Piz Badile je vysoký vrch na hranici Švajčiarska a Talianska, v oblasti Bergell. Popularitu mu priniesla jeho vysoká severovýchodná stena, žulový monolit, ktorý tvorí „hladký, kolmý, pravidelný múr, vyvolávajúci predstavu dokonalosti“ (Rébuffat).
Pizzo Badile znamená po taliansky „Štít Lopata“. Pod vrcholom je dnes bivaková búda.
Výstupy Prvý výstup na vrchol južným hrebeňom – dnešnou normálkou – uskutočnil W. A. B. Coolidge a horskí vodcovia F. Dévouassoud a H. Dévouassoud v r. 1867, obťažnosť II. Prvovýstup severnou hranou z r. 1923 (W. Risch a A. Zürcher), V-, Badilekante, patrí k najkrajším alpským lezeckým túram. Prvovýstup severovýchodnou stenou vykonali v r. 1937 piati: R. Cassin, G. Esposito, V. Ratti, ku ktorým sa v stene pridali dvaja mladí lezci z Como. Na tretí deň všetci doliezli na vrchol v búrke, ale M. Molteni zahynul od vyčerpania hneď za vrcholom a G. Valseschi kúsok od chaty Gianetti. Obťažnosť cesty (V+/A0 alebo VI+).
Iné zaujímavé výstupy cez Severovýchodnú stenu 1947 G. Rébuffat ako horský vodca, B. Pierre, Cassinova c. 1952 Prvé sólo Cassinovou cestou spravil Hermann Buhl 1967 – 68 Prvý zimný priestup M. Darbellay, A. Gogna, G. Calcano, C. Bournissen, P. Arnamo a D. Troillet 1970 Zimný prvovýstup cestou „Via del Fratello“ (bračekova cesta) A. Rusconi, a G. Rusconi 1978 Čs. prvovýstup „Cesta bielym pásom, Linea Bianca“ urobili I. Koller a S. Šilhán 1978 Ďalší čs. prvovýstup (v pravej časti): „Cesta kvetov" spravili I. Koller a S. Šilhán 1980 Čs. prvovýstup „Cesta cez lievik“ vykonali J. Rybička, J. Šimon a L. Škalda 2006 Prvé zimné sólo stenou preliezol F. Valseschini (Via del Fratello)
náhľad|Pizzo Badile z juhu, chata Gianetti
Východná stena 1953 Prvý výstup touto stenou Corti a Battaglia 1969 Prvovýstup – Anglická cesta Kosterlitz a Isherwood 1975 čs. direttissima A. Belica a I. Koller 1982 Prvý zimný priestup angl. cesty – čs. horolezkyne Z. Hoffmanová a A. Stehlíková
Šesť veľkých stien Álp Ku tzv. Trilógii – severným stenám Grandes Jorasses, Matterhornu a Eigeru sa niekedy pridáva západná stena Petit Dru, severná stena Cima Grande a práve sv. stena Piz Badile. Prvý ich všetky preliezol a vo vynikajúcej knihe „Étoiles et Tempêtes“ popísal Gaston Rébuffat.
Referencie I. Dieška: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989. I. Dieška: Horolezectvo zblízka, Šport 1984. G. Rébuffat: Hviezdy a búrky, Osveta 1956. H. Buhl: Od Álp po Himaláje, Šport 1965.
Iné projekty
Externé odkazy O výstupe F. Valseschiniho, Foto SV. steny plus nákres ciest Piz Badile na SummitPost.com, po anglicky
Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku Kategória:Vrchy v Taliansku Kategória:Vrchy v Alpách Kategória:Trojtisícovky vo Švajčiarsku Kategória:Trojtisícovky v Taliansku Kategória:Geografia kantónu Graubünden