Hovorový jazyk môže byť: ako časť jedného jazyka (v prípade slovenčiny je názov aj: hovorová slovenčina)HRBÁČEK, J.: Úvod do studia českého jazyka. Praha: Karlova univerzita. 1994, S. 54 hovorovosť; hovorový štýl; hovorové slov; útvary národného jazyka; bežný hovorený jazyk. In: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor, 1993. S. 179, 88, 467Krátky slovník slovenského jazyka 2003 S. 29-31RULFOVÁ, M. Hovorový jazyk stále v popředí zájmu. In: Naše řeč, ročník 65 (1982), číslo 3, S. 152-157 FINDRA, J.: Program výskumu rečovej praxe v ústnej verbálnej komunikácii. In: Slovenská reč, 72, 2007, č. 5, str. 257 – 269 (na str. 261: "bežne hovorený jazyk (=hovorová slovenčina)"): v rámci stratifikácie jazyka: hovorová vrstva spisovného jazyka (pričom u viacerých domácich aj zahraničných autorov sa táto vrstva klasifikuje ako vrstva, ktorá stojí - síce blízko, ale - mimo spisovného jazyka), synonymá (úplné alebo takmer úplné): hovorový spisovný jazyk, štandardná varieta (v užšom zmysle), pozri štandardná varieta (hovorový štýl) bežný hovorený jazyk (=bežne hovorený jazyk, čiastočné synonymum: mestská reč; v ponímaní I. Ripku je bežný hovorený jazyk totožný so subštandardom, u iných autorov je bežný hovorený jazyk atypická vrstva/varieta prechádzajúca všetkými vrstvami/varietami jazyka od spisovného jazyka po nárečia) hovorový štýl (definícia tohto pojmu je sporná, napr. v slovenských a českých kodifikačných slovníkoch aj základnej lingvistickej literatúre označuje bežnú neformálnu konverzačnú časť spisovného jazyka, v laickom povedomí naopak skôr všetko, čo je nespisovné, a rôzni jazykovedci zastávajú rôzne kombinácie týchto dvoch definícií a rôzne iné definície) jazyk, ktorý nemá spisovnú podobu (štandardnú varietu), synonymá: nespisovný jazyk, neliterárny jazyk, neštandardný jazyk, pozri nespisovný jazyk (jazyk bez štandardnej variety)
Zdroje