náhľad|Socha Artemidy, známej ako „Diana z Versailles“ z 2. storočia, zhotovená podľa gréckeho originálu (od Leóchara) z cca roku 330 pred Kr., Louvre Artemis alebo Artemida (po grécky Ἄρτεμις - Artemis, po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba).
Artemis je bohyňa lovu, divočiny, divých zvierat, prírody a vegetácie. Bola silne stotožňovaná so Selénou, zosobnením Mesiaca, a Hekaté, ďalším lunárnym božstvom, a tak bola popri oboch spomínaných považovaná za jedno z najvýznamnejších lunárnych božstiev v mytológii. Často sa túlala po gréckych lesoch, pričom ju sprevádzal početný sprievod, ktorý väčšinou tvorili nymfy, niektorí smrteľníci a lovci. Jej rímskym ekvivalentom je bohyňa Diana.
V gréckej tradícii je Artemis dcérou Dia a Léto, je dvojčaťom Apolóna. Vo väčšine opisov sú dvojčatá plodom mimomanželského vzťahu. Za to Diova manželka Héra zakázala Léto rodiť kdekoľvek na súši. Útočisko Léto poskytol iba ostrov Délos, kde mohla porodiť svoje deti. Zvyčajne sa ako prvé narodí dvojča Artemis, ktorá potom pokračuje v asistencii Léto pri pôrode druhého dieťaťa, Apolóna. Podobne ako jej brat bola kourotrofickým (dieťa vychovávajúcim) božstvom, teda patrónkou a ochrankyňou malých detí, najmä mladých dievčat, a žien, a verilo sa, že na ženy a deti privoláva choroby a zároveň ich od nich zbavuje. Artemis bola uctievaná ako jedna z hlavných bohyň pôrodu a pôrodníctva spolu s Eileithýou a Hérou. Podobne ako Aténa a Hestia, aj Artemis radšej zostávala panenskou bohyňou a bola zaprisahaná, že sa nikdy nevydá, a tak bola jednou z troch gréckych panenských bohyň, nad ktorými bohyňa lásky a žiadostivosti Afrodita nemala žiadnu moc.
V mýtoch a literatúre je Artemis predstavovaná ako lesná bohyňa lovu, obklopená svojimi stúpencami, ktorým sa nesmie skrížiť cesta. V mýte o Aktaeónovi, keď ju mladý lovec uvidí kúpať sa nahú, rozhnevaná bohyňa ho premení na jeleňa a potom ho zožerú jeho vlastné lovecké psy, ktoré nepoznajú vlastného pána. V príbehu o Kallisto je dievča vyhnané z Artemidinej spoločnosti po tom, čo porušilo sľub panenstva, keď si ľahlo s Diom a bolo ním oplodnené.
V epickej tradícii Artemis počas trójskej vojny zastavila vietor vanúci na grécke lode a uväznila grécku flotilu v Aulide po tom, čo kráľ Agamemnón, vodca výpravy, zastrelil a zabil jej posvätného jeleňa. Artemis požadovala obetovanie Ifigénie, Agamemnónovej mladej dcéry, ako náhradu za zabitého jeleňa. Vo väčšine verzií, keď Ifigéniu privedú k oltáru, aby ju obetovali, Artemis ju poľutuje, odvedie ju a na jej mieste nechá iného jeleňa. Vo vojne, ktorá nasledovala, Artemis spolu so svojím bratom-dvojčaťom a matkou podporovala Trójanov proti Grékom a vyzvala Héru na súboj.
Artemis bola jedným z najuctievanejších starogréckych božstiev, jej kult sa rozšíril po celom starovekom Grécku, jej početné chrámy, oltáre, svätyne a miestne uctievanie sa nachádzali všade v antickom svete. Artemidin chrám v Efeze bol jedným zo siedmich divov starovekého sveta, kým nebol vypálený do tla. K Artemidiným symbolom patril luk a šíp, tulec a lovecké nože a posvätnými boli pre ňu jeleň a cyprus. Diana, jej rímsky ekvivalent, bola uctievaná najmä na Aventínskom vrchu v Ríme, pri jazere Nemi v Albánskych vrchoch a v Kampánii.
Opis vľavo|náhľad|Artemis ako pani zvierat, 675–600 pred Kr. Artemis je predstavovaná ako bohyňa, ktorá sa vyžíva v love a prísne trestá tých, ktorí jej skrížia cestu. Artemidin hnev je príslovečný a predstavuje nepriateľstvo divej prírody voči ľuďom. Homér nazýva Artemis πότνια θηρῶν, "vládkyňou zvierat", pričom tento titul sa spája s vyobrazeniami v umení, ktoré siahajú až do doby bronzovej a zobrazujú ženu medzi párom zvierat.
Starovekí Gréci tento druh zobrazenia bohyne nazývali "potnia theron". Na gréckej váze z obdobia okolo roku 570 pred Kr. stojí okrídlená Artemis medzi škvrnitým panterom a jeleňom. Ďalší takmer šablónovitý epiteton, ktorým ju básnici označovali, je ἰοχέαιρα iokheaira, "tá, ktorá strieľa šípy", často prekladané ako "tá, ktorá sa teší zo šípov" alebo "tá, ktorá sype šípy". Často ju nazývajú Artemis Chryselacatos, "Artemis zlatých šípov". Homérov Hymnus 27 na Artemidu vykresľuje tento obraz bohyne:
Napriek jej postaveniu panny, ktorá sa vyhýbala potenciálnym milencom, existuje viacero zmienok o Artemidinej kráse a erotickom aspekte. V Odysei Odyseus prirovnáva Nausiku k Artemide, pokiaľ ide o vzhľad, keď sa snaží získať jej priazeň, Libanios pri chvále mesta Antiochia napísal, že Ptolemaios bol ohromený krásou (sochy) Artemidy; zatiaľ čo jej matka Léto sa často hrdila krásou svojej dcéry.
Spája sa s ňou niekoľko príbehov, v ktorých sa s ňou muži ako Actaeon, Orion a Alpheus pokúšali násilne zblížiť, len aby im to prekazili alebo ich zabili. Starovekí básnici si všímajú Artemidinu výšku a impozantnú postavu, keďže stojí vyššie a pôsobivejšie ako všetky nymfy, ktoré ju sprevádzajú. V Aténach a Tegei ju uctievali ako Artemis Kallisté, "najkrajšiu". Všeobecne ju zobrazovali ako zdravú, silnú a aktívnu, nesúcu tulec a luk a sprevádzanú psom.
Mytológia
Narodenie náhľad|Léto so svojimi deťmi, William Henry Rinehart V gréckej mytológii sa o narodení Artemidy a jej brata-dvojčaťa Apolóna uvádzajú rôzne protichodné príbehy. Pokiaľ však ide o pôvod, všetky správy sa zhodujú v tom, že bola dcérou Dia a Léto a že bola dvojčaťom Apolóna. V niektorých prameňoch sa rodí v rovnakom čase ako Apolón, v iných skôr alebo neskôr. Hoci sa tradične uvádza, že boli dvojčatá, autor Homérovho Hymnu 3 na Apolóna (najstaršieho zachovaného opisu Letoinho putovania a narodenia jej detí) sa zaoberá len narodením Apolóna a Artemidu odsúva na vedľajšiu koľaj. V Homérovom hymne sa vlastne vôbec neuvádza, že boli dvojčatá, a o jednom tehotenstve hovorí až o niečo neskorší básnik Pindaros. Dvaja najstarší básnici, Homér a Hésiodos, potvrdzujú, že Artemis a Apolón sú plnohodnotní súrodenci, ktorí sa narodili tej istej matke a otcovi, ale ani jeden z nich ich výslovne neuvádza ako dvojčatá.
Podľa Kallimacha Héra, nahnevaná na svojho manžela Dia za to, že splodil s Léto deti, jej zakázala rodiť buď na terra firme (pevnine), alebo na ostrove, ale ostrov Délos neposlúchol a dovolil Léte porodiť tam. Podľa niektorých to zakorenilo kedysi voľne plávajúci ostrov na jednom mieste. Podľa Homérovho Hymnu na Artemidu však ostrovom, kde sa narodila spolu so svojím dvojčaťom, bola Ortygia. V starovekej krétskej histórii bola Léto uctievaná na ostrove Faistos a v krétskej mytológii Léto porodila Apolóna a Artemidu na ostrovoch známych dnes ako Paximadia.
Serviova schola o Aeneide iii. 72 vysvetľuje archaický názov ostrova Ortygia tvrdením, že Zeus premenil Léto na prepelicu (ortux), aby sa Héra nedozvedela o jeho nevere, a Kenneth McLeish ďalej vyslovil domnienku, že v prepeličej podobe by Léto porodila s takými malými pôrodnými bolesťami, aké trpí matka prepelica, keď znáša vajce.
Mýty sa rozchádzajú aj v tom, či sa prvá narodila Artemis, alebo Apolón. Väčšina príbehov vykresľuje Artemidu ako prvorodenú, ktorá sa po narodení svojho brata Apolóna stala pôrodnou asistentkou svojej matky. Servius, gramatik z konca 4. a začiatku 5. storočia, napísal, že Artemis sa narodila prvá, pretože najprv bola noc, ktorej nástrojom je mesiac, ktorý predstavuje Artemis, a potom deň, ktorého nástrojom je slnko, ktoré predstavuje Apolón. Pindar však píše, že obe dvojčatá žiarili ako slnko, keď vyšli na jasné svetlo.
Detstvo náhľad|Artemis (vľavo s jeleňom) a Apolón (vpravo s lýrou) z Myriny, datované približne do roku 25 pred Kr. Artemidino detstvo nie je úplne spojené so žiadnym zachovaným mýtom. Kallimachova báseň o bohyni, "ktorá sa na horách zabáva lukostreľbou", predstavuje niekoľko výjavov mladej Artemidy. Keď sedí na kolenách svojho otca, žiada ho, aby jej splnil desať želaní:
aby vždy zostala pannou aby mala veľa mien, ktoré ju budú odlišovať od jej brata Féba (Apolóna) aby jej kyklopi vyrobili luk a šíp aby sa stala Faesporiou alebo nositeľkou svetla mať krátku tuniku po kolená, aby mohla loviť mať 60 "Okeánových dcér", ktoré mali deväť rokov, aby boli jej chórom mať 20 nýmf Amnisíd ako služobníčky, ktoré by strážili jej lovecké psy a luk, kým by odpočívala vládnuť všetkým horám aby jej bolo pridelené ktorékoľvek mesto a aby ho navštevovala len vtedy, keď ju zavolajú rodiace matky mať schopnosť pomáhať ženám pri pôrodných bolestiach.
Artemis verila, že si ju osud (Moiry) vybral za pôrodnú asistentku, najmä preto, že pomáhala svojej matke pri pôrode jej dvojčaťa Apolóna. Všetky jej spoločníčky zostávali pannami a Artemis si prísne strážila vlastnú čistotu. Medzi jej symboly patrili zlatý luk a šíp, lovecký pes, jeleň a mesiac.
Kallimachos potom rozpráva, ako Artemis strávila svoje dievčenské roky hľadaním vecí, ktoré by potrebovala na to, aby sa stala lovkyňou, a ako získala luk a šípy na ostrove Lipari, kde pracoval Héfaistos a Kyklopovia. Zatiaľ čo Oceánove dcéry sa spočiatku báli, mladá Artemis odvážne pristúpila a požiadala o luk a šípy. Ďalej opisuje, ako navštívila Pana, boha lesa, ktorý jej dal sedem súk a šesť psov. Potom chytila šesť jeleňov so zlatými parohmi, aby ťahali jej voz. Artemis sa cvičila v lukostreľbe tak, že najprv strieľala na stromy a potom na divú zver.
Vzťahy s mužmi Riečny boh Alfeus bol zamilovaný do Artemidy, ale keď si uvedomil, že nemôže urobiť nič, aby si získal jej srdce, rozhodol sa ju zajať. Keď sa Artemis so svojimi spoločníkmi v Letrenoi vydá za Alfeom, začne podozrievať jeho pohnútky a pokryje si tvár blatom, aby ju nespoznal. V ďalšom príbehu sa Alfeus pokúsi znásilniť Artemidinu ošetrovateľku Arethusu. Artemis sa nad dievčaťom zľutuje, zachráni ju a premení ju na prameň v chráme Artemis Alphaea v Letrini, kde bohyňa a jej sprievodca pijú.
Bouphagos, syn titána Iapeta, uvidí Artemis a pomýšľa na jej znásilnenie. Keď si prečíta jeho hriešne myšlienky, Artemis ho zrazí k zemi na vrchu Foloe.
Dafnis bol mladý chlapec, Hermov syn, ktorého bohyňa Artemis prijala a stal sa jej stúpencom; Dafnis ju často sprevádzal pri love a zabával ju spevom pastierskych piesní a hrou na píšťaly.
Artemis naučila muža Scamandria, ako byť skvelým lukostrelcom, a ten pod jej vedením vynikal v používaní luku a šípov.
Broteas bol slávny lovec, ktorý odmietal uctievať Artemidu a chválil sa, že mu nič nemôže ublížiť, dokonca ani oheň. Artemis ho potom priviedla k šialenstvu a prinútila ho vstúpiť do ohňa, čím ukončila jeho život.
Podľa Antoninusa Liberalisa bol Siproites Kréťan, ktorého Artemida premenila na ženu, lebo počas lovu videl bohyňu, ako sa kúpe. Artemida premenila kalydónskeho muža menom Kalydón, syna Área a Astynómy, na kameň, keď videl bohyňu, ako sa kúpe nahá.
Boží trest
Aktaión vľavo|náhľad|Artemis riadi voz ťahaný jeleňmi vedľa umierajúceho Aktaeóna, attický volútový kráter s červenou figúrou, asi 450 - 440 pred Kr. Zachovalo sa viacero verzií mýtu o Aktaiónovi, hoci mnohé nie sú celistvé. Detaily sa líšia, ale v jadre ide o veľkého lovca Aktaióna, ktorého Artemida za priestupok premení na jeleňa a ktorého potom zabijú lovecké psy. Príležitostne sa spomína, že sú to Artemidine psy.
Rôzne rozprávania sa rozchádzajú, pokiaľ ide o lovcovo previnenie: niekedy len videl panenskú bohyňu nahú, inokedy sa chválil, že je lepší lovec ako ona, alebo dokonca len súperil s Diom o náklonnosť Semelé. Apollodór, ktorý zaznamenáva verziu so Semelé, poznamenáva, že častejšie sú tie s Artemídou. Podľa knihy Lamara Ronalda Laceyho The Myth of Aktaion Aktaión, ktorý ju uvidí nahú v jej posvätnom prameni, sa pokúša vynútiť si ju, keď ju uvidí nahú v jej posvätnom prameni, je najpravdepodobnejšia pôvodná verzia mýtu. Za túto pýchu sa premení na jeleňa a zožerú ho jeho vlastné psy. V niektorých zachovaných verziách je však Aktaión cudzinec, ktorý náhodne narazí na Artemidu. náhľad|Diana prekvapená Aktaiónom, autor Jean François de Troy, olej na plátne, 1734