio Sant’Elia – utopické vízie, zväčša nerealizované
Rusko robotnícke kluby, nájomné domy, továrne dôraz kládli na urbanizmus, využívali prefabrikované domy bratia Vesninovci (Leonid a Viktor), Ilya Gollosov
Empirizmus Obdobie cca 1930 – 2. svetová vojna. Patrí sem: Škandinávske vplyvy „Organická“ inžinierska architektúra Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov
hľadá analógiu medzi technikou a organickým svetom všeobecný posun od geometrie k organickým tvarom budova sa zaraďuje do kontextu mesta a prírodného okolia pôdorys mesta je lineárny z materiálov využívajú drevo, kameň, tehlu
Škandinávske vplyvy náhľad|Finlandia-talo súčasťou návrhu je krajina, slnko, otvorené terasy snaží sa o absolútny súlad s prírodou prispôsobuje sa ľudským potrebám Alvar Aalto
„Organická“ inžinierska architektúra citeľná zodpovednosť za okolité prostredie stavby sa včleňujú do prírody, prispôsobujú sa líniám hôr, riek… hlavnú zložku architektúry tvoria mosty a strechy verejných budov Pier Luigi Nervi Robert Maillart: most nad dolinou Salginy (Salginatobel), nad tokom Schwandbach
Americká architektúra 30-tych a 40-tych rokov náhľad|Fallingwater Frank Lloyd Wright – včlenenie architektúry do prírody Kaskádová vila (Fallingwater) rezidencia – interiér a exteriér splývajú Ludwig Mies van der Rohe emigroval do USA a vytvoril univerzitné mestečko v Illinois, ktoré má vyvážený geometrický poriadok Mrakodrapy: Chrysler Building, Empire State Building, Rockefellerovo centrum (Raymond Hood) Le Corbusier odišiel do Brazílie a ovplyvnil architektúru Južnej Ameriky
Synkretizmus Zaraďujeme sem: USA po 1950 Európske tendencie po 1950 Architektúra tretieho sveta
USA po 1950 náhľad|Terminál TWA expanzia mnohých tendencií industrializácia Frank Lloyd Wright – Guggenheimovo múzeum v New Yorku Ludwig Mies van der Rohe – obytné mrakodrapy Le Corbusier – Carpenter Hall na Harvardovej univerzite Alvar Aalto – Baker Hall na Harvardovej univerzite Eero Saarinen – Terminál TWA, letisko Dulles
Európske tendencie po 1950 povojnové rekonštrukcie sa vracali ku koncepciám vytvoreným pred rokom 1930 výnimku tvorilo len pár miest vo Švédsku a Fínsku, ktorých originálne pokusy zodpovedali novým demografickým potrebám v socialistických krajinách: industrializácia bytovej výstavby rekreačná architektúra mestá so silnou koncentráciou
Architektúra tretieho sveta náhľad|Sydney Opera House najväčší význam malo zásobovanie vodou a obrábanie pôdy absorpcia západných vplyvov a ich úprava podľa regionálnych potrieb Le Corbusier – využíval betón (Venezuela, Peru, Brazília, India) Félix Candela – škrupinová architektúra (Mexiko) Louis I. Kahn – vládne budovy v Dháke (Bangladéš) Jørn Utzon – Sydney Opera House (Austrália)
Kategória:20. storočie 20. storočie