Dejiny západnej filozofie Filozofia 20. storočia náhľad|220px|center|alt=Ľubov Popovová: Filozof, futursická maľba, 1915|Vykreslenie filozofa v bohato roztrieštenom 20. storočí od ruskej maliarky Ľubov Popovovej z r. 1915.
Analytická filozofia 35px|center Logický pozitivizmus <> Logický atomizmus <> Filozofia jazyka <> Filozofia mysle a Kognitívne vedy <> Filozofia vedy <> Neopragmatizmus <> Verifikacionizmus <> Epistemológia <> Viedenský krúžok
Kontinentálna filozofia 35px|center Fenomenológia <> Marxizmus <> Neomarxizmus <> Existencializmus <> Filozofia života <> Filozofia človeka <> Frankfurtská škola a Kritická teória <> Psychoanalytická teória <> Filozofická hermeneutika <> Novoscholastika a Novotomizmus <> Štrukturalizmus a Dekonštrukcia <> Postmodernizmus
Filozofia 20. storočia je pestrou zmesou vzájomne sa prelínajúcich a ovplyvňujúcich smerov a škôl. V 20. storočí vznikli či sa rozvinuli smery ako filozofia života, filozofia mysle, existencializmus, marxizmus a neomarxizmus, fenomenológia, novotomizmus, štrukturalizmus, postštrukturalizmus, postmodernizmus a ďalšie. Postupne sa však diferencovali dve pomerne samostatné skupiny, z ktorých prvá – analytická filozofia – má silnú pozíciu v anglosaskom svete (niekedy tiež anglosaská filozofia), zatiaľ čo tzv. kontinentálna filozofia je považovaná za tradičnejšiu a vychádzajúcu hlavne (ale nielen) z fenomenológie.
Obdobie 20. storočia ako platforma novodobej filozofie Dvadsiate storočie je nielen z hľadiska filozofických paradigiem mimoriadne búrlivým obdobím, v ktorom ľudstvo zakúsilo jednak množstvo zásadných objavov, explóziu vedeckých poznatkov a so žiadnym iným obdobím neporovnateľný rozmach vedy, techniky a pokroku, na druhej strane sa filozofia musela vyrovnať s mimoriadnymi tragédiami. Aby bolo možné pochopiť peripetie filozofickej reflexie v 20. storočí, je nutné pochopiť dejinnú situáciu, v ktorej boli pre pestrý pluralizmus filozofických smerov položené základy, východiská a platformy.
Na filozofiu mali vplyv hlavne tieto dejinno-vedecké premeny a charakteristické zlomy:
obrat v kozmológii a fyzike (neeuklidovské geometrické systémy, Einsteinove teórie relativity, kvantová teória Maxa Plancka, vlnová mechanika, objav atómovej štruktúry a rozvoj fyziky elementárnych častíc, teória Veľkého tresku, konečnosť a rozpínanie vesmíru, kozmické lety, teória hier); dve svetové vojny ako najväčšie vojenské konflikty v dejinách ľudstva, pri ktorých zahynulo bezmála 60 miliónov ľudí; atómové a vodíkové zbrane ako hrozba totálnej devastácie života na Zemi; revolučná politická situácia (Veľká ruská revolúcia, stalinizmus, fašizmus, nacionálny socializmus, marxisticko-leninský ortodoxný komunizmus, vzostup a pád sovietskeho impéria, imperializmus a rozpad koloniálnych ríš; množstvo lokálnych vojen a revolúcií, politické a náboženské prenasledovanie, holokaust a genocídy, vznik OSN a novodobé definície ľudských práv, vytvorenie sociálnych trhových ekonomík); populačná explózia, keď ľudstvo dosiahlo počet takmer 6 miliárd osôb, čo vyvoláva hrozbu vyčerpania nerastných surovín a zdrojov energie, ničenie prírodných základov života a životného prostredia, narušenie ozónovej vrstvy a bezprostredné ohrozenie globálnym otepľovaním, tiež hladomory; búrlivý rozvoj technológií, uľahčujúcich život a vytvárajúcich základ novodobej informačnej spoločnosti (rádio, televízia, osobný počítač, Internet, satelity v kozme, GPS, mobilné telefóny, masmédiá, prudký rozvoj automobilizmu, leteckého priemyslu a cestovného ruchu, medicínske objavy, genetické inžinierstvo a nové paradigmy či množstvo objavov v mnohých ďalších vedách atď.); rozštiepujúca špecializácia vied smerujúca do podoby bohatého pluralizmu vedeckých odvetví a disciplín; globalizácia.
V 20. storočí výsledky empirických vied vzrástli tak enormne, že jedinému človeku ani nie je možné myšlienkovo pojať svoju dobu, ako vravel už v 19. storočí Hegel. Je potrebná teda tímová spolupráca. Preto je samozrejmé predvídať, že ani filozofia nebude výnimkou a tiež sa zásadne spluralizuje nezvratným spôsobom v snahe postihnúť tak radikálnu zmenu obrazu sveta, sveta človeka, ako i obrazu človeka samotného, ktoré sa udiali práve v minulom storočí. Filozofia je úspechmi ľudskej vedy a stroskotaním ľudskej humánnosti do hĺbky poučená a učí sa naďalej vyrovnať so všetkými relevantnými fenoménmi. Odkaz 19. storočia bol svojrázne rozvinutý a následne i prekonaný, pričom sa objavili aj nové myšlienkové iniciatívy.
Významní filozofi 20. storočia Francis Herbert Bradley (18461924) Gottlob Frege (18481925) Henri Bergson (18591941) John Dewey (18591952) Edmund Husserl (18591938) Lucien Labethonniere (18601932) Maurice Blondel (18611949) Rudolf Steiner (18611925) Alfred North Whitehead (18611947) Heinrich Rickert (18631936) George Santayana (18631952) Ernst Troeltsch (18631923) Miguel de Unamuno (18641936) Benedetto Croce (18661952) John Ellis McTaggart (18661925) Édouard Le Roy (18701954) Bertrand Russell (18721970) George Edward Moore (18731958) Nikolaj Alexandrovič Berďajev (18741948) Ernst Cassirer (18741945) Max Scheler (18741928) Albert Schweitzer (18751965) Carl Gustav Jung (18761961) Oswald Spengler (18801936) Pierre Teilhard de Chardin (18811955) Nicolai Hartmann (18821950) Louis Lavelle (18831951) José Orrtega y Gsset (18831951) Martin Buber (18781965) Lev Davidovič Trockij (18791940) Moritz Schlick (18821936) Nicolai Hartmann (18821950) Jacques Maritain (18821973) José Ortega y Gasset (18831955) Gaston Bachelard (18841962) Étienne Gilson (18841978) Ernst Bloch (18851977) Romano Guardini (18851968) Paul Tillich (18861965) Hedwiga Conrad-Martiusová (18881966) Martin Heidegger (18891976) Gabriel Marcel (18891971) Arnold Toynbee (18891975) Ludwig Wittgenstein (18891951) Rudolf Carnap (18911970) Antonio Gramsci (18911937) Edith Steinová (18911942) Walter Benjamin (18921940) Max Horkheimer (18951973) Karl Loewith (18971973) Herbert Marcuse (18981979) Leo Strauss (18991973) Gilbert Ryle (19001976) Hans-Georg Gadamer (19002002) Alfred Tarski (19011983) Nicola Abbagnano (19011990) Jean Guitton (19011999) Henri Lefebvre (19011991) Mortimer Adler (19022001) Herbert Feigl (19021988) Karl Popper (19021994) Frank Plumpton Ramsey (19031930) Joachim Ritter (19031974) Theodor Wiesengrund Adorno (19031969) Carl G. Hempel (19051997) John Wisdom (19041993) Emmanuel Mounier (19051950) Maurice Nédoncelle (19051976) Ayn Rand (19051982) Rush Rees (19051989) Jean-Paul Sartre (19051980) Georges Canguilhem (19041995) Hannah Arendtová (19061975) Kurt Gödel (19061978) Emmanuel Lévinas (19061995) Nelson Goodman (19061998) Jean Hyppolite (19071968) Maurice Blanchot (19082003) Claude Lévi-Strauss (1908) Maurice Merleau-Ponty (19081961) Simone de Beauvoir (19081986) Willard Van Orman Quine (19082000) Max Black (19091988) Isaiah Berlin (19091997) Simone Weilová (19091943) Alfred Jules Ayer (19101989) John Langshaw Austin (19111960) Norman Malcolm (19111990) Wilfrid Sellars (19121989) Carl Friedrich Freiherr von Weizsäcker (1912) Alan Turing (19121954) Albert Camus (19131960) Herbert Paul Grice (19131988) Hermann Krings (19132004) Paul Ricoeur (19132005) Roderick Chisholm (19161999) Georg Henrik von Wright (19162003) Peter Thomas Geach (19162013 ) Donald Davidson (19172003) Louis Althusser (19181990) Gertrude Anscombová (19192001) Richard M. Hare (19192002) Peter Frederick Strawson (19192006) J.J.C. Smart (1920) Karl Albet (1921) John Rawls (19212002) Sidney Morgenbesser (19212004) Ruth Barcan Marcus (1921) Thomas Samuel Kuhn (19221996) Imre Lakatos (19221974) René Girard (1923) Walter Pitts (19231969) Arthur Danto (1924) Paul Karl Feyerabend (19241994) Jean-François Lyotard (19241998) Gilles Deleuze (19251995) Michael Dummett (1925) Stanley Cavell (1926) Michel Paul Foucault (19261984) Hermann Luebbe (1926) Leonardo Polo (1926) Hilary Putnam (1926) Edmund Gettier (1927) Robert Spaemann (1927) Bernard Williams (19292003) Jean Baudrillard (1929) Harry Frankfurt (1929) Jürgen Habermas (1929) Jacques Derrida (19302004) Richard Rorty (19312007) Anthony Kenny (1931) Roger Penrose (1931) Juan Carlos Scannone (1931) Charles Taylor (1931) John Searle (1932) Fridolin Wiplinger (1932 – 1973) Jaegwon Kim (1934) Jerry Fodor (1935) Ian Hacking (1936) Gianni Vattimo (1936) Thomas Nagel (1937) Robert Nozick (19382002) Alvin Goldman (1938) Gilbert Harman (1938) Peter Hacker (1939) John D. Caputo (1940) Saul Kripke (1940) Jean-Luc Nancy (1940) David Lewis (19412001) Robert Audi (1941) Ned Block (1942) Daniel Dennett (1942) John McDowell (1942) John Zerzan (1943) Simon Blackburn (1944) Raymond Geuss (1946) Peter Singer (1946) Paul Horwich (1947) Martha Nussbaum (1947) Slavoj Zizek (1949) Robert Brandom (1950) Colin McGinn (1950) Christopher Peacocke (1950) Christine Korsgaard (1952) Kwame Anthony Appiah (1954) James F. Conant (1958) Stephen Neale (1958)
Kontinentálna filozofia
Realizmus
Rozvoj novovekej filozofie priniesol množstvo prvkov antimetafyzického charakteru filozofického myslenia (Kant, pozitivizmus, Nietzsche, materializmus, Marx a Engels). Pod vplyvom antimetafyzických hnutí vznikol na začiatku 20. storočia filozofický realizmus ako voľné združenie filozofov podporujúcich rehabilitáciu metafyziky. Nejde o návrat k tradičnej metafyzike, ale skôr o renesanciu metafyziky na základe reflexie pozitivizmu a nihilizmu. Dôležitým znakom je uznanie reálneho jestvovania sveta mimo „Ja“ („ne-Ja“). Táto vonkajšia skutočnosť jestvuje nezávisle od „Ja“ a zároveň autonómne. Realisti tiež riešia problém poznateľnosti „ne-Ja“, pričom určitú mieru poznateľnosti realite uznávajú všetci. Realizmus nadobudol v dejinách myslenia rôzne podoby – už v stredoveku pôsobil stredoveký realizmus, v 20. storočí sa formuje kritický realizmus, intuitívny realizmus, v roku 1948 sa dokonca vytvorila „Asociácia pre realistickú filozofiu“. Moderný realizmus sa budoval na troch základných princípoch:
1. Aj materiálny, aj duševný ideálny svet reálne jestvujú a sú navzájom nezávislé. 2. Na základe intencie vedomia jestvuje poznávacia zhoda materiálneho a imateriálneho sveta. 3. Na základe „zdravého rozumu a reálnych prírodných zákonov“ je možné formulovať morálne normy.
Realizmus 20. storočia predstavuje teoretický rámec rôznych filozofických postojov (novopozitivizmu, fenomenológie, existencializmu, personalizmu, novotomizmu), v rámci ktorého sa istým spôsobom zjednocujú stúpenci nezávislosti jestvovania tzv. objektívnej reality. Realizmus mal najsilnejšie pozície najmä v Anglicku a to až do sedemdesiatych rokov 20. storočia. Poprednými predstaviteľmi sú najmä Georg Edward Moore, Bertrand Russell, Franz Brentano, Samuel Alexander, Alfred North Whitehead, Nicolai Hartmann alebo Roy Wood Sellars.
Ortodoxný marxizmus a neomarxizmus náhľad|210px|alt=Vladimír Iľjič Lenin v roku 1919|Vladimír Iľjič Lenin