Predmier je obec na Slovensku v okrese Bytča.
Polohopis Predmier sa rozkladá v Bytčianskej kotline blízko Súľovských skál a Javorníkov. Obteká ho rieka Váh a preteká ním potok Hradnianka, ktorá pramení v Súľovských skalách. Katastrálne územie je zalesnené len vo vyšších polohách. Boli tu sídliská halštatské a slovanské z doby poveľkomoravskej.
Dejiny Prvá písomná zmienka o obci Predmier bola v roku 1193 v donácii Bela III., ale archeologické doklady katastrálneho územia obce túto zmienku predchádzajú o pár storočí. Dôkazy o osídlení pochádzajú už z neskorej doby bronzovej. Historicky hmatateľné sú napr. črepy zdobené žliabkami, železná ostroha, rôzne druhy keramiky. Podľa nich možno zaradiť Predmier medzi najstaršie obce okresu.
V najstaršej písomnej zmienke sa obec nazýva Predmír, pretože bola obohnaná pevným múrom a bola to dobrá poloha pre podpisovanie mierových zmlúv. Neskôr ho však Turci dobyli a tak si obyvatelia museli stavať nové prístrešie. Názov Predmier sa spomína v roku 1312 v listine v spojení s Predmierským richtárom. Obec bola neskôr darovaná do rúk Podmanických a patrila tak k Považskobystrickému panstvu. Neskôr je názov doložený v podobe Predmyer, ako to dosvedčuje listina panovníka Mateja z roku 1471, keď bol Predmier darovaný Jánovi Domanickému. Neskôr sa Predmier spomína ako mestečko a obyvatelia ako mešťania. Po vymretí rodiny Podmanických sa Predmier dostal do rúk dedičov Balašovcov. V roku 1573 bolo udelené obci Maximiliánom II. jarmočné právo, právo varenia piva a pálenia liehu a v druhej polovici 17. storočia bolo iba o máličko menším trhovým strediskom ako Bytča.
Ľudia sa tu poväčšine živili poľnohospodárstvom, drotárstvom a prácou v lese. Z remeselnej výroby tu prekvitala najmä kováčska a mlynárska výroba. V obci bol kedysi pivovar, v 19. storočí píla a tiež továreň na výrobu papierových výrobkov.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Gála, jednoloďová klasicistická stavba s poleliptickým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1799. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej pochádza renesančná veža z obdobia okolo roku 1600. Presbytérium je zaklenuté segmentovou klenbou, loď pruskými klenbami. Nachádza sa tu hlavný oltár z roku 1799 s obrazom od A. Zallingera. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia, krstiteľnica klasicistická z obdobia okolo roku 1800. V kostole sa nachádzajú aj dva epitafy, Juraja Hrabovského z roku 1585 a druhý z roku 1615. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža je členená priebežnými lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
Budova bývalej pošty, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia. Upravovaná bola v druhej polovici 18. storočia a po roku 1960. Fasády sú členené kordónovou rímsou, po poslednej obnove majú okná šabrány.
Rodný dom Jozefa Ignáca Bajzu, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika z 18. storočia. V polovici 20. storočia bol necitlivo prestavaný. Na fasáde je pamätná tabuľa spisovateľa z roku 1930.
Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná štvortraktová stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 19. storočia. Úpravami prešiel v rokoch 1930, 1942 a 1998. V interiéri sa nachádzajú drevené trámové stropy. Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Horizontálne je členená kordónovou rímsou.
Golgota, súsošie malej Kalvárie, neskobarokové súsošie z roku 1799. Skladá sa zo sochy ukrižovaného Krista a sôch Panny Márie, sv. Jána evanjelistu a Márie Magdalény. Úpravami prešla v rokoch 1925, 1936 a v roku 1968. Nachádza sa pri kostole.
Socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1797. Obnovou prešla v roku 2006. Nachádza sa pri kostole.
Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého na pilieri, ľudová klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia. Obnovou prešla v roku 2006.
Socha Milana Rastislava Štefánika z roku 1930. Autorom sochy je sochár Pavol Bán. Počas socializmu nebola odstránená ako iné štefánikove sochy. Obnovou prešla v rokoch 1990 a 1998.
Hospodárstvo Ľudia sa tu živia predovšetkým poľnohospodárstvom a tiež sa nestratila práca v lese. Blízko obce sa nachádzajú firmy vyrábajúce prefabrikáty, gumené výrobky, zdvíhacie hydraulické zariadenie, autodiely a iné.
Osobnosti obce Rodáci Ján Chryzostom Hanulík (* 1745 - † 1816), piarista, básnik a učiteľ Jozef Ignác Bajza (* 1755 - † 1836), katolícky farár, spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine René mládenca príhody a skúsenosti Jozef Dubravka (* 1906 - † 1990, učiteľ, včelár a ovocinár, kronikár, organizátor bábkového divadla a výrobca bábok. kronikára, včelára, ovocinára, ktorý sa staral o zveľadenie kultúry v dedine
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Bytča Kategória:Sídla na Váhu