Heavy metal alebo metal je druh rockovej hudby,Du Noyer (2003), str. 96; Weinstein (2000), str. 11 – 13 ktorý sa ako vymedzený hudobný štýl objavil na prelome 60. a 70. rokov v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch.Weinstein (2000), str. 14 Korene má v hardrockových kapelách, ktoré kombinovaním blues a rocku vytvorili nový hudobný štýl, charakteristický používaním elektrických gitár a bicích, a takisto hlasitým a skresleným zvukom. Podľa servera Allmusic.com, „zo všetkých nespočetných foriem rock and rollu, heavy metal je najextrémnejší, či už z hľadiska hlasitosti, mužnosti alebo teatrálnosti.“ Existuje množstvo variácií heavy metalu, no všetky sa opierajú o hlučné, skreslené gitary, opakujúce sa riffy a jednoduché, rytmické tempo.
Priekopníci heavy metalu ako Led Zeppelin, Black Sabbath a Deep Purple si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, a to i napriek nepriazni kritiky, ako sa to už v histórii žánru nezriedka stáva. V polovici 70. rokov britská kapela Judas Priest pomohla vycibriť žáner pominutím väčšiny bluesových prvkov. Kapely Novej vlny britského heavy metalu (NWOBHM), napr. Iron Maiden a Motörhead, držiac sa tejto cesty, vniesli do žánru útlocitnosť punk rocku a kládli dôraz na zvyšovanie rýchlosti. Už od svojich počiatkov mal heavy metal veľkú základňu fanúšikov, ktorí sú známi ako metalisti či metláci.
V polovici 80. rokov sa dostali do popredia kapely ako Mötley Crüe, ktoré spadali do popom ovplyvneného žánru nazývaného glam metal. V undergrounde sa vytvorili nové, extrémnejšie, agresívnejšie štýly: thrash metal priniesli do hlavného prúdu kapely typu Metallica a Megadeth, zatiaľ čo ostatné štýly ako death metal a black metal zostali aj naďalej záležitosťou umeleckého podzemia.Začiatkom 90.rokov sa dostal do popredia nový subžáner komerčne najúspešnejšieho thrash metalu groove metal s prelomovou Panterou ktorá je považovaná za akúsi predzvesť rap metalu a nu metalu.Od polovice 90. rokov získavajú ohlas nové štýly ako nu metal (majúci prvky funku a hip hopu) a metalcore (zlievajú sa v ňom extrémny metal a hardcore punk). Tieto nové štýly posunuli hranice tohto žánru.
Pojem heavy metal možno chápať v niekoľkých významoch:Weinstein (2000), str. 7-8 1. v pôvodnom význame možno heavy metal používať ako synonymum pre hard rock 2. v užšom zmysle predstavuje tradičný heavy metal, ktorý sa od hard rocku odlišuje eliminovaním bluesového vplyvu 3. v širšom zmysle predstavuje heavy metal (čiže skrátene metal) celý hudobný žáner, vrátane všetkých jeho odnoží; tento článok pojem heavy metal používa v tomto, širšom zmysle
Charakteristické znaky thumb|Elektrická gitara je neodmysliteľnou súčasťou heavy metalu, ako i rockovej hudby vôbec.
Medzi zvyčajné charakteristiky heavy metalu patria: hlasité skreslené gitary, rázne rytmy, hutný zvuk bicích a živelné vokály. Niektoré štýly ale majú svoje vlastné charakteristické znaky. Jon Pareles, kritik New York Times, píše: „v spletitom svete populárnej hudby je heavy metal hlavnou odnožou hard rocku—menej synkopickou, menej bluesovou, väčšmi naklonenou showmenstvu a hrubej sile.“Pareles, Jon. "Heavy Metal, Weighty Words" New York Times, 10. júla 1988. Prístup: 14. novembra 2007. V žiadnej metalovej kapele nesmie chýbať gitarista, basgitarista, bubeník a spevák, ktorý môže byť zároveň aj inštrumentalista. Často sa využívajú i klávesové nástroje,Weinstein (2000), str. 25 no najdôležitejší je skreslený gitarový zvuk, ktorý nie je vraj výsledkom inovácie, ale obmedzených možností doby. Medzi prvými metalovými zoskupeniami boli obľúbené ohlušujúce, skreslené Hammondove organy a občas aj melotron. Tieto nástroje v 80. rokoch nahradili elektronické klávesové syntetizátory. V dnešnej dobe sa syntetizátory používajú v štýloch ako progresívny metal, power metal a symfonický metal, ale svoje uplatnenie nájdu aj v iných metalových subžánroch. Niektoré nu metalové kapely obľubujú prvky hip hopu: scratch a rôzne zvukové efekty.
thumb|Skupina Judas Priest počas vystúpenia (2005).
Zosilňovačmi zvýraznená akustická sila elektrickej gitary mala v dejinách žánru podstatnú úlohu.Weinstein (2000), str. 23 Pri hre na gitaru sa často využíva tzv. „efekt-pedál“ spolu s elektrónkovým zosilňovačom, čím sa vytvorí hutný, mocný, „ťažký“ zvuk. Na počiatku 70. rokov niektoré populárne skupiny začali hrávať s dvoma gitaristami. Predné miesto medzi týmito skupinami zastávajú Judas Priest a Iron Maiden, u ktorých si dvaja alebo traja gitaristi medzi sebou delia funkcie sólovej a rytmickej gitary. Ústrednou zložkou heavy metalu je gitarové sólo, forma kadencie. Zložité sóla a riffy sú neoddeliteľnou súčasťou heavy metalu. Sweeping (hranie brnkadlom), tapping (klepkanie) a iné pokročilé techniky, umožňujúce razantnú hru, sú hojne využívané hráčmi; virtuozita nie je cudzia mnohým metalovým štýlom.
Vedúca úloha gitary v heavy metale sa obyčajne dostáva do konfliktu s tradičnou rolou „frontmana“ alebo s rolou vokalistu ako lídra kapely, čím vzniká medzi nimi napätie, ktoré má za následok „priateľské súperenie“. V heavy metale sa od spevu vyžaduje, aby sa nedostával do popredia pred celkový sound kapely. Keďže metalové korene siahajú ku kultúre hippies, vyžaduje sa, aby sa pri speve „city dávali jasne najavo“, čím sa dosahuje autenticita prejavu.Weinstein (2000), str. 26 Kritik Simon Frith tvrdí, že „tón hlasu“ metalového speváka má prednosť pred obsahom textu.Cited in Weinstein (2000), str. 26 V metalovej hudbe sa využíva široká škála spevu: operné vokály Roba Halforda z Judas Priest a Brucea Dickinsona z Iron Maiden, chrapľavé hlasy Lemmyho z Motörhead a Jamesa Hetfielda z Metallicy, priamočiare škrekľavé a vrčavé vokály Tomasa Lindberga z At the Gates, flegmatické diabolské vokály blackmetalových spevákov ako napríklad Attilu Csihara z kapely Mayhem.
thumb|left|Angličan Bruce Dickinson z Iron Maiden patrí medzi „najlepších heavymetalových spevákov“.
thumb|Stena zo zosilňovačov Marshall patriaca zosnulému gitaristovi kapely Slayer, Jeffovi Hannemanovi.
Osobitá úloha basgitary je takisto podstatnou zložkou metalového zvuku; súhra basgitary a sólovej gitary je dôležitým prvkom.uao. "Sunday Morning Playlist: Heavy Metal" . Blogcritics Magazine, 19. februára 2006. Prístup: 16. novembra 2007. Basová gitara umožňuje hrať v nízkych tónoch, ktoré vytvárajú charakteristický „ťažký“ zvuk.Weinstein (2000), str. 24 Metalové basové linky sa hodne rôznia v komplexnosti, od „pedálového tónu“ (na rôzne akordy sa používa len jeden tón) ako základu, až po zdvojené komplexné riffy a tzv. „lick“ (krátka fráza počas sóla), spoločne so sólovou alebo rytmickou gitarou. V niektorých kapelách stojí basa na čelnom mieste – postup spopularizovaný Cliffom Burtonom (Metallica) v prvej polovici 80. rokov."Cliff Burton's Legendary Career: The King of Metal Bass" Bass Player, Február 2005. Prístup: 13. novembra 2007. Metaloví basisti neraz uprednostňujú brnkadlá pred prstami, čím sa ich prejav stáva mohutnejším a jasnejším. Niektorí hudobníci, hrajúci na tzv. „shred gitare“, využívajú sweeping (hranie brnkadlom) a tapping (klepkanie). V poniektorých štýloch, ako napr. thrash a death metal, môže byť skreslenie basy dosiahnuté pomocou „efekt pedálov“, ktoré dodávajú hudbe hutnejší, ťažší zvuk. Numetaloví a deathmetaloví basisti neraz používajú päť- alebo šesťstrunovú basgitaru (alebo rozladený nástroj) s rozšíreným zvukovým rozsahom.
Podstata metalového bubnovania spočíva vo vytvorení hlasitého, konštantného búšenia využitím trojitého efektu rýchlosti, energie a precíznosti.Dawson, Michael. "Chris Adler: More Than Meets The Eye" Modern Drummer Online. Prístup: 13. novembra 2007. Metalové bubnovanie vyžaduje mimoriadnu dávku trpezlivosti a hráči si musia vypestovať neobyčajnú schopnosť rýchlosti, koordinácie a obratnosti, aby dokázali zahrať komplikované skladby.Berry a Gianni (2003), str. 85 Jednou z charakteristických techník bubnovania je tzv. „cymbal choke“, ktorá spočíva v utlmení činelov rukou, čím sa dosiahne tzv. zvuková explózia. Heavymetalová súprava bicích je zvyčajne oveľa väčšia, než tomu býva v iných rockových štýloch. V niektorých prípadoch dokonca obrovská sústava bicích zacláňa celé pódium.Burgess, Mick."Dream Theater (Live)" Metal Express Radio, 9. júna 2007. Prístup: 13. novembra 2007. Popri zvyčajných bicích nástrojoch v súprave (tom-tom, basový bubon, malý bubon, hi-hat činel, činely crash a ride) sa používajú takisto dvojpedálové bicie, prídavné tom-tomy a množstvo prídavných činelov (splash činely a extra crash činely) a mnohé iné inštrumenty, napr. kravské zvonce.
thumb|Bicia súprava patriaca Davovi Lombardovi, známeho predovšetkým z pôsobenia v kapelách Slayer a Testament.
Neodmysliteľnou súčasťou živých vystúpení je hluk – „zvukový masaker“, ako ho charakterizuje Deena Weinstein. Jeffrey Arnett sa vo svojej knihe Metalheads o heavy metale zmieňuje ako o „zmyslovom ekvivalente vojny.“Arnett (1996), str. 14 Kráčajúc v stopách Jimiho Hendrixa a The Who, priekopníci heavy metalu ako napr. Blue Cheer zaviedli nové štandardy ohľadne hlasitosti. Ako vraví Dickie Peterson z Blue Cheer: „Vedeli sme len to, že chceme intenzívnejšiu muziku.“Walser (1993), str. 9 Paul Sutcliffe píše o koncerte Motörhead roku 1977 takto: „predovšetkým neúmerná hlasitosť sa pripočítava na vrub kapele, keď sa bavíme o ich vplyve.“Podľa: Waksman, Steve. "Metal, Punk, and Motörhead: Generic Crossover in the Heart of the Punk Explosion" Echo: A Music-Centered Journal 6.2 (jeseň 2004). Prístup: 15. novembra 2007 To isté tvrdí aj Weinstein, keď vraví, že melódia je ústredným prvkom populárnej hudby, house sa zameriava na rytmiku, a heavy metalu tróni energický zvuk, farba hlasu a hlasitosť. Vraví, že hluk má za úlohu „vtiahnuť poslucháča do zvuku“ a poskytnúť „injekciu mladistvej živosti.“ Upriameniu sa na hlučnosť sa vysmieva rockový pseudo-dokument Hrá skupina Spinal Tap, v ktorom istý metalový gitarista tvrdí, že má aparatúru nastavenú „až na jedenásť“.
Hudobný jazyk Rytmus a tempo Heavy metal je typický energickým tempom a razantnosťou. Množstvo heavymetalových skladieb charakterizujú krátke dvojnotové alebo trojnotové akordy – zložené predovšetkým z osminových a šestnástinových nôt. Tieto akordy bývajú obyčajne prednášané pomocou staccatového útoku vytvoreného použitím gitarovej techniky zvanej „palm muting“."Master of Rhythm: The Importance of Tone and Right-hand Technique," Guitar Legends, Apríl 1997, str. 99
Strohé, prudké a izolované rytmické časti sa spájajú do rytmických fráz s osobitou, často trhavou štruktúrou. Tieto frázy slúžia za základ rytmických sprievodov a melodických figúr zvaných riffy, ktoré majú za následok „chytľavosť“ piesní. V heavymetalových piesňach sa používajú dlhšie rytmické figúry, ako napr. celá nota, alebo štvrťová nota s bodkou, či dlhšie akordy v pomalých „power baladách“.
Tempo v ranom heavy metale bolo náchylné k pomalosti až ťažkopádnosti. Ale koncom 70. rokov rozmanité tempá začali byť živou súčasťou žánru. Metalové tempá prvej dekády 21. storočia sa pohybujú v rozmedzí od pomalých baladických temp (štvrtinová nota = 60 úderov za minútu), až po extrémne rýchle tempá, tzv. „blast beaty“ (štvrtinová nota = 350 úderov za minútu).
Harmónia Typickým výrazovým prostriedkom heavy metalu sú „power akordy“, zvané aj „silové akordy“.Walser (1993), str. 2 Z technického hľadiska je „silový akord“ pomerne jednoduchý: ide o súzvuk dvoch tónov, základného tónu a kvinty. Súzvuk kvinty sa veľmi často ešte dopĺňa o oktávu, pre dosiahnutie plnšieho zvuku. Napriek tomu, že čistá kvinta je najčastejším základom „power akordu“, „silové akordy“ bývajú často zložené aj z iných tónov, ako sú napríklad malá tercia, veľká tercia, čistá kvarta, znížená kvinta, alebo malá sexta. Ďalším znakom je ich jednoznačná harmonická priezračnosť a čitateľnosť – a to aj pri skreslenom tóne.